Celiakia

Na vznik celiakie sú spravidla potrebné dva základné predpoklady: genetická dispozícia a pravidelná konzumácia lepku.

Ochorenie sa môže prejaviť kedykoľvek počas života. Niekto má ťažkosti už v detskom veku, inému je diagnóza stanovená až v dospelosti alebo v seniorskom veku.

Predtým sa predpokladalo, že sa choroba objavuje predovšetkým po zavedení lepku do jedálnička dojčiat. Dnes vieme, že nástup ochorenia je oveľa zložitejší a ovplyvňuje ho kombinácia genetických a imunitných faktorov.

Príznaky bývajú veľmi rôznorodé. Niektorí pacienti majú výrazné tráviace ťažkosti, iní trpia len nenápadnými prejavmi.

Medzi najčastejšie príznaky patria:

• dlhodobé hnačky,
• nadúvanie a plynatosť,
• bolesti brucha,
• únava a vyčerpanie,
• chudokrvnosť,
• nechcené chudnutie,
• poruchy vstrebávania živín,
• opakované afty,
• zvýšená kazivosť zubov,
• bolesti kostí a kĺbov,
• osteopénia alebo osteoporóza,
• poruchy plodnosti.

U časti pacientov sa objavuje aj kožná forma nazývaná dermatitis herpetiformis Duhring, ktorá sa prejavuje svrbivou vyrážkou najmä na lakťoch, kolenách, zadku alebo chrbte. Veľkým problémom je, že celiakia nemusí spôsobovať žiadne výrazné tráviace ťažkosti. Niekedy sa prejaví iba anémiou, dlhodobou únavou alebo nedostatkom železa.

U detí sa prvé prejavy často objavujú po zaradení bežnej stravy obsahujúcej obilniny. Súčasné odporúčania však nepotvrdzujú, že by neskoršie či skoršie zavádzanie lepku samo osebe predchádzalo vzniku celiakie. Medzi typické detské príznaky patria neprospievanie, pomalší rast, neochota jesť, hnačky, nadmerne zapáchajúca stolica, nafúknuté bruško, únava, podráždenosť a plačlivosť.

Niektoré deti môžu mať naopak len nenápadné prejavy, napríklad spomalenie rastu alebo opakované bolesti brucha.

Celiakia sa častejšie vyskytuje u ľudí s niektorými ďalšími autoimunitnými ochoreniami.

Patria medzi ne napríklad:

• diabetes mellitus 1. typu,
• autoimunitné ochorenie štítnej žľazy,
• selektívny deficit IgA,
• autoimunitné ochorenie pečene,
• niektoré genetické syndrómy (napríklad Downov syndróm).

Práve preto bývajú osoby z rizikových skupín pravidelne testované.

Ak lekár nadobudne podozrenie na celiakiu, zvyčajne odporučí niekoľko vyšetrení.

Krvné testy

Vyšetrujú sa predovšetkým špecifické protilátky:

• anti-tTG (proti tkanivovej transglutamináze),
• EMA (antiendomyziálne protilátky).

Dôležité je, aby človek pred vyšetrením lepok z jedálnička nevysadzoval. Výsledky by mohli byť falošne negatívne.

Gastroskopia a biopsia

U väčšiny dospelých pacientov sa diagnóza potvrdzuje odberom vzoriek sliznice tenkého čreva pri gastroskopickom vyšetrení.

Genetické vyšetrenie

V niektorých prípadoch sa dopĺňa vyšetrenie génov HLA-DQ2 a HLA-DQ8. Ich prítomnosť sama osebe diagnózu nepotvrdzuje, ale ich absencia celiakiu takmer vylučuje.

Jedinou účinnou liečbou je celoživotná bezlepková diéta. To znamená vylúčiť všetky potraviny obsahujúce pšenicu, raž a jačmeň. Pozornosť treba venovať aj skrytému lepku v priemyselne vyrábaných potravinách. Po začatí diéty dochádza väčšinou počas niekoľkých mesiacov k zlepšeniu zdravotného stavu a postupnej regenerácii črevnej sliznice.

Neliečená celiakia môže viesť k závažným nedostatkom živín, osteoporóze, poruchám plodnosti, opakovaným potratom, neurologickým ťažkostiam, zvýšenému riziku niektorých nádorových ochorení tráviaceho traktu.

Preto je dôležité diagnózu nepodceňovať.

Tieto pojmy bývajú často zamieňané, napriek tomu ide o rozdielne stavy.

Celiakia

Ide o autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém poškodzuje sliznicu tenkého čreva. Ťažkosti vznikajú postupne a bezlepková diéta sa musí dodržiavať celoživotne.

Alergia na pšenicu

Alergia je klasická alergická reakcia sprostredkovaná protilátkami IgE. Prejaviť sa môže veľmi rýchlo po konzumácii pšenice.

Typické príznaky:

• svrbenie v ústach,
• žihľavka,
• ekzém,
• opuchy,
• vracanie,
• dýchavičnosť,
• v závažných prípadoch anafylaxia.

Diagnostiku vykonáva alergológ pomocou krvných a kožných testov.

Neceliakálna glutenová senzitivita

Ide o stav, keď človek po konzumácii lepku pociťuje ťažkosti podobné celiakii, ale nemá poškodenie tenkého čreva ani známky alergie. Mechanizmus vzniku zatiaľ nie je celkom objasnený.

Príznaky môžu zahŕňať:

• nadúvanie,
• bolesti brucha,
• únavu,
• bolesti hlavy,
• tráviace ťažkosti.

Diagnóza sa stanovuje až po vylúčení celiakie a alergie na pšenicu.

Dnes už našťastie existuje široká ponuka bezlepkových výrobkov a mnoho reštaurácií ponúka bezlepkové menu. Napriek tomu treba dôsledne sledovať zloženie potravín a dávať pozor na kontamináciu lepkom pri príprave jedla.

Medzi prirodzene bezlepkové suroviny patria napríklad ryža, kukurica, pohánka, proso, quinoa, strukoviny, zemiaky alebo väčšina druhov ovocia a zeleniny.

Viac o rôznych druhoch múk a ich vlastnostiach si môžete prečítať v našom článku o druhoch múky a ich výživových hodnotách.

Celiakia nie je módna diagnóza ani bežná potravinová intolerancia. Ide o závažné autoimunitné ochorenie, ktoré môže dlhé roky zostať nerozpoznané. Včasná diagnostika a dôsledné dodržiavanie bezlepkovej diéty však umožňujú viesť plnohodnotný a zdravý život bez väčších obmedzení.

Mamičky, máte skúsenosť s celiakiou? Trápi vás alebo vaše dieťa? Ako situáciu zvládate?

• Národný portál zdravia (NCZI) — Dieťa v rodine
• Ministerstvo zdravotníctva SR — Sieť ambulantných pohotovostí