Závislosť od PC, mobilov alebo tabletov

Počítač umožňuje deťom, aj nám dospelým, vyskúšať si a nacvičiť bežné, zložité, reálne, absurdné alebo nebezpečné situácie. Mám na mysli rôzne simulátory, kde je možné vyskúšať si netypickú a špecifickú prácu pilota rakety, ponorky, vojenskej lode či najrýchlejšieho športiaka alebo kapitána kozmickej lode či špecialistu v jadrovej elektrárni. Vo výpočte určite nereálnych povolaní pre naše deti, ktoré však masírujú ich predstavivosť a bujnú detskú fantáziu, pokračujem odstreľovačom, členom mafie, modelkou, návrhárkou, architektkou, herečkou a podobne. Detská populácia sa zvodom počítačových hier poddáva čoraz častejšie. Počítačové hry sa stali novým fenoménom dnešnej doby.

Nie je možné opísať všetky hry, pretože v mnohých z nich sa jednotlivé kategórie prelínajú. Pokiaľ ide o jednotlivé počítačové hry, tak aj z vlastnej skúsenosti od svojich milovaných ratolestí viem, že existujú hry ako strieľačky, ktoré u nás dominovali na prvom stupni základnej školy. My ako rodičia sme ich často kritizovali a odsudzovali pre ich nezmyselnosť a predovšetkým hrubosť, pretože strieľanie do niekoho predsa nie je normálna vec. Deti ich však zbožňovali. Nemám tušenie, čo duchaplné majú priniesť našim potomkom, keď ešte uprednostňovali rolu mafiána pred policajtom. Túto ich úvahu som nedokázala pochopiť.

Veľkú návštevnosť u nás mali teda akčné hry, najmä u chlapca. Tie často koketujú so strieľačkami. Dozvedela som sa však od syna, že to má čo do činenia aj s logikou. No prosím! Od hráčov sa vraj očakáva nielen bystrosť a rýchla reakcia, ale aj trpezlivosť a logické myslenie. Za najzaujímavejšie boli považované hry strategické, v ktorých ide o princíp, postup, metódu, ako strategicky vyriešiť daný problém či situáciu a vedieť sa rozhodnúť. Z veľkej časti sú zamerané opäť na umenie viesť vojnu a rôzne vojnové a bojové operácie. Nediktujú priebeh hry, ten si každý hráč môže zvoliť sám podľa svojho uváženia a zakaždým inak. Tieto hry sú však náročnejšie na premyslenie všetkých možných variantov postupu a tým aj na čas. Ak je súperom počítač, nemožno očakávať, že pri svojej stratégii urobí chybu. Z vyhranej pozície nám však veľkoryso poradí, kde nastala chyba, umožní vrátiť zlé ťahy, prípadne poradí, ako by pokračoval on. Ale sami vieme, že tak to v reálnom živote nechodí. Zlé či neskoré rozhodnutie už nikdy nemôžeme vziať späť, rovnako ako nezastavíme čas a nevymažeme dôsledky bolestných rozhodnutí. Ale tieto argumenty sú pre generáciu dnešných detí úplne irelevantné čiže bezvýznamné a nepodstatné.

Logické hry považoval syn za zlatý klinec medzi počítačovými hrami. Dcéru veľmi nenadchli, pretože nemá logické uvažovanie. No je v tom celá po maminke. Logické hry majú za úlohu vyriešiť nejaký problém predovšetkým pomocou logického uvažovania.

Lákadlom sú rovnako simulátory rôznych dopravných a prepravných prostriedkov a možnosť vžiť sa do role najslávnejších pretekárov Formule1, motokár, motoriek, lietadiel, rakiet, ponoriek. Tieto hry ponúkajú rôzne možnosti a nepreberné množstvo situácií, kde si hráč ako vodič môže prejsť pretekárske okruhy svetovej povesti alebo pretekať na Dakare. Cesta je vnímaná z pohľadu vodiča, nechýba volant, rýchlomer, otáčkomer, radiaca páka ani spätné zrkadlo. Pokiaľ ide o značky áut, deti si môžu len vybrať medzi Lamborghini, Lotus, Porsche, Ferrari a ďalšie. Ak auto rozdrapia na kúsky príliš rýchlou jazdou, nič sa nedeje. Vzápätí si vyzdvihnú ďalšie a ďalšie..., ale chodí to takto v bežnom živote?!

Zmienim sa taktiež o simulátoroch športov, ktoré som mala možnosť vyskúšať na vlastnej koži. Počítačové hry ponúkajú simuláciu mnohých športov, ako napr. tenis, golf, biliard, stolný tenis, zimné športy, ale aj hry typu futbal, hokej, volejbal, šach a ďalšie. Bola to pre mňa zaujímavá vec, že si doma z obývačky môžem vyliezť povedzme na Mont Everest alebo zahrať tenis s Djokovičom, ale nie je nad to zašportovať si aktívne a túto formu životného štýlu sa aspoň snažiť vštepiť našim potomkom.

