Púť za Betlehemským svetlom

Krásna kvetina, ktorá pochádza z Mexika a strednej Ameriky. Jej meno je mliečnik najkrajší, alebo je známa aj pod názvom Poinsettia, a to podľa priezviska veľvyslanca USA v Mexiku, ktorý mliečnik priviezol do USA. V Mexiku a Guatemale je známa ako Noche Buena, teda Štedrý deň. Aztékovia ju používali na výrobu červeného farbiva a ako antipyretikum. A ako sa práve Poinsettia stala symbolom Vianoc? Korene tejto asociácie by sme mohli hľadať v Mexiku okolo 16. storočia. Legenda rozpráva o veľmi chudobnom, mladom dievčati, ktoré nemalo čo dať Ježišovi ako dar k jeho narodeniu. Anjel jej údajne poradil, aby natrhala obyčajnú burinu, ktorú nájde pri ceste, a položila ju k oltáru. Z buriny tam vyrástli krásne červené kvety a stali sa vianočnou hviezdou.

Často sa šíri informácia, že vianočná hviezda je vysoko jedovatá. Za týmto presvedčením stojí fáma z roku 1919 o tom, že zomrelo dvojročné dieťa po požití jedného listu. Aj keď miazga a latex sú skutočne veľmi jedovaté, toxicita je však skôr slabá. Môže teda vyvolať alergickú reakciu, dráždi pokožku a žalúdok a pri požití môže vyvolať hnačku a vracanie. Šťavy môžu pri kontakte s okom spôsobiť dočasné oslepnutie. Podľa pokusov by údajne dieťa s hmotnosťou necelých 25 kg muselo zjesť cca 500 listov, aby zjedlo dostatočné množstvo jedu, ktoré by mu mohlo uškodiť.

Pôvodne vianočku piekli iba majstri pekárskeho cechu. Dopoludnia Štedrého dňa sa na Pražský hrad vydávalo šesť bielo odetých pekárskych tovarišov, ktorí niesli na dlhej ohobľovanej doske veľkú vianočku s hrozienkami a mandľami určenú najvyššiemu kráľovskému purkrabovi. Tak ako štóla, o ktorej sme si rozprávali minule, aj vianočka mala pripomínať Kristovo zavinutie do plienok a jeho nepoškvrnenosť. Je teda symbolom nového života a plodnosti. Až okolo 18. storočia mohla byť vianočka pečená v domácnostiach a piekla sa ich toľko, koľko bolo v rodine členov. Prvú upečenú dostal gazda, aby bol dostatok úrody v budúcom roku. A jedna veľká, s hrozienkami a mandľami navyše na štedrovečerný stôl. Tú mohol na konci štedrovečernej večere nakrojiť iba gazda a z nej dostal nakrojený každý v domácnosti, a to vrátane dobytka, aby bol budúci rok zdravý a neočarovali ho nejaké zlé sily. Niekde sa do vianočky zapiekala aj minca a kto ju našiel, mal mať celý budúci rok šťastie, zdravie a bohatstvo. Naopak, ak vianočku gazdiná pripálila, alebo jej pri pečení popraskala, veštilo to vraj nezdar v budúcom roku. Upiecť dobrú vianočku bola teda zásadná a náročná úloha. Gazdiné preto dodržiavali niekoľko pravidiel: pri zarábaní si obliekali bielu zásteru a na hlavu šatku. Celý čas nesmela gazdiná prehovoriť. Počas kysnutia cesta potom poskakovala do výšky, aby cesto dobre vyrástlo.

Aj vrkoče vo vianočke majú svoje významy. V základe sú štyri pramene, ktoré znázorňujú štyri elementy - zem, slnko, vodu a vzduch. V strednom poschodí sú tri pramene, ktoré majú predstavovať rozum, vôľu a cit. Úplne navrchu sú len dva pramene, ktoré symbolizujú poznanie a lásku.

Nech veríte, alebo neveríte, že nepodarená štedrovečerná vianočka spôsobí, že bude budúci rok neúspešný, môžete si cez víkend upiecť cvičnú vianočku. Máme pre vás dva recepty. Na klasickú, alebo na tvarohovú variantu.