Keď sa vaša dcéra mení na ženu

Priemerný vek, kedy väčšina dievčat dostane prvú menštruáciu, je medzi dvanástym a štrnástym rokom života, pričom horná hranica je stanovená na pätnásť a pol roka. Hoci je každé dievčenské telo jedinečné a individuálne, prvá menštruácia by mala podľa odborníkov prebehnúť do pätnástich rokov veku dievčaťa. V prípade jej neprítomnosti sa odporúča vyhľadať lekára a zistiť príčinu tohto oneskorenia. Vek prvej menštruácie ovplyvňuje rad faktorov, ako napr. genetická predispozícia, výživa, životný štýl, hmotnosť, pomer svalov a tuku a podobne. V súčasnosti však môžeme povedať, že sa pokles veku, v ktorom prichádza prvá menštruácia, už stabilizoval.

Na nástup prvej menštruácie má vplyv telesný typ dievčaťa. Ani jeden extrém, teda ani obézne, ani príliš chudé telo, nemá na začiatok menštruácie a celého menštruačného cyklu pozitívny vplyv. Veľmi totiž záleží na pomere tukovej a svalovej hmoty v tele. Prvá menštruácia je pre mnohé dievčatá zásadným zlomom v živote. Hovorí sa, že v tomto okamihu sa dievča mení na ženu. Domnievam sa, že v dnešnej dobe internetu a medializácie by to už pre naše dospievajúce dcéry nemal byť nejaký extrémny šok, pretože zo všetkých strán sa na ne valí množstvo informácií. Určite je však povinnosťou nás, mamičiek, pripraviť našu mladú slečnu na túto skutočnosť ešte predtým, než príde ten deň. Byť jej v tejto životnej udalosti radkyňou, sprievodkyňou a zdieľať s ňou jej fyzickú aj psychickú premenu na mladú ženu.

Biológia protivných dievčat

Hoci je začiatok periódy spojený s bolesťami brucha, chrbta, dolných končatín, hlavy, únavou, napätím a citlivosťou prsníkov, zhoršením stavu pleti s prejavmi akné, zvýšenou chuťou do jedla, chuťou na sladké, podráždenosťou a plačlivosťou, je samotná menštruácia očistným procesom nášho tela. Podľa prieskumov je však zrejmé, že vďaka menštruácii a ženským hormónom žijeme v priemere o pár rokov dlhšie ako muži. Naučte preto svoju dcéru vnímať cyklus ako niečo, čo je v jej živote pozitívne a zdravé. Že to potvrdzuje jej ženskosť a plodnosť, ktorá je mimoriadne dôležitá. Poučte ju o všetkom, čo sa menštruácie týka, a buďte otvorená. Podporíte tak pozitívne vnímanie jej ženskosti a samotného menštruačného cyklu.

Ženskosť je potrebné si chrániť

Ruka v ruke s obdobím dospievania našich dcér sa núka aj otázka sexuálneho života a straty panenstva. Osveta v škole na to naozaj nestačí a je to hlavne na nás, rodičoch (hlavne mamičkách), aby sme ich zasvätili do tajov intímneho sveta. Je síce pravda, že množstvo informácií im ponúkajú aj sociálne siete a internet, ibaže bez akýchkoľvek mantinelov a hraníc. Dôležité je našim dospievajúcim dievčatkám vysvetliť, že každý ich intímny zážitok bude mať vplyv na ich budúce partnerské aj sexuálne vzťahy. Ak sa jej totiž stane niečo nepríjemné, môže ju to vo vzťahovej oblasti zásadne ovplyvniť. Preto nie je zlé počkať, kým sa objaví „ten pravý“, a neponáhľať sa. Každá z žien bez ohľadu na vek by si mala chrániť svoju ženskosť a starostlivo si vyberať, kto do nej vstúpi. Zachovanie si ženskosti, jemnosti a vnútornej krásy je práve tým, čo priťahuje.

Naše milované dcéry sa potrebujú s novou situáciou vnútorne aj fyzicky postupne stotožniť a vytvoriť si nové životné návyky. Nový stav je nezvyčajný a zvláštny, ovplyvňuje fyzickú aj psychickú stránku a väčšina mladých dievčat sa na menštruáciu skôr neteší a nemá ju rada, pretože majú pocit, že ich v mnohom limituje. Kladú si otázku, ako budú počas periódy vyzerať v priliehavom a svetlom oblečení, v plavkách pri bazéne, pri športových aktivitách, na telocviku medzi spolužiakmi opačného pohlavia. Čo ak to dostanem na školskom výlete, v tábore? Keď potom menštruácia príde, učia sa ju dlhé mesiace prijať a rešpektovať.

Pozor na predsudky

Predsudky majú tendenciu prenášať sa z generácie na generáciu. Každý z rodičov si často prináša (pokiaľ ide o menštruáciu, ženskosť, sexuálny život) zo svojich pôvodných rodín rôzne teórie, názory, predsudky a tabu. V mnohých rodinách sa o menštruácii nehovorí a býva vnímaná ako niečo normálne a nepodstatné pre rozhovor, alebo sa o tom nehovorí zo studu. Za celkom nezmyselné a nerozumné považujem takpovediac múdrosti typu: „Musíš to nejako prežiť. Musíš si zvyknúť. Je to otrava, ale nedá sa nič robiť. V živote toho budeš musieť ako žena ešte veľa vydržať. Odniesť dieťa a zvládnuť pôrod. Počas periódy sa nesmieš kúpať v horúcej vode a už vôbec nie plávať v bazéne. Ženy to majú jednoducho v živote ťažšie ako muži.“

Vzťah otcov a dcér je špecifický a individuálny. Otcovia zvládajú premenu svojho „malého dievčatka“ na ženu postupne, aj keď si plne uvedomujú, že si ju už len tak nepochovajú na kolenách, nepomaznajú ako kedysi a môžu mať tendenciu odtiahnuť sa. Dospievajúcu dcéru namiesto klasického objatia skôr potľapkajú po chrbte alebo po pleci na znak podpory a účasti, radi ju slovne doberajú.

Hoci téma menštruácie je skôr ženskou záležitosťou a edukácia na túto tému je skôr v kompetencii mamičiek, patrí aj do mužského sveta. Nielenže si všimnú fyzické zmeny na dcérinom tele, majú tiché a tajné informácie od nás, mamičiek, že naša dcéra už naozaj a naplno dospieva. Všímajú si, že zrazu majú doma viac podráždených, plačlivých a náladových dievčat, už to nie je len samotná manželka v premenštruačnom napätí, pridala sa k nej do partie aj dcérka. Domnievam sa, že je potrebné, aby ocovia spoločne zdieľali a prežívali tieto výlučne ženské záležitosti, takže dajme im šancu preniknúť do tajov našej duše. Pýtate sa ako? Tým, že im budeme otvorene oznamovať svoje postoje, pocity.

Odporúčania, ako komunikovať a vychovávať svoje dospievajúce deti, sú veľmi špecifické a individuálne. Menia sa v závislosti od vývinového obdobia, v ktorom sa naše dieťa práve nachádza. Všeobecne však možno povedať, že prístup k dieťaťu v období dospievania vyžaduje dostatočnú dávku rodičovskej sebadôvery v komunikácii a vo výchove, ktorá umožní nepodliehať pocitom krivdy, ktoré sužujú dospievajúceho mladého človeka, ktorý by si najradšej všetko vynucoval vyčítaním či doprosovaním. Medzi možné odporúčania patrí nezľahčovať pocity svojich potomkov, skúsiť sa vcítiť do ich myslenia a pocitov, hovoriť priamo a zrozumiteľne, oznamovať im svoje pocity, namiesto obviňovania dávať priame informácie, namiesto vyhrážok alebo príkazov ponúknuť možnosť riešenia, pokiaľ možno nedávať dlhé prednášky a kázne, byť dôsledný, spravodlivý, náročný, a to všetko s poriadnou dávkou lásky a nehy.

Čo sa týka našich dospievajúcich dcér, ktoré sa zoznamujú s procesom menštruácie, vnímam, že je dôležité s nimi o tejto téme otvorene komunikovať, a to tak v rodine, ako aj v spoločnosti. A šíriť osvetu v prístupe rodičov voči dcéram, ale zároveň o tom komunikovať aj so synmi, aby aj oni získali k menštruácii a ženskosti ten správny citlivý a rešpektujúci prístup.

Je prirodzené, že každá žena bola kedysi dievčaťom a malým dievčatkom, a teda aj moja dcéra bude prechádzať, či už prechádza, týmto prirodzeným procesom. Na mojom prístupe k nej sa nič nemení. Vždy bola, je a bude mojou milovanou dcérou. Pomôžme svojim dcéram prirodzene prijať novú fázu ich vývinu a premeny z dievčat na ženy. Podporme ich v tom, aby sa tešili na túto ďalšiu etapu svojho života. Pomôžme im, aby si začali uvedomovať svoj nový ženský potenciál. Pomôžme im pochopiť a prijať, že menštruácia a celý ženský cyklus je darom, ktorý umožňuje žene nielen plne realizovať svoju rolu ženy a matky, ale aj rozvíjať svoj ženský duševný i fyzický potenciál tak v osobnom, ako aj v profesijnom živote.

A aké máte vy spomienky na svoju premenu z dievčatka na ženu? Máte už vlastnú skúsenosť s dospievajúcou dcérou? Podeľte sa s nami i s ostatnými mamičkami o cenné tipy a názory.