Sú dnešné deti agresívnejšie?

Nemalý vplyv na konanie detí má nielen vzor z rodiny, ale aj štýl výchovy. Násilie plodí ďalšie násilie. Ak budeme naše deti fyzicky trestať, prevezme rovnaké vzorce správania. Je veľmi pravdepodobné, že takéto dieťa zdvihne ruku na iné dieťa alebo sa prejaví iným nevhodným správaním a za to je opäť potrestané. Čím viac nevhodného správania, tým viac fyzických trestov. Dieťa je fyzickými trestami poznačené a niet divu, že sa skôr či neskôr prejaví poruchami správania. Pravidelné fyzické bitie je citeľne závažnejšie než občasné plesnutie, ale vyhnúť by sme sa mali akémukoľvek násiliu. To, že máme tendenciu udrieť svoje dieťa za nejaké konanie, máme zakódované z nášho vlastného detstva. Je ťažké zmeniť vzorce svojho konania, ale ide to. Stačí čas, trpezlivosť a postupne môžeme reštartovať našu minulosť. Za všetkým často stoja emócie, ktoré sme v tej chvíli nezvládli. Preto je potrebné začať práve pri emóciách. Uvedomiť si ich, nechať ich prejsť a hlavne nekonať pod ich vplyvom. Postupne tak prestaneme zúriť, biť, ale aj kričať.

Krik je typ agresie, ktorý je spoločnosťou tolerovaný. Vhodný krik neexistuje, ale môžeme vyhodnotiť, že v danú chvíľu je krik bezpečnejší než to, čomu predchádzame (dieťa chce vbehnúť na cestu). Mimochodom, to, že dieťa udrieme alebo naň zakričíme, má často pôvod v nás samotných, nie v deťoch. Často nás vyvedie z miery maličkosť, pretože toho už bolo za deň viac, sme unavené, možno nahnevané na šéfa alebo smutné, cítime pocit zlyhania, že nás dieťa neposlúchlo, a preto konáme neprimerane. Vždy si položme otázku, či naozaj pohodená bunda alebo rozliate mlieko stoja za veľký konflikt a narušenú dôveru.

Agresivitu môže nepriamo vzbudzovať aj liberálny štýl výchovy. Dieťa sa učí jednať s ostatnými deťmi a učí sa aj to, ako to chodí na svete. Pri poznávaní sveta robí množstvo chýb, potrebuje oporu, vedenie, hranice, ale liberálny rodič mu v tom poznávaní nepomôže, nechá ho voľne preplávať bez akéhokoľvek zásahu. Najmenšie deti aj vzhľadom na svoje vývinové možnosti reagujú na príkorie rôzne, jednou z možností je agresia. Väčšie dieťa sa možno dokáže trochu ovládnuť, ale to najmenšie koná spontánne, nemá žiadne skúsenosti a ani podporu.

Deti veľmi dobre vidia dospelé osoby, ktoré sú s nimi v každodennom kontakte, a reagujú na ne. Reč je nielen o rodičoch a ďalších príbuzných, ale aj o učiteľoch, tréneroch atď. Dospelý človek je pre dieťa takmer ako modla, všetko, čo robí, napodobňuje a chcelo by byť ako on. Už u malých detí môžeme vypozorovať prvky správania v rodine – deti využívajú napríklad pri hre na rodinu rovnaký tón hlasu a podobné výrazy ako matka, pastelku dávajú do úst a predstierajú fajčenie alebo naplácajú bábike na zadok. U najmenších to môže byť niekedy rozkošné, ale čo ak svoje správanie deti obrátia voči ďalším deťom alebo dokonca voči nám a agresívne správanie sa stupňuje? Ak má rodič problém s vlastným nezvládaním emócií a je schopný si to priznať a snažiť sa to zmeniť, je to ten najlepší krok. Je to beh na dlhú trať, ale vyčistí sa vzduch v našej hlave, aj doma a deťom dáme do vienka iný, lepší vzorec správania. Ak však máme s agresivitou veľký problém a úplne nás ovláda, vtedy je na mieste uvažovať o spolupráci s odborníkom.

Ako reagovať na detskú agresivitu okrem vlastného vzoru? Jasné je, ako nereagovať. Ak dieťa na pieskovisku bije ostatných lopatkou alebo nás kope či ťahá za vlasy, najhorším možným variantom je dať dieťaťu na zadok alebo cez ruku, krik je tiež na nič. Láskavo zadržte dieťaťu ruku, zadržte jeho čin, vysvetlite mu dôvod, povedzte, že vás to bolí alebo sa vám jeho správanie nepáči. Vyriešte situáciu s pokojom, ale dajte najavo nesúhlas, prípadne dieťa odveďte z kolektívu a doma mu všetko vysvetlite.

Batoľatá, ktoré skúmajú svet, sa svojím spôsobom správajú hrubo. Hryzú, štípu, škrabú. Na nás je, aby sme ich správanie netolerovali a nepodporovali v nich agresiu. Pretože stupňujúca sa agresivita v detskom veku nemá dobré vyhliadky do budúcnosti.

Dá sa pochopiť, že všetci spolužiaci zavretí niekoľko stoviek hodín v jednej triede nebudú vždy kamaráti. Niet divu, že v takýchto podmienkach, predovšetkým bez prítomnosti učiteľa, vznikne nejeden konflikt. Dnes už tiež rodičia nemajú taký rešpekt voči školskému zariadeniu a opäť idú nesprávnym vzorom. Aj z tohto dôvodu zaznamenávame väčšie napadnutia nielen učiteľov, ale aj úradníkov, lekárov a podobne. Učme deti, že cítiť zlosť je v pohode, ale agresívne správanie nie je vhodné a dá sa ventilovať inak. V škole, na krúžkoch alebo napríklad v divadle musia deti dodržiavať určité pravidlá, rovnako ako dospelí. Nechajme ich však dostatočne vybiť v telocvični, na ihrisku, v lese, samozrejme v určitých medziach. A nepodporujme deti v neobmedzenom hraní násilných počítačových hier alebo sledovaní filmov s vraždiacimi maniakmi.

• Linka detskej istoty — Linka pre deti a mladých ľudí, nonstop a bezplatne 116 111
• Linka detskej istoty — Rodičovská poradňa, bezplatne 0800 500 500
• Linka detskej istoty — Linka pre nezvestné deti, 116 000
• Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR — Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela