Ako prijať „netypické“ hobby svojich detí?

Náš syn Luki navštevoval už od útleho detstva viacero krúžkov. Najprv to boli tie, ktoré sme mu vybrali my, iniciatívni rodičia. Z mojej strany to bola flauta v ľudovej škole umenia, pretože sme odmalička bojovali s astmou. K spokojnosti rodičov a pána učiteľa syn úspešne absolvoval celý cyklus hry na flautu, potom na saxofón. Nasledovali ďalšie krúžky z iniciatívy manžela, ako grécko-rímsky zápas, tenis a futbal. Pokiaľ ide o grécko-rímsky zápas, tam syn zbieral svoje prvé úspechy, ktoré boli ocenené niekoľkými medailami, ale všetko do času. Na jednom zo zápasov ho súper nešťastne zložil k zemi, takže si syn odlomil nepatrný kúsok zuba - jednotky. Nasledoval nedokončený zápas, stratené ilúzie, plač, telefonát na stomatológiu, hystéria matky a racionálna úvaha tatina, že mu kúpime hryzátko. Luki, pokiaľ ide o grécko-rímsky zápas, nakoniec rezignoval sám a dobrovoľne.

Tenis u nás nemal dlhé trvanie. Naproti tomu futbal ako kolektívna hra sa celkom ujal, dá sa povedať, že na celú základnú školu. Podľa trénera bol syn nádejný futbalista, ktorý to s loptou vedel veľmi pekne, ibaže problém bol v tom, že treba prihrať spoluhráčovi, veď ide predsa o kolektívnu hru. Lenže to sme nejako nevedeli pochopiť. Dodnes si živo pamätám, ako môj manžel pri zápase trpel, pretože ako vášnivý futbalista nemohol pochopiť, prečo náš synček niekomu neprihrá. Neskôr doma spolu viedli múdre polemiky na túto tému, ale nikdy sa korektne nedohodli. Vraj nejaká individualita sa vo futbale musí potlačiť a zvíťaziť kolegialita! A tak nám jedného pekného dňa, keď futbalová sezóna na jar len začína, volal jeden z trénerov, že sa Luki na zápase zranil. Zrazil sa s protivníkom, chcel ho údajne podľa vlastných slov „podkopnúť“, tak trochu oklamať a loptu si pri svojej nohe ponechať. A tak sa obaja zrazili k zemi. Náš syn tento zákrok korunoval zlomenou kľúčnou kosťou. Opäť som prepukla v plač, hystériu a zúfalstvo. Dnes viem, že som si to mohla ušetriť, pretože som netušila, čo ešte príde.

Nejako v priebehu deviatej triedy si občas Luki zašiel do posilňovne zacvičiť si s kamarátmi. Vraj to tak robia všetci pubertálni chlapci, dodala moja kolegyňa v práci, ktorá si tým už prešla u svojich dvoch synov. A tak som jej dala za pravdu. Tak sa zrodilo nové hobby nášho syna - kulturistika.

Časom som zistila, že Luki v posilňovni trávi stále viac a viac svojho voľného času. Zrazu mu nebolo jedno, čo je, o koľkej sa u nás podáva obed, vraj by si želal konzumáciu jedla pravidelne každé tri hodiny. Ako napríklad, že obedovať cez víkend o dvanástej hodine, keď ja, pracujúca žena, si chcem pospať, a tak vďaka budíku som schopná vyliezť z postele už o desiatej? Ranných budíčkov, ktoré si režírovali naše deti, už bolo predsa za tie roky dosť! To ako že teraz, len čo otvorím oči ráno, budem variť obed? Veď som ešte nemala rannú kávu. Možno sa pýtate, o koľkej syn vstáva cez víkend, či si aj on nechce trošku pospať a polenošiť! No to viete, že áno! Ale s tým rozdielom, že nútene vstáva ráno o šiestej, pripravuje si v mixéri prvú rannú dávku (ovsené vločky, proteín, banán, oriešky, vodu). Teraz už našťastie pochopil, že si musí v kuchyni zavrieť dvere, pretože mixér vydáva nejaký zvuk, ktorý nás budí. A tak som niekoľkokrát po sebe musela ráno vstať celá šialená tiež o šiestej a ísť nášho synčeka upozorniť, že nie je jediným obyvateľom v dome a malá dávka tolerancie z jeho strany je viac než na mieste. Potom sa odoberie do postele a do deviatej hodiny o sebe zase nevieme. Vstáva okolo deviatej hodiny a pripravuje si vajíčka nasucho a bez pečiva. Ja neznášam pachuť vajec od detstva, takže už tri roky trpím nevoľnosťami a pocitmi na vracanie, len čo ich ucítim. A to je, milé dámy, každý boží deň!

Doma sa nechával počuť, že by sa chcel časom aktívne dostať ako pretekár v kulturistike na Majstrovstvá Českej republiky. Ťukala som si na čelo a pýtala som sa ho, či je normálne viesť takéto úvahy.

Postupom času sa kulturistika stala pre neho životným štýlom. Prestal chodiť na obedy na gymnáziu, všetko celodenné jedlo si začal pripravovať do krabičiek sám. Ak by vás zaujímalo, čo asi je, tak okrem vyššie spomenutých raňajok na desiatu nasledujú vajíčka, na obed suchý zemiak a mäso, pred popoludňajším tréningom opäť kokteil z ovsených vločiek a na večeru to isté, čo na obed. Tesne pred uľahnutím nasleduje polotučný tvaroh ako pozvoľný proteín (bielkovina). Pokiaľ ide o pitný režim, pije vodu.

