Ortorexia: Keď sa zdravé stravovanie zmení na stres celej rodiny

Zaujímať sa o zloženie potravín alebo chcieť jesť kvalitne je úplne normálne. Rozdiel nastáva vo chvíli, keď pravidlá okolo jedla začnú človeka ovládať.

Typické je napríklad:

• dlhé študovanie zloženia potravín,
• vyraďovanie stále väčšieho množstva potravín,
• strach z jedla pripraveného niekým iným,
• odmietanie spoločných obedov či osláv,
• pocit viny po zjedení „zakázanej“ potraviny,
• neustále premýšľanie o jedle a plánovanie jedálnička.

Človek s ortorexiou často verí, že robí pre svoje zdravie maximum. Okolie preto nemusí problém dlho rozpoznať. Na rozdiel od iných porúch príjmu potravy býva totiž toto správanie spoločnosťou často chválené a podporované.

Medzi najčastejšie varovné signály patrí:

1. Prehnaná kontrola jedla

Každé sústo musí zodpovedať prísnym pravidlám. Človek trávi hodiny vyberaním potravín, plánovaním jedál alebo vyhľadávaním informácií o výžive.

2. Neustále rozdeľovanie potravín na „dobré“ a „zlé“

Jedlo prestáva byť zdrojom energie a radosti. Namiesto toho sa stáva morálnym meradlom, podľa ktorého človek hodnotí seba aj ostatných.

3. Pocit viny a úzkosť

Ak dôjde k porušeniu vlastných pravidiel, objavujú sa výčitky, stres alebo potreba „napraviť“ situáciu ešte prísnejším režimom.

4. Sociálna izolácia

Ľudia s ortorexiou sa môžu vyhýbať reštauráciám, rodinným oslavám alebo dovolenkám, pretože nemajú kontrolu nad tým, čo budú jesť.

Ortorexia sa môže objaviť u kohokoľvek, častejšie však býva spájaná s perfekcionizmom, vysokými nárokmi na seba samého, nízkym sebavedomím, záujmom o fitness a výživu, niektorými alternatívnymi stravovacími smermi, tlakom na výkon a dokonalý vzhľad.

Rizikovým faktorom môžu byť aj sociálne siete, kde sú často prezentované nereálne predstavy o ideálnom tele a „dokonalom“ životnom štýle.

Hoci cieľom býva zdravie, výsledkom môže byť pravý opak.

Pri dlhodobom obmedzovaní jedálnička hrozí nedostatok dôležitých živín, únava a vyčerpanie, oslabenie imunity, hormonálne problémy, psychické ťažkosti, zhoršenie kvality života a medziľudských vzťahov. V extrémnych prípadoch môže jednostranná strava predstavovať vážne zdravotné riziko.

Áno. Základom je uvedomenie si problému a odborná pomoc. Liečba obvykle zahŕňa spoluprácu psychológa, psychoterapeuta alebo nutričného terapeuta, ktorý pomáha obnoviť zdravý vzťah k jedlu.

Dôležitým krokom býva opustenie striktných pravidiel a návrat k pestrejšiemu a flexibilnejšiemu stravovaniu. Cieľom nie je jesť dokonale, ale naučiť sa vnímať potreby vlastného tela bez strachu a pocitov viny.

Starostlivosť o zdravie je dôležitá. Ak sa však jedlo stane hlavnou témou života, začne vyvolávať úzkosť alebo narúšať bežné fungovanie, je dobré zbystriť. Zdravý životný štýl by mal prinášať energiu, radosť a pohodu – nie stres, izoláciu a neustály strach z toho, čo máme na tanieri.

• IPčko — Krízová linka pomoci IPčko, nonstop a bezplatne 0800 500 333
• Liga za duševné zdravie — Linka dôvery Nezábudka, nonstop a bezplatne 0800 800 566
• Úrad verejného zdravotníctva SR — Výživa, potraviny a kozmetické výrobky