Mať kam zapadnúť chce každý, ale...

Vždy som chcela niekam zapadnúť, ale v mojej rodine to tak nikdy nebolo. My s bratom sme boli na druhej koľaji, všetko sme si museli zaplatiť alebo si to proste vydobyť. Zatiaľ čo obe sestry dostali všetko zadarmo od prvého mobilu po značkové oblečenie, zníženie veku na návštevu diskotéky, maľovanie, farbenie vlasov, tetovanie. No rozdielov plno :-( Keď si otec našiel novú pani, bola som šťastná a dúfala som, že aspoň zapadnem so svojimi deťmi sem. Ona má svoje 3 dospelé deti, ktoré majú svoje životy, a k tomu sme tu ešte ja a jedna zo sestier, zvyšok nekomunikuje. Tvrdila, aké to bude super mať veľkú rodinu, toľko detí a ich detí, a nakoniec nech je to, ako je to, je tu pre svoje detičky. Mala okrúhle narodeniny, tak som vyzvedala, čo jej kúpiť, aby to neurazilo... nakoniec zvíťazil vankúš s perinou, keďže u môjho otca to nemá + ušité vankúšiky z látky s levanduľou, ktorú miluje. Keď sa však konala mega oslava týchto narodenín, nebola som pozvaná, čo ma prekvapilo, keď to inokedy nebol problém, aby som prišla s deťmi. Dokonca sa začala aj menej ozývať, aspoň 1x týždenne sme si o sebe dali vedieť, ako sa máme a čo nové. Chápem, že má svoju prácu, deti, život...... ale dala mi takú malú nádej, že by som do tejto rodiny mohla aj s deťmi zapadnúť. Tak to človek berie tak nejako ako zradu, ale musím to tak brať no. Chcela by som pre svoje deti mať zázemie a ukázať im, aké je dôležité, aby sa rodina schádzala, porozprávala sa a tak. Ale ako vidím, tak v dnešnej dobe je to naozaj prepych mať niečo také obyčajné.