Návykové látky a závislosti u detí a mladistvých

Droga je akákoľvek látka (substancia), ktorá pri vpravení do živého organizmu môže pozmeniť jednu alebo viac funkcií. Mení vnímanie a prežívanie sveta okolo nás. Vyvoláva návyk a závislosť, ovplyvňuje nervový systém človeka.

Drogy je možné deliť do špecifických skupín rôznym spôsobom podľa zvolených kritérií. Najčastejšie je delenie podľa právneho postavenia, podľa miery rizika alebo podľa účinkov na psychiku. Nelegálne drogy sú látky zákonom zakázané, ktorých typickými predstaviteľmi sú napr. marihuana, heroín, pervitín alebo kokaín. Legálne drogy nie sú zákonom zakázané a patria sem napríklad kofeín, tabak alebo alkohol. Ďalšie známe a mediálne často používané delenie drog je na mäkké a tvrdé. Mäkké drogy bývajú spájané s nižšou mierou rizika (vrátane rizika vzniku závislosti), tvrdé naopak s mierou a rizikom väčším.

Ide o psychický alebo fyzický stav, ktorý sa vyznačuje určitými zmenami v správaní a ďalšími reakciami, vznikajúcimi v závislosti od nutkania užívať drogu opakovane pre jej zážitkové účinky, ale aj preto, aby sa zabránilo vzniku alebo trvaniu nepríjemných stavov, vznikajúcich v dôsledku jej neprítomnosti v organizme. Závislosť, čiže viazanosť na tieto látky, má pre človeka úľavovú funkciu, odvádza ho od každodenných povinností, starostí, aktivít, a to až do takej miery, že sa na tieto látky začne tvoriť návyk, ktorý sa označuje ako závislosť.

Stav drogovej závislosti sa už niekoľko rokov radí medzi chronické ochorenia centrálneho nervového systému. Drogové závislosti sa posudzujú ako ochorenie, ktoré je potrebné diagnostikovať, liečiť a predovšetkým mu predchádzať. Reagovať až na stav fyzickej závislosti, keď organizmus mladého človeka návykovú látku už zahrnul do svojho metabolizmu a má nutkavú potrebu ju užívať, je neskoro. Na prerušenie prísunu drogy v prípade fyzickej závislosti telo reaguje abstinenčným syndrómom, tzv. absťákom, ktorý závisí od miery užívania a typu drogy. Toto platí predovšetkým pre drogy opiátového typu ako heroín, morfín či kodeín. Nasleduje nekontrolovateľné prianie požiť drogu, ktoré prechádza až do stavu nutkania a baženia po nej.

V prípade čistej psychickej závislosti sa po vysadení drogy nedostavia žiadne fyzické abstinenčné príznaky. Psychická závislosť sa vyznačuje predovšetkým cravingom alebo dychtením po omamnej látke a jej účinku.

Povaha závislostí u detí a dospievajúcej mládeže je charakteristická tým, že z postupného experimentovania s drogou sa závislosť rozvíja oveľa rýchlejšie ako u dospelej populácie. Je to dané predovšetkým nezrelosťou ich organizmu a psychiky. Má dramatickejší priebeh a prognózu (vyhliadky do budúcnosti).

Alkohol

Alkohol je jednoduchá chemická látka, ktorá ľahko preniká k rôznym orgánom vrátane mozgu. Spolu s tabakom je zdrojom najväčších zdravotných škôd, najmä pre vyvíjajúci sa detský organizmus, pretože ten ho nedokáže dostatočne zmetabolizovať (spracovať, odbúrať). Veľmi ľahko tak u detí a mládeže dochádza k akútnym otravám alkoholom. Tie z nás, ktoré pracujú v zdravotníctve, vedia, koľko detí a mladistvých bojuje o život na oddeleniach intenzívnej starostlivosti v dôsledku otravy alkoholom. Dokonca aj deti vo vekovej hranici pod 15 rokov dnes v Česku úplne bežne kúpia v obchode alkohol. Viem, o čom hovorím, pretože keď náš syn končil 9. triedu základnej školy, tak mládež nenapadlo nič lepšie, ako si v malej trafike kúpiť alkohol. A ako myslíte, že to vtedy dopadlo?

Návyk na alkohol sa u mladých ľudí vytvára veľmi rýchlo. Spolu s tabakom, konopím, prchavými látkami, tlmivými liekmi a tanečnými drogami sa radí medzi tzv. vstupné (gateway) drogy. V súvislosti s ich užívaním sú mladí ohrození nielen vznikom neskoršej závislosti, ale aj vyššou mierou úrazov, samovrážd, krádeží, sexuálneho zneužívania (či už v podobe násilníka alebo obete), a ďalej potom násilnou či kriminálnou trestnou činnosťou. Navyše práve alkohol, cigarety a marihuana sú veľmi ľahko dostupné.

