Ako nestratiť kontakt s puberťákom

Dospievanie je náročné obdobie, v ktorom sa rozvíja osobnosť a samostatnosť dieťaťa a môžu sa objaviť aj rôzne psychické problémy, ako napríklad anorexia, bulímia, sebapoškodzovanie. Stretnúť sa môžeme aj s klamstvom, agresivitou, páchaním trestnej činnosti, záškoláctvom, delikventným správaním s prvkami kriminálnej činnosti či zneužívaním omamných látok. Rodičov by mal znepokojovať aj nezáujem dieťaťa o akékoľvek dianie okolo seba. Dôvody týchto rizikových a extrémnych situácií u dospievajúcej mládeže môžu byť rôzne, môže to byť spôsobené ich telesným a duševným vývinom, charakterovými vlastnosťami a temperamentom, genetickými predispozíciami, vplyvom rodiny, výchovy a prostredím.

Samostatnou a nepochopiteľnou kapitolou sú aj hormonálne zmeny, ktoré tak narúšajú rovnováhu nielen mladého organizmu, ale aj nás, rodičov. A tak je na nás naučiť sa všetko zosúladiť a votrelca menom puberta nejako v zdraví prežiť. A hlavne nestratiť samých seba a svoje milujúce dieťa v tom našom každodennom zhone. Situácií, ktoré nám naše dieťa predstaví, je celá plejáda a sú rozmanité. Pár z nich vám teraz predstavím.

Prvé romantické vzťahy a zamilovanosť

Nemenej dôležité sú aj prvé romantické vzťahy, ktoré prežíva dospievajúci mladý človek. Tieto vzťahy sa podieľajú na jeho duševnom vývine a ovplyvňujú do budúcnosti vzťahy s ľuďmi všeobecne. Dochádza k zoznámeniu sa s prvými náznakmi sexuálneho správania, keď sú sexuálne aktivity podnecované zvedavosťou, a až neskôr sa zvedavosť premení na túžbu po intímnom kontakte a blízkosti človeka opačného pohlavia. Ak sa pozrieme vonku okolo seba, uvidíme veľa dospievajúcich, ktorí sa vedú za ruku so svojím partnerom.

Treba však z pohľadu nás, rodičov, podotknúť, že prvé časné lásky našich detí so sebou nenesú vždy iba pozitíva. Vzhľadom na neskúsenosť mladých ľudí a ich silnú tendenciu riskovať a skúsiť celkom niečo nové, ako aj silné ovplyvnenie ich myslenia sociálnymi sieťami, mediálnym svetom a ľahkým prístupom k rôznym informáciám, v snahe mať aspoň nejakého partnera, sa často môžu potýkať aj s negatívami vyplývajúcimi zo skorého začiatku „randenia“. Mám na mysli rizikové správanie v oblasti sexuálneho a reprodukčného života v zmysle predčasného sexu, častého striedania partnerov, pohlavných chorôb či predčasného otehotnenia.

Voľba povolania

Pubescent v deviatej triede základnej školy je spoločne so svojimi rodičmi postavený pred nie ľahkú úlohu, ktorou je výber povolania. Stojí pred ním rozhodnutie, na ktorej strednej škole by chcel ďalej študovať, a to na základe študijných predpokladov, záujmov, predstáv, schopností a zručností. Väčšina dospievajúcich je však nevyhranená a odmieta definitívne rozhodnutie. Vedia skôr to, čím byť nechcú. Mnohí dospievajúci sa pri voľbe povolania buď riadia želaním a rozhodnutím rodičov, alebo vlastnými dlhodobými a premyslenými plánmi, či volia strednú cestu, ktorá je nešpecifická a umožňuje im až postupne utvárať podrobnú predstavu o výbere budúcej profesie. Tu mám na mysli školy typu gymnázií.

S výberom povolania svojich pubertálnych detí mám aj ja výbornú skúsenosť. Syn patrí do skupiny detí, ktoré mali na základnej škole výborný prospech, avšak chýbala mu jasná predstava o tom, čo by chcel v budúcnosti robiť. Ale už vtedy bolo isté, že sa nemôže živiť manuálne, remeslom. A tak sa rozhodol študovať na gymnáziu a bola to dobrá voľba. Už v tom čase začal koketovať s kulturistikou a momentálne, keď ju robí vrcholovo na republikovej úrovni a je v treťom ročníku štúdia, už má jasnú predstavu, že by si prial vyštudovať odbor fitness, kulturistiku a trénerstvo.

