Odmeny a tresty vo výchove. Áno alebo nie?

Ja, ako dieťa, si nepamätám, že by ma fyzicky trestali. V hlave mi uviazol iba jeden jediný pohlavok v puberte, keď som bola naozaj drzá. Bolo to v oranžovo obloženej kúpeľni a mamka mala červené tričko. Tak veľmi sa mi tá chvíľa vryla do pamäti, pretože ten pohlavok bol prvý a posledný. Potom mi bolo moje správanie tak ľúto. Myslím, že práve to, ako som bola vychovávaná, ovplyvňuje môj terajší pohľad na výchovu mojej dcéry. Fyzické tresty zavrhujem. Aký pocit vyvoláme v dieťati, keď mu dáme na zadok? Pocit krivdy, absenciu rešpektu. Vetou „Ešte raz s tým hoď a dostaneš na zadok“ vlastne hovoríme, že ak dieťa znesie fyzický trest, môže v správaní pokračovať. Naozaj toto chceme? Logické nie je ani to, že dieťa potrestáme plesnutím po ruke za to, že deti na ihrisku bilo lopatkou po hlave. Napriek tomu toľko rodičov nechápe, kde sa to v tom dieťati berie. Nezabúdajte na to, že deti sa učia najmä nápodobou. Stačí ich láskavo viesť a ísť im príkladom.

Zakázať televíziu, počítač, mobil? Ak je zákaz tejto elektroniky trestom, potom bude dieťa využívať každú chvíľu, keď trest nemá, aby mohlo sedieť prilepené na obrazovke. Pretože nevie, kedy bude zase „týždeň bez televízie“. Ale je toto náš cieľ? Samozrejme ani zákaz iných obľúbených predmetov či činností nie je najlepšia cesta.

Keď vaše dieťa už po niekoľkýkrát urobí scénu napríklad kvôli tomu, že chce vyliezť na parapet medzi kvetináče, myslíte si, že je najlepšie zavrieť dieťa do izbičky, kým sa neupokojí? Rozhodne nikdy deti nenechávajte na ich emócie samotné. Dieťa si odnáša pocit, že mať hnev je zlá emócia a ak niekedy bude cítiť hnev, nikto ho nebude mať rád. Každý občas cíti hnev. Kvôli partnerovým neuprataným ponožkám, kvôli tomu, že čerstvo umyté okná zase vyzerajú špinavo, kvôli nedorozumeniam s deťmi či problémom v práci. Nie je dobré emócie potláčať, a to ani pred deťmi. Pokojne priznajte, že ste nahnevaná, a dieťaťu povedzte prečo. Ale nemali by ste pod vplyvom emócií konať. Rovnako tak svojmu dieťaťu ponúknite náruč, keď je mrzuté, ale vysvetlite mu, že rozbíjať veci, ani biť kamaráta v poriadku nie je.

A čo mamička so sladkým lákadlom? Vaše dieťa určite nepochopí, že v obchode sa medzi regálmi chodí pomaly, pretože by sme mohli niečo rozbiť, len vďaka tomu, že mu kúpite čokoládu. Možno bude chodiť disciplinovane kvôli odmene, ale rozhodne to nebude mať účinok aj v budúcnosti bez sľúbenej sladkosti. Nemali by sme s deťmi manipulovať, skôr či neskôr nás prekuknú a rovnako ako vyhrážky, ani podplácanie nefunguje večne.

A tiež je užitočné myslieť na to, že ak si tvrdou výchovou „zabezpečíme“ poslušné dieťa, môže sa stať, že bude poslušné aj v puberte. Len už nebude počúvať nás, ale svojich rovesníkov. A odtiaľ je k drogám alebo cigaretám a útekom z domova len kúsok. Dieťa, ktoré bolo zvyknuté fungovať na príkazy a rozkazy, sa len ťažko bude vedieť v dospelom živote rozhodovať a byť kreatívne. Čo je v dnešnom svete trochu veľká nevýhoda.

Je potrebné nastaviť pravidlá. Ale spolu s deťmi. Nechajte dieťa, aby sa spolupodieľalo na všetkom, na čom sa dá. Ak sa bojíte, že bude zase na prechádzke protivné, dajte mu vybrať. Chce sa ísť skôr prejsť k rybníku alebo do centra? Nebojte sa vyjadriť svoje pocity a svoje očakávania. Učíte tak dieťa komunikovať, zdieľať emócie. „Vieš, som fakt nahnevaná, keď vyhadzuješ hlinu z kvetináča. Nebaví ma to stále upratovať. Bola by som rada, keby si si teraz vzal metličku a pomohol mi to upratať.“ Dieťa to upratá a už zase lieta hlina vzduchom? Možno ho hlina jednoducho fascinuje. Skôr než mu dať na plienku, je vhodnejšie vziať drobca v starom oblečení von a ukázať mu, čo všetko môže s hlinou vonku robiť. Zase rozlialo kanvicu s čajom a vám už fakt tečú nervy? Komu by netiekli. Možno mu však jednoducho len robí problém, že stôl je tak vysoko a nedosiahne tam. Čo skúsiť umiestniť kanvicu na menší stolík, nakresliť tam kruh, na ktorý sa kanvička vždy „posadí“? A čo s tou neznesiteľnou bojovou scénou, keď ubližuje všetkému, čo môže? Skúste dieťa objať, ak sa nechá objať, a povedať mu, že ho máte radi, ale naozaj vám vadí, keď skáče z parapetu, pretože by si mohlo ublížiť. Navrhnite trampolínu. A ak má dieťa aj naďalej potrebu v hneve búchať do psa, čo je jednoducho neakceptovateľné, ponúknite mu, že môže búchať do vankúša alebo pohovky.

Neustupujme, buďme dôslední, pravidlá sa dodržiavať musia a je neprípustné niekomu ubližovať. Ale skúsme sa vcítiť do dieťaťa. Sme na svete chvíľu, všetko nás fascinuje a tú pastu je tak úžasné mazať po zrkadle! Skôr než vám prasknú nervy, nadýchnite sa, vydýchnite, oznámte dieťaťu, prečo sa vám nepáči pasta na zrkadle, zapojte ho do upratovania a potom si užite hrátky so zubnou pastou vonku. Mazať pastu po chodníku musí byť zaujímavé aj pre dospelého, no nie? A o popoludňajší program je postarané :)

Skúste sa občas zamyslieť nad tým, či je nutné danú vec naozaj zakazovať, pretože „to sa nerobí“, alebo dieťa nabudúce necháte, prípadne vymyslíte, ako by to šlo urobiť inak. Naozaj je také hrozné, že dieťa stúpi do každej mláky, keď to máte kúsok domov, kde sa môže prezliecť? Alebo ho nabudúce po daždi oblečte do nepremokavého oblečenia a gumákov.

A hlavne nezabúdajte na to, že dieťa nič nerobí len tak, alebo preto, že je zlé, vždy má dôvod. Môže byť unavené, nahnevané, smutné, znudené alebo sa chce len maznať.

Zdroje: KOPŘIVA, P., 2008. Respektovat a být respektován: poznatky vývojové psycholingvistiky. Spirála, 286 s. ISBN 978-809-0403-000.

VANÍČKOVÁ, E., 2004. Tělesné tresty dětí. Grada, 116 s. ISBN 80-247-0814-0