Ďalším druhom počítačových hier sú tzv. adventúry, ktoré patria k tým zaujímavejším hrám a to asi aj z môjho uhla pohľadu. Obe moje deti ma presviedčali celkom odhodlane, že samotná konverzácia s počítačom v rámci tejto hry podporuje komunikáciu v cudzom jazyku, prevažne angličtine alebo nemčine. Ďalším predpokladom úspechu je zoznámenie sa s daným príbehom, ktorý sprevádza celú hru, potom už len neustále hľadanie nových a nových variantov a fantázia kombinovať. V tomto type hier si deti čiastočne precvičia cudziu slovnú zásobu, v tom vidím jej prínos.

Netholizmus predstavuje závislosť od internetu. Je to dané tým, že v súčasnosti má takmer každá domácnosť pripojenie k internetu a deti ho môžu využívať neobmedzene a často nebývajú v tomto ohľade kontrolované a strážené rodičmi. Závislosťou od internetu sa vo všeobecnosti rozumie nekontrolovateľné a nutkavé nadmerné viazanie sa na online hry, online komunikáciu, až na stránky s pornografickým obsahom. To posledné je doménou skôr dospelej populácie, deti tu častejšie figurujú ako obete.

Sociálne siete sa stávajú novým komunikačným kanálom, ktorý nielen naše deti, ale aj my, dospelí, využívame. Pretože je to dnes dostupné, rýchle, neosobné, finančne nenáročné (až na výnimky). Sociálne siete predstavujú spleť informácií, ktorá je poskytovaná prostredníctvom internetových portálov. Tie nám umožňujú zdieľať svoje osobné informácie (osobné údaje, fotografie, videá), združovať sa s ľuďmi a komunikovať v rámci celého sveta. Medzi najznámejšie sociálne siete patria napríklad Facebook, Instagram, Twitter, YouTube, Lidé.cz, Badoo, MySpace a iné.

V súčasnosti vlastní takmer každé školopovinné dieťa mobilný telefón. Inteligentný a dotykový mobilný telefón, podotýkam. Väčšina škôl používanie telefónu počas vyučovania zakazuje a porušenie sa trestá zabavením prístroja. Ten sa vracia až pri odchode domov.

Mať mobilný telefón je v dnešnej dobe istý záväzok voči okoliu, aby sme boli „online“, čiže aby sme mali mobil pri sebe a kedykoľvek niekto niečo potreboval, my sme boli poruke. No a tu sa dostávame k jadru problému. Ak sa potrebujeme telefonicky spojiť s naším drahým dieťaťom, je mobil buď obsadený, mimo prevádzky, omylom vypnutý alebo samotný hovor jednoducho neprijatý. To je skúsenosť predovšetkým našich známych a priateľov, ktorých deti takto využívajú telefón. Ale aj nás táto situácia stretla a musím podotknúť, že skôr v ojedinelých prípadoch.

Vlastníctvo telefónu má však výhodu pre nás, rodičov. Máme aspoň nejakú kontrolu nad svojím dieťaťom, hlavne keď dochádza do školy, navštevuje rôzne krúžky. Cítime sa potom pokojnejšie. Deti však používajú telefón väčšinou na zbytočnosti. Namiesto komunikácie a rozprávania sa s kamarátmi si posielajú nezmyselné smsky, písaný text nahrádzajú smajlíkmi, nepoužívajú diakritiku (mäkčene a dĺžne). Používanie sms správ ich obmedzuje a núti vyjadrovať sa iba heslovito. Bolo tiež zistené, že mobilný telefón u detí nahrádza túžbu po fajčení. Deti s mobilom sa už cítia byť trochu dospelé a cigaretu nepotrebujú. Pre mňa teda hrozné zistenie, ako sa klin klinom vybíja.

Za najdôležitejšie riziká, ktoré súvisia s vysedávaním detí pri počítači všeobecne, patria predovšetkým zdravotné problémy ako bolesti chrbta, hlavy, očí, chybné držanie tela. Pridružuje sa bolesť ruky z držania počítačovej myši, jej mravčenie až strata citlivosti. Typické sú aj poruchy príjmu potravy ako podvýživa alebo obezita, keď je dieťa natoľko pohltené dejom na počítači, že nemá čas na jedlo. Obezita v tomto kontexte súvisí skôr s nepravidelnosťou príjmu potravy, nekontrolovateľnosťou stravy konzumovanej priamo pri počítači, pasivitou a nedostatkom pohybu.

Ďalšími rizikami pre deti, ktoré súvisia s hraním PC hier a vysedávaním pri počítači, je zanedbávanie školy, zhoršenie prospechu, zaostávanie v sociálnych zručnostiach, poruchy rovnováhy a značná časová náročnosť, ktorú si táto závislosť vyžaduje.