Trochu inú skúsenosť nám poskytla naša dcéra, ktorá bola pevne rozhodnutá podať si prihlášku na prestížnu policajnú školu s internátom. Musím priznať, že som bola jej voľbou trochu zaskočená, o ocinovi nehovoriac. Snažili sme sa načrtnúť všetky za a proti, jej rozhodnutie sme však akceptovali a v skrytosti duše potichu dúfali, že nám v pätnástich rokoch nevyletí z hniezda. Osud tomu však chcel inak. Dcéra zvládla prijímacie konanie na výbornú a začala študovať na svojej vysnívanej škole. Momentálne končí prvý rok jej štúdia a neviete si predstaviť spokojnejšiu študentku, než je naša dcéra. Výborný prospech, nadšenie z koncepcie školy, množstvo športových možností, bezproblémová adaptácia na internáte, spokojnosť s triednym kolektívom.

Som rada, že sme jej umožnili vybrať si vlastnú cestu a jej spokojnosť nám prináša úprimnú satisfakciu a radosť. Z pohľadu nás rodičov musím priznať, že rozhodovanie to nebolo ľahké. Nie som prototyp mamičky, ktorá sa nevie dočkať, kedy jej ratolesti vyletia z hniezda. Vždy som stála po boku svojich detí a sprevádzala som ich na ich životnej ceste. Pubertou sa však veľa vecí mení, deti sa stavajú na vlastné nohy. Nás rodičov to učí toleranciu a akceptáciu ich rozhodnutí. Každopádne z vlastnej skúsenosti môžem odporučiť nasledovné: počúvajte svoje deti, oceňte ich špecifické záujmy a koníčky, dajte im šancu vyniknúť z davu a podporujte ich! Napokon, o tom som už písala v článku Ako prijať „netypické“ hobby svojich detí?

Problematika drog a narkománie

So zvyšujúcou sa dostupnosťou drog vo svete i v Česku stúpa užívanie návykových látok medzi deťmi a mládežou, pričom stále klesá vek mladých experimentátorov. Vekové rozmedzie medzi trinástimi a dvadsiatimi rokmi je veľmi rizikové a pravdepodobnosť nadviazania kontaktu s drogou je u týchto mladých ľudí veľmi vysoká. Dnešné deti i dospievajúci majú prehľad o dostupných i menej dostupných drogách, kam právom radíme aj alkohol a cigarety.

Dnes je veľa informácií týkajúcich sa zneužívania tzv. tvrdých drog. O koketovaní s alkoholom, cigaretami a marihuanou sa deti a dospievajúci veľa negatívneho nedozvedia. Napríklad čo sa týka užívania marihuany, často sa prezentuje, že je v malých dávkach neškodná, liečivá a druhá strana mince sa opomína. Pritom marihuana je na českej scéne bežne používanou drogou, ktorá má však pri dlhšom užívaní devastačný účinok na nervový systém dospievajúceho človeka. Jej užívatelia sa väčšinou necítia ako toxikomani, pretože fajčenie považujú za úplne normálne a prijateľné.

Deti a mladiství majú povedomie o tom, že tvrdé drogy sú nebezpečné, ale cigarety, alkohol a marihuanu označujú ako drogy s veľmi malým nebezpečenstvom. V tomto má veľký vplyv spoločnosť, ktorá toleruje pitie alkoholu, fajčenie cigariet a vplyvom médií aj neškodné fajčenie marihuany. Na tomto mieste je nesmierne potrebná a dôležitá prevencia a osveta, ktorá by mala mať svoje miesto doma aj v škole. Drogová prevencia realizovaná v rámci procesu školského vyučovania je rozšírenou a veľmi obľúbenou stratégiou odovzdávania informácií o drogách a rizikách ich užívania deťom a mladistvým. Zásadnú úlohu v celom tomto procese majú ale rodičia.

Čo sa týka nás, rodičov, sledujme správanie a prejavy svojho dieťaťa v zmysle extrémnej podráždenosti so sklonmi k agresivite, zhoršenia schopnosti koncentrácie, pozornosti, nadmernej aktivity dieťaťa alebo útlmu a nezáujmu. Mení sa aj hierarchia hodnôt, životný štýl, ktorý je zameraný na získanie a užitie drogy. Môžeme časom zistiť, že sa nám, starým rodičom či súrodencom strácajú peniaze. A za tým stojí práve snaha a potreba kúpiť si drogu. Mení sa osobnosť závislého, nemá záujem o školu, má vysokú absenciu, značne sa mu zhorší známkový priemer. Po telesnej stránke chradne, chudne, má kruhy pod očami, zhoršený stav pleti, poruchy spánku a prejavy ako halucinácie, bludy, narušenie citového prežívania, poruchy koordinácie pohybu.