Tabak

Tabak patrí spolu s alkoholom k najrozšírenejším drogám na svete. Samotný tabakový dym neobsahuje len nikotín, ale rad rôznych plynov a častíc, ktoré sú veľmi nebezpečné pre pľúca. Závislosť od cigariet má často korene už v období detstva a dospievania. Väčšina dospievajúcich je dobre informovaná o škodlivom vplyve fajčenia na ich zdravie, napriek tomu závislosť od nikotínu podceňuje.

Konzumácia cigariet s dennou frekvenciou začína najčastejšie medzi 14. a 15. rokom veku. Už aj v tejto vekovej kategórii sa môžeme stretnúť so silnými fajčiarmi, ktorí vyfajčia viac ako 10 cigariet za deň. Ojedinelé experimenty s fajčením v ktoromkoľvek veku často k následnému pravidelnému fajčeniu nevedú. Máloktorý fajčiar sa stal pravidelným fajčiarom od prvej vyfajčenej cigarety. Častejšie sú prípady, keď si deti či dospievajúca mládež cigaretu vyskúšajú a potom zostanú naďalej celoživotnými nefajčiarmi, alebo sa z nich stanú fajčiari príležitostní, či pravidelní, a to až v neskoršom období.

Kanabinoidy (marihuana, hašiš)

Tieto drogy majú schopnosť dlhodobo sa ukladať v ľudskom organizme, najmä v dospievajúcom a vyvíjajúcom sa. Pôsobia predovšetkým psychické a fyzické problémy. Závislosť vzniká plíživo, ale jej prítomnosť je zničujúca. Prináša podráždenosť, až sklon k násilnostiam alebo naopak nezáujem, apatiu, poruchy pamäti, zhoršenú schopnosť orientácie, nezodpovednosť a iné. Konope alebo marihuana je v Česku najrozšírenejšou ilegálnou drogou a medzi dospievajúcimi s ňou má skúsenosť viac než tretina jedincov.

Pravidelné užívanie marihuany môže znížiť hladinu estrogénu a testosterónu v tele, vďaka čomu sa u dospievajúcich chlapcov zmenšuje počet spermií a u dievčat skracuje menštruačný cyklus. Marihuana môže byť návyková a mať na mladistvého užívateľa negatívny mentálny, emocionálny a fyzický dopad.

Halucinogény

MDMA (extáza) a LSD sú medzi dospievajúcimi veľmi rozšírené. Označujú sa ako tzv. rekreačné drogy. Ich revírom sú diskotéky a tanečné kluby, kde do svojich pazúrov vábia mladých ľudí. Pretože sa táto droga vyskytuje najčastejšie v podobe rôznofarebných a rôznotvarých piluliek alebo tabliet, tak sa najčastejšie prehĺta. Ale dá sa s ňou stretnúť aj v podobe prášku, ktorý sa dá šnupať, prehĺtať oblizovaním z prstov alebo rozpustený v nápojoch a takisto ho možno fajčiť v jointe. Tieto drogy sú veľmi nebezpečné a nevyspytateľné. Dá sa povedať, že každé 2 až 3 mesiace prichádza na trh nová rekreačná droga, ktorá sa vďaka svojmu jedinečnému zloženiu úplne vymyká zákonom o omamných látkach. Zákonodarcom tak vzniká problém, že skôr než ju uvedú na zoznam nebezpečných omamných látok, je v obehu zase úplne iná.

Stimulanciá

Sem spadajú pervitín, amfetamín, efedrín, fenmetrazín, kokaín, kofeín. Ide o látky budivé, podporujúce bdelosť, povzbudzujúce psychický a fyzický výkon. Potláčajú spánok, navodzujú eufóriu, príjemný pocit sily a energie. Po ich odznení vzniká útlm, úzkosti a depresie. Medzi najnebezpečnejšie patria pervitín a kokaín, ktoré sa môžu buď šnupať, alebo aplikovať vnútrožilovo. Najväčšie riziko spočíva v rýchlom vzniku závislosti, vo vysokom nebezpečenstve otravy a často v násilnom správaní pod vplyvom drogy.

Pre pervitín (perník, piko, perie) je typické, že sa aplikuje injekciou (hoci je možné ho aplikovať aj šnupaním), keď po podaní dochádza k intenzívnemu myšlienkovému trysku. Po jeho užití človek získava množstvo energie, má povzbudzujúci efekt napríklad pri dlhodobej únave. Užívatelia pervitínu opisujú prvú skúsenosť s touto drogou ako najlepší zážitok vo svojom živote. Býva sprevádzaný eufóriou (veľkou, prehnanou radosťou). Dodávajú však, že po určitom čase užívania drogu vyhľadávajú skôr z toho dôvodu, aby im nebolo zle. Pervitín je obľúbenou drogou u niektorých študentov, ktorí jeho účinky využívajú na získanie energie na štúdium a potlačenie nespavosti. Účinok pervitínu nastáva ihneď po užití a trvá niekoľko hodín, kým ustane. Veľkým nebezpečenstvom je riziko nákazy najmä hepatitídou (vírusový zápal pečene) a HIV infekciou pri vnútrožilovej aplikácii.

