Autovakcíny ako alternatíva k liečbe antibiotikami

Dlhodobé užívanie antibiotík má negatívny dopad na prirodzenú mikroflóru organizmu, pretože okrem patogénnych baktérií ničí aj tie prospešné, a narúša tak celý imunitný systém. Zároveň vedie k tomu, že si baktérie na antibiotiká vypestujú rezistenciu. Odolnosť vzniká aj vtedy, keď sú baktérie vystavené nedostatočne účinnej koncentrácii antibiotika, liečba netrvá dostatočne dlho alebo ak je zvolený nesprávny typ lieku.

Baktérie sa veľmi rýchlo naučia antibiotikám vzdorovať a vedia si túto „znalosť“ odovzdávať medzi sebou. Dokážu tak prežívať v prítomnosti antibiotika, a dokonca pokračovať v množení. Liečba chorôb vyvolaných týmito rezistentnými baktériami je potom obtiažnejšia a musia sa pre ňu vyvíjať stále nové a drahšie typy antibiotík, ktoré môžu mať negatívne vedľajšie účinky.

Nespotrebované lieky vždy vráťte do lekárne. Ich vyhodením do bežného odpadu sa liek dostane do kontaktu s baktériami z okolitého prostredia, čo môže viesť ku vzniku odolnosti baktérií proti tomuto typu liečiv!

Popri uvážlivom a správnom používaní antibiotík sa dá vzniku rezistencie zabrániť aj voľbou iného typu liečby, a to obzvlášť v prípade vracajúcich sa a chronických infekcií, proti ktorým by antibiotiká opakovaným podaním mohli prestať účinkovať. Na tieto bakteriálne infekcie môžu byť využité autovakcíny, ktoré sú vytvorené priamo z vlastných baktérií pacienta, ktoré mu spôsobujú problémy, a ktoré stimulujú jeho imunitný systém k tomu, aby sám začal vytvárať protilátky. Baktérie sa získajú zo steru v ordinácii lekára alebo na jednom z odberových miest ideálne v čase akútneho ochorenia. Potom sa v laboratóriu ďalej izolujú a kultivujú. Výsledná vakcína je tak účinnejšia, pretože je pripravená presne na mieru konkrétnemu pacientovi. Liečba pomocou autovakcín môže viesť k zníženiu počtu ochorení, ku skráteniu a zmierneniu ich priebehu a v niektorých prípadoch aj k celkovému zlepšeniu imunitného systému.

Autovakcíny sa najčastejšie používajú na infekcie horných dýchacích ciest, zápaly močových ciest, infekcie kože a mäkkých tkanív alebo zápaly vonkajších pohlavných orgánov a pošvy. Nemožno ich však použiť ako liečivo pri akútne prebiehajúcej infekcii, tú je najprv potrebné doliečiť – väčšinou antibiotikami. Autovakcíny sa najčastejšie podávajú perorálne vo forme kvapiek pod jazyk. Sú veľmi dobre znášané aj deťmi od 3 rokov, majú minimum vedľajších účinkov a prakticky nulovú toxicitu.

V tehotenstve dochádza často k zápalom močového mechúra, ale môžu sa objaviť aj zápaly v ústnej dutine, napr. pri prerezávaní tzv. zubov múdrosti. Tieto ochorenia sú často sprevádzané horúčkami, ktoré môžu byť pre nenarodené dieťa oveľa väčším rizikom ako účinok vhodných antibiotík, preto by sme ich nemali tak jednoznačne zavrhovať. Najrizikovejšie je obdobie prvého trimestra tehotenstva. Pre liečbu antibiotikami v období tehotenstva je najdôležitejšia ich správna voľba. Medzi vhodné druhy antibiotík, z ktorých účinkov ženy v tehotenstve nemusia mať obavy, patria penicilíny a cefalosporíny. Vhodnosť iných antibiotík, napr. makrolidov, vždy posúdi lekár.

Ak sa ochorenie nejaví od začiatku ako závažné, je vhodné s podaním antibiotík po konzultácii s lekárom počkať. Prvé dni po prepuknutí infekcie sú najdôležitejšie pre rozvoj prirodzených imunitných protiinfekčných reakcií. Keď je antibiotikum nasadené príliš skoro, tlmia sa obranné mechanizmy, ktoré by často boli schopné infekciu zvládnuť samy. V okamihu, keď nám test, či už doma alebo v ordinácii, ukáže iba vírusovú infekciu alebo sa len necítime dobre a obávame sa choroby, môžeme skúsiť prírodnú liečbu. Pri zhoršení stavu, u malých detí a v tehotenstve sa však vždy poraďte s lekárom. Dobrou voľbou je aj použitie prírodných prostriedkov ako podpornej liečby pri podávaní ATB. Medzi najznámejšie radíme med (nie pre deti do 1 roka) a propolis, citrón, cesnak a cibuľu. Veľmi vhodné a odporúčané sú aj bylinky - tymian, šalvia, škorica a kapucínka. Viac sme písali v článku Antibiotiká áno či nie?

• Štátny ústav pre kontrolu liečiv — Pre verejnosť, pacientov a médiá
• Štátny ústav pre kontrolu liečiv — Hlásenie podozrení na nežiaduce účinky liekov