Extrémne horúčavy, sucho a silné búrky: Prečo sa to deje a čaká nás toho ešte viac?

Aby bolo možné porozumieť súčasným zmenám, je potrebné vysvetliť jeden z najdôležitejších procesov v zemskej atmosfére. Slnečné žiarenie dopadá na povrch Zeme, ktorý sa zohrieva a následne časť tepla vyžaruje späť do priestoru. Atmosféra však obsahuje takzvané skleníkové plyny, predovšetkým oxid uhličitý, metán a oxid dusný. Tie časť tepla zachytávajú a vracajú späť k zemskému povrchu. Bez tohto prirodzeného skleníkového efektu by na Zemi neboli podmienky vhodné pre život. Problém nastáva vo chvíli, keď koncentrácia skleníkových plynov výrazne stúpa. Od priemyselnej revolúcie ľudstvo vo veľkom spaľuje uhlie, ropu a zemný plyn. Kvôli tomu sa v atmosfére hromadí stále väčšie množstvo oxidu uhličitého. Atmosféra tak zachytáva viac tepla ako predtým a planéta sa postupne otepľuje. Na prvý pohľad sa môže zdať, že zvýšenie priemernej teploty o jeden alebo dva stupne nie je významné. V skutočnosti ide pre klimatický systém o obrovskú zmenu, ktorá ovplyvňuje prúdenie vzduchu, rozloženie zrážok i početnosť extrémnych meteorologických javov.

Jedným z najviditeľnejších prejavov otepľovania sú stále častejšie vlny horúčav. Ak sa zvýši priemerná teplota celej planéty, významne rastie pravdepodobnosť výskytu extrémne teplých dní. To je dôvod, prečo padajú teplotné rekordy prakticky na všetkých kontinentoch.

V Európe sú dnes bežnejšie:

• tropické dni s teplotou nad 30 °C,
• veľmi horúce dni nad 35 °C,
• tropické noci, keď teplota neklesne pod 20 °C,
• dlhé niekoľkodňové alebo niekoľkotýždňové vlny horúčav.

Práve tropické noci predstavujú pre ľudské zdravie veľkú záťaž. Organizmus počas nich nedokáže dostatočne regenerovať a po niekoľkých dňoch sa dostavuje únava, horšia koncentrácia alebo problémy so spánkom. Najväčšie riziko hrozí malým deťom, seniorom a ľuďom s chronickými ochoreniami.

Vyššie teploty majú ešte jeden dôležitý dôsledok. Zvyšujú vyparovanie vody z pôdy, vegetácie i vodných plôch. Predstavme si krajinu ako veľkú prírodnú špongiu. Ak svieti slnko a teploty niekoľko týždňov presahujú tridsať stupňov, voda sa z tejto „špongie“ postupne vytráca. Pôda vysychá a vegetácia sa dostáva pod stále väčší stres. Ak súčasne neprichádzajú pravidelné zrážky, vzniká sucho. Vysychajú menšie vodné toky, klesá hladina podzemných vôd a poľnohospodárske plodiny majú nedostatok vlahy. Sucho sa navyše nemusí prejaviť okamžite. Niekedy sa jeho dopady hromadia celé mesiace alebo dokonca roky. Veľký problém predstavuje aj spôsob hospodárenia s krajinou. V minulosti bola veľká časť mokradí vysušená, menšie vodné plochy zanikli a krajina prišla o časť svojej schopnosti zadržiavať vodu. Keď potom dlhší čas neprší, voda v nej chýba oveľa rýchlejšie.

Ako je možné, že po suchu prídu prudké lejaky? Na prvý pohľad to pôsobí nelogicky. Niekde sa hovorí o suchu, o niekoľko dní neskôr rovnakú oblasť zasiahnu prívalové dažde. V skutočnosti ide o dve strany rovnakého problému. Teplejší vzduch dokáže zadržať viac vodnej pary. Keď sa potom vytvoria vhodné podmienky na vznik búrok, nahromadená vlhkosť sa uvoľní v krátkom čase. Preto dnes častejšie dochádza k situáciám, keď počas jedinej búrky spadne obrovské množstvo vody. Pôda, ktorá bola predtým dlho vyschnutá, navyše vodu často nedokáže dostatočne rýchlo absorbovať. Namiesto toho, aby sa vsiakla, odteká po povrchu a spôsobuje lokálne záplavy.

Práve preto môžu byť súčasne pravdivé informácie o dlhodobom suchu aj o ničivých povodniach.

Búrka vzniká vtedy, keď sa stretne teplý a vlhký vzduch s chladnejším prostredím. Čím viac tepla a vlhkosti atmosféra obsahuje, tým viac energie majú búrkové systémy k dispozícii.

To môže viesť k vzniku:

• prívalových dažďov,
• veľkých krúp,
• silných nárazov vetra,
• supercel,
• lokálnych tornád.

Meteorológovia upozorňujú, že nejde nevyhnutne o to, že by búrok bolo výrazne viac. Skôr sa zvyšuje ich intenzita a potenciál spôsobovať škody. Práve stredná Európa sa v posledných rokoch stáva svedkom javov, ktoré boli predtým typické skôr pre južnejšie časti kontinentu.

K pocitu extrémnych horúčav prispieva aj rast miest. Betón, asfalt, sklo a budovy sa počas dňa intenzívne zohrievajú a následne teplo vyžarujú aj dlho po západe slnka. Vzniká tak jav nazývaný mestský tepelný ostrov. Rozdiel medzi centrom veľkého mesta a okolitou krajinou môže počas letných nocí dosahovať niekoľko stupňov Celzia.

Súčasne ubúda zelene, ktorá by okolie prirodzene ochladzovala, a dažďová voda často rýchlo odteká kanalizáciou namiesto toho, aby sa vsiakla do pôdy. Preto sa stále častejšie hovorí o potrebe vysádzať stromy, vytvárať zelené strechy a zadržiavať dažďovú vodu priamo v mieste dopadu.

Otepľovanie klímy neznamená iba viac horúcich dní v lete. Ovplyvňuje poľnohospodárstvo, zásoby vody, zdravie ľudí, lesné ekosystémy i fungovanie miest. V niektorých regiónoch budú častejšie obdobia sucha, inde môžu pribúdať prívalové zrážky. Lesy sa potýkajú so škodcami a nedostatkom vlahy, poľnohospodári hľadajú odolnejšie plodiny a mestá investujú do opatrení proti prehrievaniu. Odborníci sa zhodujú, že zmena klímy nie je problém vzdialenej budúcnosti. Je to proces, ktorý prebieha už teraz a jeho prejavy možno pozorovať prakticky každý rok.

Extrémne horúčavy, dlhé obdobia sucha a následné prudké búrky nie sú náhodné udalosti bez súvislostí. Ide o prejavy zložitých zmien v klimatickom systéme Zeme, ktoré súvisia predovšetkým s rastúcou koncentráciou skleníkových plynov v atmosfére.

To však neznamená, že je dôvod na paniku. Oveľa dôležitejšie je porozumieť tomu, prečo sa počasie mení, a prispôsobiť tomu spôsob života, fungovanie miest i starostlivosť o krajinu. Každý vysadený strom, každá zadržaná kvapka dažďovej vody i zodpovednejší prístup k životnému prostrediu môžu pomôcť zmierniť dopady zmien, ktoré už dnes pozorujeme okolo seba.