Čerti a náš Mikuláš

Dnes sme boli s rodinou na bouldrovke, kam každoročne chodí Mikuláš so svojou družinou pre náš horolezecký oddiel. Schádza sa tu okolo 20 detí s rodičmi, Mikuláš prečíta každému jeho hriechy a deti zaspievajú, klasika.. Už týždeň na to pripravujem syna (tiež Mikuláša). On hrdina (rovnako ako vlani) sa tešil, žiadny náznak toho, že by sa bál, tvrdil, že zaspieva Skákal pes cez oves.. Dnes sme prišli na bouldrovku, on v pohode, hral sa, skákal.. Niektoré deti naokolo popŕchali plačom, on nič.. Ako však vbehli čerti, stíchol, držal sa ma ako kliešť, pozeral na druhú stranu a keď mal ísť pred nich, ako jediný nechcel za nič, ani so mnou.. Nezaspieval, nič.. Ja (vôbec netuším prečo) som zabudla napísať Mikulášovi Mikulášove klady a mal v knihe hriechov len zápory.. (asi preto, že kamarátka, čo to organizuje, napísala v SMS „nezabudnite spísať hriechy“, tak som ju vzala za slovo) no jednoducho som pitomá a veľmi ma to mrzelo a mrzí! Vďaka tomu bolo také trápne ticho a Mikuláš úbohý nevedel, čo má synovi povedať.. Proste som blbec! No ale čerti odišli a o chvíľu sa vrátili po jedného ujka. Tam syn videl, že sa môžu vrátiť (čo je dôležité pre ďalší dej). No ale aj napriek tomu, že nezaspieval (aby odčinil hriechy), dostal od Mikuláša dobroty.. Mal to teda na háku, všetko v pohode, vydržal chvíľu strachu (neplakal) a mal, čo chcel.. Aj napriek tomu, že mu Mikuláš povedal, že sa nechce obliekať, neobliekal sa sám, doma fňukal a zlobil a zlobil.. (naša nevýchova bola skrátka praktizovaná zle ;)) tak som sa rozhodla, keď sa kúpal, zazvoniť na chodbe (čo teda nepočul) a za dvere som dala mikulášske vrecúško so zemiakmi z chladničky.. Pýtala som sa, či počul zvonček. Nepočul, ale začal sa trochu báť, tak som sa išla akoby pozrieť a doniesla vrecúško so zemiakmi s tým, že ich tam nechali čerti.. Odvtedy bol už dobrý ako anjelik.. Isto to nebol krok uznávaný nevýchovou alebo správnym spôsobom, ako je písané v mnohých múdrych knihách, ale zafungovalo to.. Dúfam, že mu to vydrží aspoň jeden deň.. :)