Komunikujte s adolescentom, hoci to mnohokrát vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti, keďže relatívne zdravé vzťahy v rodine, neutíchajúci záujem o vlastné dieťa, jeho neautoritatívna podpora a prijímanie ho takého, aký je, sú prioritným fundamentom dobre zasadeného vzťahu dieťa - rodič, dospelý.

Venujte si navzájom trochu času pred sledovaním televízie, internetu, pobytom na sociálnych sieťach, pracovnými povinnosťami alebo inými pasívnymi aktivitami. Začleňte do svojho rodinného života záujmy a koníčky, ktoré budete od prvých krôčikov vašich ratolestí vykonávať, keďže dobre organizovaný čas a spoločné záujmy formujú jeho životný štýl a v období puberty predchádzajú nude, ktorá často vedie k nekalým aktivitám.

Buďte pre svoje dieťa pozitívnym modelom, starajte sa o svoje zdravie, rozdeľte svoj denný harmonogram na pracovný a voľnočasový, vštepujte mu základné morálne a etické zásady.

Buďte otvorení - dieťa by malo vedieť, že sa vás nemusí báť kedykoľvek opýtať aj na nejaké nepríjemné alebo záludné veci. Keď z toho nebude mať strach, bude vám viac dôverovať a rodinné prostredie bude považovať za bezpečné.

Vzájomne sa rešpektujte a to isté učte aj svoje dieťa. Naučte sa vypočuť jeho názor, nechajte ho dohovoriť, aj keď to je niekedy srdcervúca reč, a nech sa navzájom učia vypočuť si váš názor a argumenty za a proti.

Vytvorte zdravé rodinné pravidlá a so zdravým rozumom trvajte na ich dodržiavaní. Ide konkrétne o to, aby dieťa, nech je v akomkoľvek veku, poznalo dôsledky svojho správania a konania. Malo by mu byť jasné, že je vhodnejšie, keď sa bude správať prijateľne a nastavené pravidlá dodržiavať. S tým je však nutné začať už v ranom veku.

Vyvarujte sa mentorovania - nepoužívajte voči dieťaťu hrozby alebo príkazy, snažte sa komunikovať presne, zrozumiteľne a pokiaľ možno bez emócií, radia niektorí psychológovia. Ale keďže sme ľudia, emócie a pocity celkom prirodzene sprevádzajú náš slovný i neslovný prejav a v komunikačnom procese určite majú svoje miesto, nie je preto o ne v každodennej komunikácii núdza.

Moja rada je, že ak už na svoje dieťa emočne vyletím, rozčúlim sa a rozkričím, čo len mi sily stačia, snažím sa mu potom aspoň vysvetliť dôvod svojho správania. Nech vie, že aj rodičia majú pocity, dobré a zlé dni a robia chyby.

A v neposlednom rade nezabudnite na pochvalu, prejavy rodičovskej náklonnosti a lásky, ktoré sú pre každé dieťa tou najlepšou motiváciou.

Na každom kroku počujeme, že dnešná doba je uponáhľaná. Hovorí sa, že čas sú peniaze. V prípade vzťahu rodič a dieťa by to ale zďaleka platiť nemalo, pretože peniaze a materializmus totiž nikdy nemôžu byť plnohodnotnou náhradou za čas, ktorý dieťa túži stráviť so svojimi rodičmi.

Byť rodičom je náročná úloha, ktorá vyžaduje stálu prítomnosť a starostlivosť adekvátnu veku dieťaťa. Učme svoje deti deliť sa o každodenné radosti a strasti, prijímať s podporou ich prvé nezdary a sklamania. Najväčším darom, ktorý môžu rodičia svojim deťom dať, je venovať im každý deň trochu svojho času s tým vedomím, že až na naše dvere raz zaklope fenomén s názvom puberta, tak všetko, čo sme vštepili do základu výchovy nášho dieťaťa, mu pomôže v zdraví sa s ňou popasovať. K spokojnosti a radosti všetkých zúčastnených!

• IPčko — Krízová linka pomoci IPčko, nonstop a bezplatne 0800 500 333
• Liga za duševné zdravie — Linka dôvery Nezábudka, nonstop a bezplatne 0800 800 566