Nezastupiteľná úloha hry v živote dieťaťa

Keď sa narodí bábätko, jeho mozog ešte nie je celkom vyvinutý. Neuróny (nervové bunky) si medzi sebou musia vytvoriť spojenia. Aby k tvorbe spojení dochádzalo, potrebuje dieťa podnetné prostredie, na ktoré môže reagovať. Aj na to slúži hra.

Človek sa hrá celý život, od narodenia až do smrti. Ako dieťa rastie, mení sa aj náplň jeho hry a spôsob, akým sa hrá. Hru by sme tak mohli rozdeliť podľa období:

Novorodenec

Novorodenec sa nie je schopný hrať, je len vydaný napospas herným aktivitám svojich rodičov (maznanie, grimasy, dotyky, riekanky, pesničky…).

Dojča

Okolo 2. a 3. mesiaca sa objavuje prvý úsmev, čo je, pokiaľ ide o hru, zlomový okamih. Dieťa úsmev rodiča opätuje a naopak jeho úsmev mu opätuje rodič. Hra je na svete. Dieťaťu sa otvárajú ručičky, čo mu umožňuje niečo, čo dovtedy nešlo - hrať sa s prstíkmi. Sleduje predmety.

4. a 5. mesiac sa dieťa učí uchopovať predmety a to mu zabezpečuje ďalšiu zábavu. Deje sa tak vďaka dozrievaniu koordinácie zraku, hmatu a motoriky.

6. - 8. mesiac je čas, keď sa väčšina detí začína sama pohybovať - plazia sa, liezú, samy sedia. Táto skutočnosť dieťaťu otvára brány k ďalším a ďalším experimentom so všetkým, čo mu príde do cesty. Dieťa tiež začína chápať trvalosť predmetov a preto sú v tomto veku obľúbené hry na schovávačku a „Kuk“.

V roku už dieťa v mnohých situáciách chápe príčinu a následok, takže s istotou stlačí hračku, aby zapískala. Tiež začína hovoriť prvé slová, ich význam si uvedomuje. Rado vhadzuje, zhadzuje, vyberá, montuje.

Batoľa

Od 1 roka do 3 rokov sa jemná motorika neuveriteľne rýchlo zlepšuje. Dieťa dokáže navliekať väčšie korálky, stavať, skladať puzzle, kresliť. Pre tento vek je tiež typická veľká pohybová aktivita, keď sa dieťa takmer nezastaví. Pre rodičov je preto toto obdobie náročné. Dieťa je rýchle a ešte si neuvedomuje nebezpečenstvo. Dieťa má rado slovné hračky, humorné hry. Po druhom roku života sa dokáže hrať na to, čo pozná - na obchod, na zvieratká, na lekára. Slovíčko „Čo?“ sa mení na „Prečo?“. Deti sa hrajú väčšinou paralelne, to znamená, že hoci napríklad sedia vedľa seba, hrá sa každé samo.

Predškolák

Vek 3-6 rokov sa považuje za zlatý vek hry. V predškolskom vzdelávaní sa hra považuje za základnú metódu rozvoja dieťaťa. Dieťa už neexperimentuje, ale hra je plánovaná. Skôr než k individuálnej hre tiahne dieťa ku kolektívnej hre. Dieťa rado mení fakty podľa vlastného želania, čo nazývame magické myslenie. V jeho hre môže všetko získať ľudskú podobu, to znamená, že dieťa poludšťuje predmety (auto sa hnevá). Dôležité je v tomto období aj opakovanie a nápodoba - deti neustále opakujú jednu a tú istú činnosť stále dokola a tiež veľmi často napodobňujú povolania alebo činnosti rodičov. Učia sa tak niečomu novému vďaka pozorovaniu druhých a následnej imitácii.

Mladší školský vek

Hra prestáva byť hlavnou činnosťou dieťaťa, ale napriek tomu je stále súčasťou jeho života, rovnako ako v ďalšom období. U niektorého dieťaťa viac, u iného menej.

Hra je jedným z prostriedkov výchovy. Dieťa sa vďaka nej učí chápať emócie. Vďaka kolektívnym hrám, keď sa dieťa musí prispôsobiť ostatným deťom, sa u neho vytvára sociálne cítenie, musí sa naučiť komunikovať, vyjednávať. Dovtedy nemuselo, keď mu mamička rozumie aj bez slov. Na druhej strane má niečo do seba aj individuálna hra. Dieťa sa učí zabaviť sa, nebáť sa samoty.

Hra rozvíja koordináciu, jemnú aj hrubú motoriku, tvorivé zručnosti. Nemenej podstatné je, že trénuje koncentráciu a pamäť.

Pri hre dieťa obrovsky zapája fantáziu. Tá mu pomáha pochopiť zložitý svet okolo neho, ktorý ešte nie je schopné adekvátne chápať. Preto deti milujú rozprávky. Ak sa človeku bohatá fantázia nestratí, môže sa stať napríklad úspešným umelcom.

Mnoho detí pri hre rozpráva s imaginárnymi spoločníkmi, ktorí im v skutočnosti chýbajú. Nie je to nič nebezpečné, nebojte sa. Len je to znamenie, že dieťaťu chýba kontakt s rovesníkom. Aj si dieťa týmto spôsobom precvičuje sociálne roly.

Náš svet speje čoraz viac k hrám, ktoré riadi dospelý. Deje sa tak najmä preto, že máme pocit, že deti musíme vzdelávať. Zabúdame však na prínosy voľnej hry. Na základných školách môžeme často vidieť, ako sú výchovy (výtvarná, telesná…) potláčané na úkor hodín matematiky alebo jazykov. Dospelí deti vzdelávajú už od útleho veku. Ponúkajú dokumenty v televízii, platia nadmerné množstvo krúžkov, kupujú knihy aj hračky, ktoré sľubujú, že sa z dieťaťa stane malý génius. Na dieťa je kladená požiadavka stať sa dospelým rýchlejšie.

V spoločnosti, v ktorej žijeme, je tak nejako automaticky nastavené, že dievčatká sa hrajú s kočíkmi a bábikami a chlapci s autami a vojačikmi. Chlapček, ktorý by sa v škôlke hral s bábikou, by bol vystavený posmechu ostatných detí. Dospelí tomuto zameraniu dávajú tak trochu smer. Takže vo väčšine prípadov nájde pod vianočným stromčekom chlapec Tatru a dievčatko oblečky na bábiky. Je dôležité, aby ľudia, ktorí na deti pôsobia, neboli viazaní rodovými stereotypmi a nechali dieťaťu skutočnú slobodu pri výbere hračiek a hre s nimi.

Dievčatá sa väčšinou hrajú tichšie a viac v pokoji, chlapci sa pri hre potrebujú vybiť, správajú sa agresívnejšie a vyvíjajú väčšiu fyzickú aktivitu. Kedy si deti uvedomujú, že ich identita je ženská/mužská? Hovorí sa o veku 4 rokov.

Je dôležité nájsť rovnováhu medzi snahou dieťa učiť a rozvíjať jeho schopnosti a medzi poskytovaním priestoru na samovoľnú vlastnú hru dieťaťa, pri ktorej dieťa uplatňuje svoju fantáziu, svoje schopnosti, svoj potenciál. Hra mu tiež pomáha pri spracovaní vlastných emócií, pri hre sa učí robiť rozhodnutia alebo riešiť problémy.