Čo sa týka kokaínu, hovorí sa mu inak koks, cukor, céčko. Je to silná stimulačná droga, ktorá sa vyrába z listov kra kokainovníka pravého. Užívateľ kokaínu má rozšírené zreničky, výtok z nosa, vyššiu potivosť, chrapľavý hlas, väčšiu citlivosť na zvuky a svetlo, bledosť, záchvaty zúrivosti, kolísanie nálad, bdenie v noci a spanie vo dne. Je jednou z najnebezpečnejších drog, často býva nazývaný „zákerným zabijakom“. Kokainista pôsobí schátraným, starčekovským a vychudnutým vzhľadom, až anorektickým.

Opiáty (ópium, morfín, kodeín, heroín)

Tieto drogy sú typické vznikom rýchleho rozvoja závislosti a v prípade predávkovania (intoxikácie) smrteľnými následkami. Heroín sa považuje za najnávykovejšiu a najškodlivejšiu drogu. Stretnúť sa môžeme s jeho niekoľkými rôznymi pomenovaniami, z ktorých najrozšírenejšie je háčko, herák, hošík, šmak alebo kôň. Táto droga má najčastejšie podobu bieleho prášku a je dvakrát účinnejšia ako morfín, pretože sa dobre rozpúšťa v tukoch a vďaka tomu sa dostane skôr do mozgu.

Organické rozpúšťadlá a prchavé látky

Tieto látky sú veľmi nebezpečné a ich zneužívanie sprevádzajú nezvratné poškodenia orgánov (poruchy krvotvorby, dýchania, poškodenie mozgu) a smrteľné otravy. Sú relatívne ľahko dostupné, avšak nie také rozšírené. Medzi organické rozpúšťadlá a prchavé látky patria toluén, rozpúšťadlá, riedidlá, lepidlá a niektoré plynné látky. Aplikujú sa výhradne inhalovaním. Najobvyklejšou formou je tzv. sniffing (vdychovanie výparov z textílie napustenej nejakou kvapalnou prchavou látkou).

Musím v tejto súvislosti priznať, že naši susedia majú syna závislého práve na čuchaní týchto prchavých látok. Pohľad naňho, ako sa túla po okolitých dedinách s úplne neprítomným pohľadom a výrazom tváre, je zdrvujúci. Neodradí ho zima, mráz, fujavica, horúčava, dážď. Malé deti sa ho boja, pre starších je objektom posmechu a urážok. Ale aj títo napokon rýchlo vezmú nohy na plecia, pretože im niekedy niečo nezrozumiteľne pokrikuje, miestami sprosto zanadáva. Poškodenie mozgu u tohto mladého človeka je zrejmé na prvý pohľad a prejavuje sa v jeho primitívnych gestách, správaní, reči, pohľade. Pritom pochádza z normálne situovanej rodiny, obaja rodičia sú zárobkovo činní, bývajú v pekne opravenom rodinnom domčeku a vedú úplne normálny život. Kde sa teda stala tá osudná chyba, že práve ich dieťa? Asi nie na všetky naše otázky nám život prináša odpoveď.

Prevencia je definovaná ako súbor metód, činností, postupov, ktoré sú určené na obmedzenie či zníženie výskytu, šírenia a dopadu škodlivých účinkov užívania alkoholu, tabaku a nealkoholových drog na zdravie a vývoj ľudského organizmu. Prevenciu rozlišujeme primárnu, sekundárnu a terciárnu.