To, čo mi Luki celé dva roky sľuboval a ja som tomu neverila, splnil do poslednej bodky. Absolvoval Majstrovstvá Moravy a Sliezska, neskôr aj Majstrovstvá Českej republiky, a to úspešne. Ale cesta k úspechu nebola jednoduchá a to, čo jej predchádzalo, neprajem nikomu. Samotná príprava na súťaž je beh na dlhú trať a je veľmi náročná. Žiadna návšteva, narodeniny, rodinné oslavy ho neprinútili porušiť tento štýl prípravy na súťaž. Prestala som piecť sladké buchty a koláče, nekupovala som žiadne zbytočné pochutiny a sladkosti, presunula som oslavy našich narodenín až na obdobie po majstrovstvách. To, čo nasledovalo neskôr, bola pre mňa neuveriteľná skúsenosť.

Dva týždne pred súťažou syn už nechodil do školy na gymnázium, keďže nám bolo umožnené viesť individuálny študijný program. Dôvodom bolo, že príjem potravy bol úplne redukovaný, a to konkrétne na 5 dávok čerstvej ryby denne po 10 dkg. Pýtate sa, prečo zrazu ryba a nie mäso? Ryby sú všeobecne výborným zdrojom bielkovín, majú viac soli a menej tuku oproti mäsu. K tomu diuretické bylinkové čaje na odvodnenie organizmu. Ak sa pýtate na množstvo, išlo o 5 až 7 litrov tekutín denne. Neprijal ani gram cukru, nič, z čoho by mozog - ako orgán racionálneho uvažovania - mohol zmysluplne fungovať. Bolo úplne nereálne až nebezpečné, aby syn niekam chodil. Bol ako spomalený film, spavý, unavený, miestami apatický, občas pre zmenu vznetlivý. Takýto režim je pre mladistvého nebezpečný a nemal by sa podstupovať bez dohľadu lekára.

Treba ešte dodať, že som povolaním zdravotník, v oblasti môjho záujmu je kardiológia. Rozumiem fyziológii ľudského tela, no v tejto situácii som využívala odborné konzultácie zo strany lekárov aj fitness trénerov. Tak veľmi som sa bála, že si syn nejako ublíži.

Zhruba 24 hodín pred kulturistickou exhibíciou nastáva obdobie, keď sa už vôbec neprijímajú tekutiny. Viete si to predstaviť, že vaše milované dieťa nielenže už týždeň takmer nič nejie, ale ani nič nepije? K tomu absolvoval dvakrát denne dvojhodinový tréning na bežeckom páse v posilňovni. Ráno bol v posilňovni úplne sám, dve hodiny tam niekam utekal na trenažéri, mobil vypnutý aj napriek môjmu naliehaniu, aby ho nikto nerušil. Nakoniec vždy okolo deviatej hodiny ráno moje materské obavy a utrpenie skončili, pretože syn sa vždy po tréningu ozval, že je v poriadku. Popoludňajšie kardio už nebolo takým problémom, pretože v tom čase je vo fitness plno nadšencov, ktorí by v prípade potreby synovi iste pomohli. Úplné vysadenie tekutín a takto vysilujúci tréning sú pre mladistvého nebezpečné a patria len pod dohľad lekára.

Vlani v máji sme celá rodina vyrazili podporiť nášho mladého kulturistu v jeho túžbe po úspechu. Najprv to boli Majstrovstvá Moravy a Sliezska, kde vyhral prvé miesto vo svojej kategórii nad 72 kg a získal aj titul absolútneho víťaza súťaže. O týždeň sa opäť opakoval celý vyššie opísaný prísny režim, a to z dôvodu Majstrovstiev Českej republiky, kde syn dosiahol na krásne 4. miesto. Ako jeden z mála účastníkov bol nominovaný aj na sústredenie talentovanej mládeže cez Svaz kulturistiky a fitness České republiky.

To, že prijmeme niečo, s čím úplne nesúhlasíme, neznamená, že sme slabí a pasívni. Znamená to mať nadhľad, schopnosť pozorovať situáciu a naše myšlienky, bez toho, aby sme ich hodnotili. Je dôležité vedieť prijať ľudí, veci, situácie a okolnosti také, aké sú.

Všetko v živote má svoje pozitíva aj negatíva, každá minca má dve strany a rovnako je to aj pokiaľ ide o voľnočasové aktivity našich detí. Pre nás je to kulturistika - kedysi úplne nepochopiteľný šport s prvkami individualizmu a exhibicionizmu sa stal súčasťou nášho života a pre nášho syna životným štýlom, ktorý uprednostňuje dodržiavanie fyzickej aktivity, zdravých stravovacích návykov (okrem fázy prípravy na súťaž), dostatok odpočinku a spánku, absenciu alkoholu, nikotínu, drog. Podporuje sebakontrolu, disciplínu a pevnú vôľu. Na druhej strane limituje v určitých dimenziách bezstarostného študentského života, keďže sa všetko točí okolo prípravy stravy, cvičenia v posilňovni, dodržiavania životného štýlu. A ešte ak dieťa zdedí špecifické povahové črty a ambície po svojich rodičoch, tak sa všetko robí na viac než 100%! A práve toto je náš prípad. Luki sa pripravuje na ďalšie kulturistické súťaže. Ako milujúca mamička budem deň čo deň stáť po jeho boku, potichu sa báť o jeho zdravie, fandiť mu a priať mu všetko najlepšie!

No a ako to máte vy s koníčkami svojich detí? Vyberáte zatiaľ sami? Alebo ste sa s deťmi tiež už dostali do stretu v predstavách, ako tráviť voľný čas? Podeľte sa o svoje skúsenosti. Ostatné mamičky ich iste ocenia. Ak hľadáte inšpiráciu, mrknite na náš partnerský web Kroužkuj.cz.