Má vysoký vek otca vplyv na zdravie potomka?

Čoraz viac žien odkladá materstvo na neskôr. Nie je výnimkou, že svoje prvé dieťa rodia ženy v tridsiatich piatich aj v štyridsiatich rokoch. Dôvodov, prečo tomu tak je, je veľa. Budovanie kariéry, neschopnosť nájsť toho pravého partnera, možnosti študovať a cestovať, zaobstaranie vlastného bývania alebo to, že to jednoducho nejde. Čo všetko staršie mamičky riskujú zo zdravotného hľadiska a čo sa dá na rodičovstve v neskoršom veku nájsť pozitívne? O tom sme písali v článku Hrá úlohu vek partnerov pri snahe otehotnieť? Ale ako je to s mužmi, ktorí majú dieťa až vo vyššom veku?

Hoci muži tiež prechádzajú prechodom, takzvanou andropauzou, určitú mieru plodnosti si často zachovajú až do veľmi vysokého veku, a tak občas nadobudnú pocit, že im na rozdiel od žien pri odkladaní rodičovstva do neskorého veku nič nehrozí. V posledných rokoch sa však ukazuje, že vek zohráva úlohu aj u otcov, navyše pomerne zásadnú.

Rozličné štúdie ukazujú, že s odkladaním otcovstva je spojený vyšší výskyt konkrétnych zdravotných komplikácií či porúch. A často to začína už pri samotnej snahe zaobstarať si potomka. V histórii ľudia síce verili, že za neplodnosť nesie zodpovednosť žena, dnes však vieme, že v tretine prípadov je problém na strane muža (pričom ďalšie dve tretiny si medzi seba spravodlivo delia ženy a celé páry). Nezriedka potom zohráva zásadnú úlohu práve vysoký vek muža.

Je to dané predovšetkým tým, že u muža sa nové pohlavné bunky tvoria v priebehu celého života, s každým rokom navyše sa však vytvárajú spermie s rôznymi stupňami poškodenia a pribúda mutácií, ktoré sa následne môžu prejaviť práve u dieťaťa. Najčastejšie sú potom na vine mutácie takzvane bodové, teda také, ktoré sa týkajú len jedného nukleotidu, základnej stavebnej jednotky DNA. Práve tento typ mutácií stojí za ochoreniami, akými sú napríklad Crouzonov syndróm, Pfeifferov syndróm alebo achondroplázia, ktorá sa u detí otcov nad 50 rokov vyskytuje až osemkrát častejšie ako u detí mladších otcov. Treba však podotknúť, že riziko achondroplázie je aj tak veľmi malé, pretože v bežnej populácii sa jej výskyt udáva v rozmedzí 1:15 000 až 1:40 000 živo narodených novorodencov.

Psychické choroby potomkov sú skôr doménou otcov

V roku 2014 prebehla vo Švédsku rozsiahla štúdia, ktorá analyzovala zdravotné záznamy približne 2,6 milióna jedincov narodených medzi rokmi 1973 a 2001. Okrem iných aspektov sa pozoroval vplyv veku otcov na potomkov spomedzi súrodencov. Ukázalo sa napríklad, že deti, ktoré sa svojmu otcovi narodili po 45. roku života, mali až 3,5-krát vyššie riziko výskytu autizmu, 13-krát vyššie riziko ADHD a dokonca 24,7-krát sa u nich zvýšila pravdepodobnosť výskytu bipolárnej poruchy oproti súrodencom, ktorí sa ich otcom narodili medzi 20. a 24. rokom. Zdá sa teda, že vysoký vek otca sa môže časom nepriaznivo prejaviť na psychickej kondícii jedinca.

Neznamená to však, že by sa muži po štyridsiatke mali vzdávať možnosti mať vlastného potomka. S najväčšou pravdepodobnosťou sa totiž narodí zdravé a spokojné bábätko, obzvlášť ak je počatie podporené asistovanou reprodukciou. „Napríklad u nás na klinike reprodukčnej medicíny je štandardom vykonať celé spektrum vysoko úspešných metód na selekciu zdravých a nefragmentovaných spermií. A – treba poznamenať – na počatie vytúženého dieťaťa postačí hoci len jedna z nich. Je len potrebné mať na pamäti, že najhorším nepriateľom plodnosti je čas, a to nielen u žien, ale aj u mužov,“ hovorí MUDr. Kateřina Veselá, Ph.D., riaditeľka kliniky Repromeda.