Potrebujú deti hranice?

Rešpektujúca výchova

Cieľom rešpektujúcej výchovy je zodpovednosť, schopnosť uvedomiť si dôsledky svojho správania. Typická je pre ňu diskusia s dieťaťom, vyjadrenie pocitov oboch strán, jasne dané pravidlá, rovnováha medzi stanovením hraníc a potrebami dieťaťa. Mottom rešpektujúcej výchovy je „Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého“.

Autoritárska výchova

Cieľom autoritárskej výchovy je slepá poslušnosť, keď je dieťa učené, aby nepremýšľalo. Typické sú pre ňu zákazy, rozkazy, škatuľkovanie, citové vydieranie, irónia a mnoho ďalších komunikačných nešvárov, tiež fyzické tresty a neberanie ohľadu na potreby dieťaťa.

Hranice vo výchove detí predstavujú akési mantinely. Vo vnútri mantinelov sa môže dieťa úplne slobodne pohybovať. Poskytujú bezpečie a poriadok. Mnoho rodičov tieto hranice svojmu dieťaťu nedá vo viere, že keď svojmu dieťaťu všetko dovolí, robia pre neho to najlepšie. Bohužiaľ, nie je to tak. Mantinely sú základnou detskou potrebou rovnako ako láska, jedlo alebo spánok. Dieťa, ktoré okolo seba nemá pevne nastavené hranice, tápa, je stratené. Nemá mantinely, v ktorých by sa cítilo bezpečne, chýbajú mu rodičia, o ktorých by sa mohlo oprieť. Hľadá niečo, čo mu nikto nevytvoril. A hlavne - ak človek nepoznal hranice už ako dieťa, býva mu problém rešpektovať zákony v dospelosti. Čo sú vlastne hranice pre dospelých.

Aký veľký by mal byť priestor vo vnútri mantinelov?

Jednoducho povedané - čo najväčší. Adekvátne veku, samozrejme. Vložte do dieťaťa svoju dôveru, že mnoho situácií zvládne samo. Čím menšia bude vaša tendencia organizovať život vášho dieťaťa, tým viac bude musieť dieťa premýšľať a učiť sa zodpovednosti. Hovorí sa tomu výchova prirodzenými dôsledkami. Je azda nejaká iná schopnosť pre život dôležitejšia?

Ako hranice nastaviť

V ideálnom prípade spoločne s dieťaťom. To samozrejme asi nepôjde pri batoľatách. Ale s takým prváčikom si už možno sadnúť a spoločne sa dohodnúť na pravidlách. Povedzte dieťaťu, čo si neželáte, čo vám vadí, a spoločne nájdite riešenie. Rozhovor môže vyzerať napríklad takto: Matka: „Vieš, naozaj ma rozčuľuje, keď všade leží tvoje oblečenie.“ Dieťa: „No jasné, ale nebaví ma to upratovať, keď to budem na druhý deň zase potrebovať.“ Matka: „Čo teda navrhuješ, aby sme boli spokojní obaja?“ Dieťa: „No, možno by som si oblečenie mohol dávať len na stoličku v izbe. Nemusel by som ho upratovať a tebe by nevadilo, že je v obývačke.“ Matka: „Platí, ďakujem ti.“

Nepremýšľame, ako na dieťa, ale ako s ním. Treba si uvedomiť, že dieťa, akokoľvek staré, „nezlobí“ naschvál, aby nás nahnevalo. Takým typickým nešvárom, ktorý býva vyčítaný mnohým batoľatám, je, že neustále vyberajú veci zo skriniek. Všade vyliezu, siahajú na veci, na ktoré si neželáme, aby siahali, a pod. To v nás často evokuje pocit, že to snáď robia naschvál. Tak tomu však nie je. Pre malé dieťa je tento svet fascinujúci. Tieto činnosti sú metódou, ako svet poznať, ako mu porozumieť. Nehľadiac na to, koľko zručností týmito činnosťami rozvíja!

Buďte dôsledná

Ak sa rozhodnete, že niečo už je za hranicami a že to dieťaťu nedovolíte (hádzanie ovládačom, maľovanie pastelkou po stene, ťahanie psa za chvost…), musíte byť dôsledná. Ak budete 5 dní za sebou dieťaťu hádzanie ovládačom zakazovať a šiesty deň nebudete mať silu to riešiť, je to to najhoršie, čo môžete urobiť. Dieťa si nedokáže vysvetliť, prečo teraz zrazu nemôže, a bude vaše nervy testovať ďalej. A hlavne - nebudete ten pevný rodič, ktorý dieťaťu dáva tak potrebnú istotu.

Ako byť skutočne dôsledná?

• Čo poviem, to platí

„Ak sa okamžite z tej zeme nezodvihneš, idem domov sama.“ Nielenže je táto veta dieťa nerešpektujúca a tak trochu vydieračská, ale je aj tento výrok nezmysel. Nemôže predsa dieťa nechať na ihrisku a odísť domov. Používajte len pravdivé vety.

• Nezakazujte zbytočne

Zamyslite sa nad tým, čo všetko dieťaťu zakazujete. Je to vždy nutné? Prečo vám vlastne vadí, že vyberá riad z kuchynskej linky? Ak si to dieťa dokáže po sebe upratať (tu je tá zodpovednosť), nie je dôvod mu to predsa nedovoliť. Mnoho našich zákazov plynie zo zaužívaného „to sa nerobí“. Premýšľali ste ale niekedy, prečo „sa to nerobí“? Možno zistíte, že práve vy v tejto činnosti problém nevidíte.

• Pevné nervy

Ak dieťatko nemá svoj deň a vy premýšľate, že tentoraz „na to kašlete“, alebo naopak máte chuť kričať, pomôže, keď sa upokojíte. Skúste napočítať do desať, hlboký výdych - nádych a hlavne - pripomeňte si, že dieťa nikdy nerobí nič naschvál, aby vás nahnevalo. Možno mu len chýba vaša pozornosť. Je to akési volanie, aby si sa s ním išla hrať. Inak to povedať zatiaľ nevie.

• Ťahajte za jeden povraz

Určte si s partnerom pravidlá vo výchove vašich detí. Čo budete tolerovať a čo už nie. Ak mamička zakáže sladkosti pred obedom a ocko dovolí, čo si o tom má dieťa myslieť? Je to pre neho jeden veľký zmätok.

• Prevencia

Ak viete, že vaše dieťatko dostane hysterickú scénu vždy, keď idete okolo hračkárstva na námestí, že chce niečo kúpiť, odporúčam uchýliť sa k prevencii. Jednoducho na námestie vôbec nejsť. Obzvlášť, ak dieťa prechádza obdobím vzdoru. Ak hračkárstvo nezazrie, budete mať pokoj obaja.

Máte doma tiež nastavené hranice? Aké a ako ich vaše deti prijímajú?