Odborníci z počítačovej oblasti hovoria, že počítačové hry nám pomáhajú zbaviť sa prebytočnej agresivity a negatívnej energie, ktorá je v každom z nás. Je síce pravda, že aj za nášho detstva sme simulovali rôzne situácie ako variácie akčných konfliktov. Od kovbojov cez četníkov a zlodejov až po partizánov. Ale aspoň sme pri tom boli vonku na čerstvom vzduchu a aktívni.

Dnes na internete nečíha nebezpečenstvo len v podobe hackerov alebo rôznych červov a vírusov. Do popredia záujmu sa tiež dostáva kyberšikana, flaming, kyberstalking, sexting, hoax a ďalšie nebezpečenstvá ako happy slapping, grooming a webové stránky s nebezpečným obsahom. V súvislosti s rozvojom a využívaním počítačových technológií ako komunikačného prostriedku sa fenoménom súčasnej doby stala kyberšikana.

Ide o druh šikany, ktorý využíva elektronické prostriedky, ako sú mobilné telefóny, e-maily, pagery, internet, rôzne blogy a sociálne siete (napr. rozšírený Facebook) a ďalšie. Dnes má každý z nás voľný prístup na internet a neuváženým jedincom, najmä deťom, to poskytuje nekonečné pole pôsobnosti, čo so sebou samozrejme môže prinášať rad problémov a rizík. Kyberšikana má rad prejavov, keď agresor obeti zasiela urážlivé a obťažujúce e-maily, zneužíva webové stránky, kde zverejňuje fotky a videá obete bez jej súhlasu, napáda obeť na diskusných fórach a pri četovaní. Od bežnej šikany sa líši tým, že agresor je spravidla anonymný a je ťažké ho vypátrať. Na možnosť kyberšikany sú jednak deti, ale aj rodičia, upozorňovaní a informovaní v rámci školy prostredníctvom prednášok a prezentácií na túto tému. Aspoň u nás to tak je a bolo.

V masmédiách, najmä v televízii, sa v poslednom čase často hovorí aj o ďalšom nebezpečnom prostriedku internetovej šikany. Jedná sa o sexting. Ide o elektronické rozosielanie textových správ, fotografií či videí so sexuálnym obsahom a ich zverejňovanie na internete – najmä ak dôjde k ukončeniu vzťahu medzi dvoma adolescentmi (dospievajúcimi). Sexting podporuje riziko šírenia pornografie mladistvých a detí.

So sextingom je úzko spätý grooming. Ide o označenie počínania pedofilov, ktorí sa snažia nadviazať priateľstvo a citový vzťah s deťmi. Na sociálnych sieťach sa deťom predstavujú ako ich rovesníci a neskôr sa pokúšajú deti vylákať aj na schôdzku. Snažia sa u detí odstrániť hanblivosť a zábrany, vďaka čomu ich môžu neskôr aj ľahšie zneužiť a sexuálne obťažovať.

Pokiaľ ide o závislosť od počítača, tak k tomu by som uviedla názor Prim. MUDr. Karla Nešpora, CSc., zaoberajúceho sa závislosťami a patologickým správaním, keď sa v jednej zo svojich publikácií zmieňuje o tom, čo je a nie je závislosť. Definuje taktiež typické rysy závislosti, ktoré vedú k stanoveniu diagnózy: „Vaše dieťa je/nie je závislé.“ Diagnóza závislosti by sa mala zvyčajne stanoviť až vtedy, ak počas jedného roka došlo k trom a viac z nasledujúcich javov, a to nielen v súvislosti s počítačmi, ale ide aj o drogy, alkohol, tabak, hráčstvo a podobne. Medzi tieto znaky patria:

• Silná túžba alebo popud – nutkanie a naliehanie vziať si drogu, usadnúť k počítaču na sociálne siete alebo si zahrať hru.
• Ťažkosti v sebaovládaní – strata sebakontroly, agresivita.
• Telesný odvykací stav pri absencii drogy – trasenie, potenie, zrýchlený tep a dýchanie, nevoľnosť, bolesti brucha, svalov, hlavy, kĺbov.
• Dôkaz tolerancie k účinku – zvyšovanie dávok konkrétnej drogy (počítač, alkohol, tablety, drogy...).
• Postupné zanedbávanie iných potešení alebo záujmov – zhoršenie prospechu v škole, záškoláctvo, neplnenie domácich povinností, nezáujem o kamarátov a rodinu.
• Pokračovanie v užívaní napriek jasnému dôkazu zjavne škodlivých následkov – únava, úzkosť, depresia, obezita alebo podvýživa.

• IPčko — Krízová linka pomoci IPčko, nonstop a bezplatne 0800 500 333
• Liga za duševné zdravie — Linka dôvery Nezábudka, nonstop a bezplatne 0800 800 566