• Primárna prevencia znamená predchádzanie užívaniu drog a návykových látok u detí, ktoré doposiaľ nie sú a nikdy neboli s drogou v kontakte. Prebieha prostredníctvom rodinnej výchovy, nasleduje edukácia v školách a v médiách. Dôležitá je podpora dieťaťa čo sa týka voľnočasových aktivít so zameraním na využitie ich potenciálu, talentu, nadania a záujmu. Spôsob trávenia voľného času je jedným z významných faktorov, ktorý zásadne ovplyvňuje možný vznik drogových problémov. Investovaný čas aj peniaze do záujmových krúžkov našich detí sú vkladom do ich budúcnosti, ktorý sa určite oplatí.
• Sekundárna prevencia predstavuje predchádzanie vzniku a rozvoja závislosti u mladých osôb, ktoré už drogu užívajú. Snaží sa pomôcť im nájsť cestu späť prostredníctvom liniek telefonickej pomoci, komunít, alkoholicko - toxikologických poradní alebo špeciálnych výchovných poradcov pôsobiacich v rámci školy. Patria sem vlastne všetky denné stacionáre, terapeutické komunity (pre alkoholikov, narkomanov), ambulancie liečby závislostí, detoxikačné jednotky alebo zariadenia poskytujúce ústavnú starostlivosť. Ďalším typom zariadení sú protidrogové poradne a centrá, ktoré sa snažia korigovať či potláčať drogovú závislosť. Bohužiaľ mnoho dotknutých osôb túto pomoc aktívne nevyhľadáva, a to buď z neznalosti alebo z ostychu, strachu a obavy pred možným spoločenským „znemožnením sa“. Pritom práve tieto zariadenia ako jedny z mála dokážu v tomto probléme poradiť a pomôcť. Ich zameranie nie je iba preventívne, ale pomôžu aj závislému jedincovi nájsť spôsob, ako sa závislosti zbaviť a postaviť sa jej čelom. Sem patria aj tzv. Peer programy.
• Terciárna prevencia sa snaží likvidovať následky z užívania drog a omamných látok. Predstavuje starostlivosť o drogovo závislých, alkoholikov. Ide napríklad o aktivity, ku ktorým patrí u narkomanov výmena použitých striekačiek a ihiel za nové, rozdávanie letáčikov, nadväzovanie kontaktov s cieľom doviesť závislého na odvykaciu liečbu. Edukujú takisto aj o tom, ako sa brániť proti riziku prenosu infekčných ochorení, ako je vírusový zápal pečene typu B, C alebo HIV infekcia. Vo väčších mestách existujú tímy pracovníkov, ktorí túto činnosť vykonávajú priamo na ulici medzi narkomanmi. Hovorí sa im street workers čiže pracovníci na ulici.

Peer programy sú špecifické metódy, ktoré sú postavené na princípe dobrovoľníctva a aktívneho zapojenia sa vopred odborne pripravených mladých ľudí a študentov na formovanie postojov u detí a dospievajúcej mládeže s cieľom účinne ovplyvniť a predovšetkým obmedziť na minimum rizikové správanie. Tým máme na mysli ich experimentálne či návykové užívanie drog a omamných látok. „Peer“ v doslovnom preklade znamená (rovesník). Je to teda niekto, s kým sa cieľová populácia (deti a mladiství) ľahšie stotožní a ktorého postoje, názory a rady lepšie prijíma. V praxi a v reálnom živote peer pracovník dochádza do základných a stredných škôl na rôzne besedy so žiakmi a študentmi, kde im podáva informácie o rizikovosti experimentálneho (občasného) užívania drog, možných závislostiach a s tým spojených životných komplikáciách a peripetiách. Mnohí z nich sú napríklad vyliečení alkoholici, bývalí narkomani, exfajčiari po odvykacej liečbe a svojím osobným životným príbehom sa snažia osloviť deti a mládež v snahe ich odstrašiť od tohto zhubného konania, ktorým si sami prešli. Peer program je založený na predpoklade, že komunikácia medzi rovesníkmi padne na úrodnú pôdu a ovplyvní myslenie detí a mladistvých pozitívnym spôsobom. To znamená, aby sa vyhli toxikománii dlhým a širokým oblúkom. Dobrovoľníci, ktorí sa podieľajú na peer programoch, sú pripravení na túto činnosť špecifickým kurzom a dôležitá je ich trestná bezúhonnosť.

V prevencii drogových závislostí zaujímajú najvýznamnejšie miesto rodina a škola. Pôsobia na dieťa v najvnímavejšom veku. Informácie a skúsenosti, ktoré tu dieťa dostáva, môžu ovplyvniť celý jeho ďalší život. Rodina má vplyv na vývoj dieťaťa, utváranie jeho charakterových vlastností. V rodine dieťa preberá životný štýl, získava celý rad návykov. Realizácia preventívnych aktivít proti zneužívaniu drog, alkoholu a omamných látok by mala prebiehať teda predovšetkým v rodine a následne v škole. Školy sú zariadenia, ktoré majú možnosti a prioritné postavenie v prevencii zneužívania nelegálnych drog u adolescentov. Mali by vychovávať k zdravému životnému štýlu a tým zvyšovať odolnosť adolescentov proti negatívnemu pôsobeniu ponúkaných drog.

• Linka detskej istoty — Linka pre deti a mladých ľudí, nonstop a bezplatne 116 111
• Linka detskej istoty — Rodičovská poradňa, bezplatne 0800 500 500
• Linka detskej istoty — Linka pre nezvestné deti, 116 000
• Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR — Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela