Čo je to fontanela, načo slúži a kedy sa zatiahne?

Ako už bolo spomenuté vyššie, fontanela bábätku umožňuje prejsť pôrodnými cestami. Mäkké miesta hlavičky sú veľmi pružné, a aj keď dôjde k deformácii počas pôrodu, hlavička má čoskoro opäť „normálny“ tvar. To môžem potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti. Ako už viete z iných mojich článkov a tiež z Videosprievodcu tehotenstvom a pôrodom, absolvovala som pôrod kliešťami, pri ktorom bola hlavička mojej dcérky vďaka kliešťam pretiahnutá a po stranách stlačená. Trochu ma to vyľakalo, ale na druhý deň mala hlavička už normálny tvar.

Ďalšou funkciou fontanely je rýchle vyrovnávanie krvného tlaku v hlave, čo je v prvom roku dieťaťa veľmi dôležité, pretože jeho hlavička rýchlo rastie. Sledovanie veľkosti hlavičky je jedným zo základných ukazovateľov na každej lekárskej prehliadke u pediatra. Rast hlavičky súvisí s rastom mozgu. Ak teda rastie, ako má, môžeme povedať, že aj mozog sa správne vyvíja. Veľa mamičiek rieši viac fontanely, teda ich veľkosť alebo predčasné zatváranie fontanel. V skutočnosti by sa mamičky mali viac zamerať na rast lebky. Pri pôrode sa obvod hlavičky u donoseného dieťaťa pohybuje medzi 34 až 36 cm, v 6 mesiacoch veku dieťaťa má už obvod 43 až 45 cm.

Vďaka fontanele je dokonca možné vykonať ultrazvukové vyšetrenie mozgu bábätka, ak je to potrebné.

Stav fontanely - najmä veľkej - je nevyhnutné kontrolovať jemným dotykom. Ak zaznamenáte akékoľvek odchýlky, obráťte sa na svojho pediatra.

Prepadnutá fontanela

Ak je fontanela prepadnutá, môže to znamenať dehydratáciu, preto sa ihneď obráťte na lekára. Bábätku zabezpečte dostatok tekutín. Ak dojčíte, dojčite podľa potreby, v letných mesiacoch si bábätko môže pýtať mlieko oveľa častejšie. Nie je to z dôvodu hladu, ale smädu.

Vypuklá fontanela

Vypuklá fontanela často nemusí znamenať nič vážne, hlavne v prípade, keď sa všetko vráti do normálneho stavu. Môže však byť znakom meningitídy, poranenia hlavy, infekcie mozgu či nahromadenia tekutín v oblasti mozgu. V prípade nejasností sa preto radšej opäť obráťte na pediatra.

Chorobný rast lebky

Ak sa mozog dieťaťa zle vyvíja, ide zrejme o chorobný rast lebky. Ak nie je chorobný rast lebky včas diagnostikovaný, môže dôjsť k trvalému poškodeniu pohybových, duševných a zmyslových funkcií dieťaťa. Ak má vaše bábätko nasledujúce príznaky, ihneď sa obráťte na pediatra. Ak sa vaše podozrenie potvrdí, lekár vás s bábätkom pošle na vyšetrenie k neurológovi.

Zrýchlený chorobný rast lebky sa prejavuje nespavosťou, podráždenosťou, pri plači sú výrazne vystupujúce žily na lebke, veľká fontanela je vypuklá a doširoka otvorená, lebečné švy a ostatné fontanely sú rozostúpené, horná časť bielka oka je viditeľná nad dúhovkou.

Pre zaostávanie rastu lebky sú typické kŕče a zvýšené svalové napätie, oneskorenie psychického vývinu, malý alebo dokonca žiadny rast hlavičky, fontanela a lebečné švy sa predčasne uzatvárajú.

Treba podotknúť, že spomenuté príznaky chorobného rastu lebky sa väčšinou vyskytujú spoločne. Ak teda spozorujete len jeden z príznakov, nie je dôvod na paniku.

Kraniosynostóza

Kraniosynostóza je termín označujúci predčasné zrastenie švov lebečných kostí v prvých týždňoch či mesiacoch veku bábätka. Keďže mozog rastie stále svojím tempom, často sa mení nielen jeho tvar, ale aj tvar lebky. Najčastejšie dochádza k zrasteniu jedného švu, môže však zrásť aj viac švov naraz. Niekedy sa predčasné zrastenie objaví spolu s inými deformitami skeletu alebo súvisí s nejakou vývinovou chybou.

Pri podozrení vykoná pediater (prípadne neurológ či fyzioterapeut) diagnostiku.

Kraniosynostóza sa lieči operáciou už od konca 19. storočia, pri ktorej dôjde k rezu od ucha k uchu. Je to náročná operácia trvajúca niekoľko hodín, pri ktorej často dochádza k veľkej strate krvi a následnému opuchu mozgu. V praxi sa však pristupuje k šetrnejšiemu spôsobu liečby, ktorým je endoskopický zákrok. Pomocou endoskopu sa uvoľní priestor pod lebkou a nad ňou vrátane predčasne zrasteného švu, ktorý sa odstráni. Tento zákrok musí byť kombinovaný s následnou ortotickou liečbou (dieťa teda potom musí nosiť tzv. kraniálnu remodelačnú ortézu). Je potrebné, aby dojča zákrok podstúpilo v prvom polroku života. Endoskopický zákrok nie je taký časovo náročný, nevyžaduje dlhú hospitalizáciu, výhodou je aj menší opuch a malá operačná rana, menej komplikácií a menšia strata krvi. Ku zmene tvaru lebky v tomto prípade dochádza až po niekoľkých mesiacoch používania kraniálnej remodelačnej ortézy, tvar je však už trvalý.

Zdroj: www.kraniosynostoza.cz

• Národný portál zdravia (NCZI) — Dieťa v rodine
• Ministerstvo zdravotníctva SR — Sieť ambulantných pohotovostí