Veľká noc, sviatky jari

Fašiangové veselie sa končí Popolcovou stredou, ktorá je pre kresťanov veľmi významná. Týmto dňom sa začína štyridsaťdňový pôst, počas ktorého sa tradične nejedáva mäso a človek by sa mal najesť do sýta iba raz denne. Veriaci sa schádzajú na svätej omši, kde kňaz udeľuje tzv. popolec - krížik z popola na čelo so slovami „Prach si a na prach sa obrátiš“ alebo „Robte pokánie a verte evanjeliu“.

Popol pochádza z bahniatok posvätených predchádzajúci rok na Kvetnú nedeľu. Hoci môže pôsobiť ako symbol konca, v kresťanskej tradícii predstavuje začiatok, čas zamyslenia, stíšenia a prípravy na Veľkú noc. Mnohí ľudia v tomto období navštevujú cintoríny, premýšľajú o živote a o tom, čo by chceli zmeniť.

Pôstne obdobie zahŕňa šesť nedieľ, z ktorých každá má svoj názov i tradíciu:

Čierna nedeľa

Ženy nosili tmavé oblečenie ako symbol začiatku pôstu.

Pražná nedeľa

Pomenovaná podľa pokrmu pražmo, pražených obilných zŕn.

Kýchavná nedeľa

V stredoveku sa ľudia báli kýchnutia kvôli moru. Neskôr sa kýchnutie stalo symbolom zdravia. Hovorilo sa, že koľkokrát človek v tento deň kýchne, toľko rokov bude žiť.

Družebná nedeľa

Mládenec navštevoval dom svojej vyvolenej, aby dal najavo záujem - často v súvislosti s budúcou pomlázkou.

Smrtná nedeľa

Tradičné vynášanie Moreny (Mořeny), symbolu zimy. Slamená bábka sa hádzala do vody, aby „odišla zima“. Cirkev tento zvyk neskôr zakázala, a preto sa v mnohých regiónoch vytratil.

Kvetná nedeľa

Pripomína príchod Ježiša do Jeruzalema. Ľudia nosili do kostola bahniatka na posvätenie a doma nimi nahrádzali tie minuloročné. V tento deň sa nesmelo piecť, aby sa „nezapiekol kvet“ a stromy dobre plodili.

Po Kvetnej nedeli nasleduje Pašiový týždeň, ktorý je v znamení upratovania, príprav a rodinných tradícií. Deti mávali jarné prázdniny a domácnosti sa pripravovali na Veľkú noc.

Škaredá (Sadzometná) streda

Názov súvisí so zradou Judáša. V tento deň sa vymetali komíny a hovorilo sa, že kto sa bude mračiť, bude sa mračiť celý rok. Pieklo sa pečivo v tvare písmena „J“.

Zelený štvrtok

Deň odpustenia a zelených jedál. Jedli sa jedlá ako špenát, hrach alebo kapusta, aby človek zostal zdravý po celý rok. Chlapci chodili s rapkáčmi, pretože zvony „odlietajú do Ríma“. Piekli sa judáše, ktoré sa natierali medom.

Veľký piatok

Deň ticha a smútku. Pripomína smrť Ježiša. Nesmela sa prať bielizeň ani pracovať na poli. Ľudia sa schádzali na svätej omši bez zvonov a organa.

Biela sobota

Končí pôst. Gazdinky upratovali, piekli mazance a baránky, zdobili kraslice. Muži pletli pomlázky. Pred kostolom sa svätil oheň a popol sa používal na polia a lúky pre dobrú úrodu.

Boží hod veľkonočný

Noc zo soboty na nedeľu je „veľká noc“, keď podľa kresťanskej tradície Ježiš vstal z mŕtvych. Ľudia si nechávali posvätiť veľkonočné pokrmy - baránka, mazanec, vajcia či chlieb.

Veľkonočný pondelok

Deň pomlázky, koledovania a veselia. Chlapci vyšibali dievčatá pomlázkou z vŕbového prútia, aby boli zdravé a sviežie. Dievčatá ich za to obdarovávali kraslicami alebo mašľami, ktorých farba mala symbolický význam - červená znamenala záujem, modrá nádej, zelená obľúbenosť, žltá nezáujem.

Vajce

Symbol života, plodnosti a nového začiatku. Kraslice môžu byť farbené prírodnými farbami (cibuľa, repa, špenát) alebo modernými technikami.

Baránok

Pripomína Ježiša Krista ako „Božieho baránka“. V mnohých rodinách sa pečie sladký baránok z cesta.

Rapkáče a klapačky

Nahrádzajú zvony od Zeleného štvrtka do Bielej soboty.

Pomlázka

Tradičný symbol jari a zdravia. V rôznych regiónoch má rôzne názvy - korbáč, dynovačka, mrskut.

Každá rodina slávi Veľkú noc po svojom. Niekto dodržiava tradície, iný si vytvára nové. Deti milujú zdobenie vajíčok, pečenie baránka, siatie osiva alebo hľadanie čokoládových vajíčok v záhrade. Veľká noc je krásnou príležitosťou, ako prepojiť tradície s rodinným časom a jarnou atmosférou.

Mamičky, slávite Veľkú noc alebo nie? Dodržiavate nejaké tradície? Zdobíte kraslice, pečiete baránka či mazanec? Ako do prípravy na Veľkú noc zapájate deti?