Hry nášho mladíctva: niekoľko zabudnutých hier pre deti na tábor, záhradu aj domov

Existuje azda niekto, kto túto hru nikdy nehral? Jedno dieťa stojí chrbtom k ostatným a vysloví známu vetu: „Cukor, káva, limonáda, čaj, rum, bum!“ Počas odriekania sa ostatní snažia čo najrýchlejšie priblížiť. Len čo sa strážca otočí, všetci musia ostať bez pohybu. Komu sa ako prvému podarí dotknúť sa strážcu, stáva sa víťazom.

Čo na tejto hre deti milujú? Napätie, očakávanie a snahu ovládnuť vlastné telo. Pre dnešnú generáciu býva často rovnako zábavná ako pred tridsiatimi rokmi.

Ďalšia klasika, ktorá funguje prakticky kdekoľvek. Jeden hráč predstavuje Honzu a stojí opodiaľ. Ostatní sa striedajú v otázke: „Honzo, vstávaj! Koľko je hodín?“ Honza odpovedá napríklad: „Päť sloních krokov.“ „Tri mravčie.“ „Sedem obrích.“ Deti postupujú podľa zadania a snažia sa dostať k Honzovi ako prvé. Výborná hra aj pre menšie deti, ktoré si precvičia počítanie, odhad vzdialenosti aj predstavivosť.

Kedysi obľúbená hra na prespávačkách a táboroch dnes zažíva veľký návrat. Každý hráč dostane tajnú rolu. Medzi nimi je mafián, detektív a obyvatelia mestečka. Úlohou mafiána je nenápadne vyraďovať hráčov, zatiaľ čo ostatní sa snažia odhaliť jeho identitu. Staršie deti si pri tejto hre precvičujú logické myslenie, argumentáciu aj schopnosť pozorovať ostatných. Nie nadarmo ju milujú aj dospelí.

Možno najstaršia hra na svete. Hoci dnes deti často poznajú len jej digitálne verzie vo videohrách, klasická skrývačka má stále svoje čaro. Každý ker, strom alebo kút záhrady sa stáva potenciálnym úkrytom. Skrývačka navyše podporuje orientáciu v priestore, pohyb a zdravú dávku dobrodružstva. A priznajme si, že ani mnohí rodičia neodolajú a radi sa zapoja.

Ak existuje hra, ktorá dokázala rozhýbať celú triedu, bola to práve vybíjaná. Deti si precvičia postreh, rýchlosť, koordináciu aj tímovú spoluprácu. Navyše sa dá hrať takmer kdekoľvek, kde je dostatok priestoru. Pre súčasné deti býva vítanou zmenou oproti organizovaným krúžkom a tréningom, pretože pravidlá sú jednoduché a hra môže začať v priebehu niekoľkých minút.

Hit deväťdesiatych rokov. Na sídliskách bolo takmer nemožné natrafiť na skupinu dievčat bez dlhej gumy okolo členkov. Skákacie zostavy mali rôznu náročnosť a kto urobil chybu, striedal. Dnes sa na túto hru trochu zabúda, čo je škoda. Rozvíja totiž koordináciu, rytmus aj fyzickú zdatnosť. A rodičia si pri nej často pripomenú vlastné detstvo.

Jednoduchá hra, ktorá dokáže rozosmiať celú skupinu. Prvý hráč pošepká susedovi vetu. Tá sa odovzdáva ďalej až k poslednému hráčovi, ktorý ju nahlas zopakuje. Väčšinou býva výsledok úplne iný ako pôvodná správa. Deti si precvičia sústredenie, počúvanie aj komunikáciu.

Skvelá hra na tábor aj väčšiu záhradu. Jeden hráč predstavuje Mrazíka a chytá ostatných. Koho sa dotkne, ten zamrzne na mieste. Oslobodiť ho môžu ostatní hráči dotykom alebo podľa vopred dohodnutých pravidiel. Táto hra býva medzi deťmi obľúbená hlavne vďaka rýchlemu tempu a tímovej spolupráci.

Kedysi ju poznalo takmer každé dieťa. Dva tímy stoja proti sebe a jeden hráč sa snaží preniknúť na súperovo územie, bez toho, aby pri tom prestal vyslovovať známe „hutututu“. Hra kombinuje taktiku, silu aj odvahu a deti ju milujú aj dnes.

Nie všetky legendárne hry sa hrali vonku.

Na táboroch alebo chalupách kraľovali aj ďalšie klasiky:

• Kufor
• Meno, mesto, zviera, vec
• Lode
• Slovný futbal
• Aktivity
• Hádanie predmetov poslepiačky
• Kimova hra na postreh

Tieto hry rozvíjajú pamäť, slovnú zásobu a kreativitu. Navyše sa pri nich zabaví celá rodina.

Odborníci na detský vývin sa zhodujú, že voľná hra má pre deti zásadný význam. Nielen kvôli pohybu, ale aj kvôli rozvoju sociálnych zručností. Keď deti samy riešia pravidlá, dohadujú sa, škriepia sa a následne uzmierujú, učia sa zručnosti, ktoré im žiadna aplikácia neponúkne. Staré hry navyše prinášajú niečo, čo dnešnému svetu často chýba: spontánnosť. Nemusia mať jasný cieľ, skóre ani víťaza. Dôležité je samotné hranie.

Možno najväčšie čaro hier nášho mladíctva spočíva v tom, že spájajú deti, rodičov aj starých rodičov. Keď dnes naučíte svoje deti hrať Honzo, vstávaj alebo Cukor, káva, limonáda, neodovzdávate im len pravidlá hry. Odovzdávate im kus vlastného detstva.

A možno zistíte, že najväčšiu radosť nebudú mať deti, ale vy sami. Pretože na chvíľu zabudnete na povinnosti, mobilný telefón aj každodenný zhon a vrátite sa do čias, keď k šťastiu stačilo pár kamarátov, dlhé leto a chuť hrať sa.

Aké hry ste milovali vy a hráte niektoré aj s deťmi?