Ako dieťaťu uľahčiť prechod do vlastnej postele

Na začiatku sú deti väčšinou nadšené, že majú svoju vlastnú skutočnú posteľ a slobodu. To prvé, čo urobia, je, že testujú limity postele. A zrazu zistia, že sa sami v posteli bez vysokých zábran boja. A prirodzene idú za vami.

Pre malé deti je presun do skutočnej postele veľká zmena. Potrebujú vašu pomoc, aby si na novú posteľ postupne zvykli. Takže pestujte svoj zmysel pre humor. Alebo si povedzte, že je to test vašej trpezlivosti. Počas najmenej jedného týždňa si na večery nerobte žiadne plány. Potom už len zostaňte v pokoji a sústreďte sa na udržanie nastavených hraníc.

Tu je návod, ako čo najlepšie zvládnuť presun do vlastnej postele:

• Predtým, ako sa rozhodnete presunúť svoje dieťa do novej postele, uistite sa, že má pravidelný spánkový režim, ktorý zahŕňa aj každodennú večernú rutinu. Tú presne dodržte aj pri sťahovaní do novej postele. Ak taký režim ešte nemáte, zaveďte ho.
• Ak vaša uspávacia rutina neobsahuje počúvanie hudby, zvážte pridanie. Mnoho batoliat zaspí ľahšie pri počúvaní známej, upokojujúcej hudby. Postupom času, len čo začuje hudbu, sa telo začne pripravovať na spánok a upadať do driemot. Najvhodnejšie je prečítať dieťaťu rozprávku na dobrú noc a potom mu pustiť upokojujúcu hudbu. Ak je na to dieťa zvyknuté, bude sa aj po presune do veľkej postele cítiť bezpečne a nebude mať takú potrebu ísť vás hľadať.
• Neiniciujte prechod z postieľky do veľkej postele počas učenia na nočník. Alebo ak ste sa práve presťahovali do nového domu či bytu. Mohlo by sa zdať, že je to najjednoduchší spôsob, ako sa zbaviť postieľky – „nechať“ ju v starom byte. Ale je to viac zmien, než je väčšina detí schopná zvládnuť naraz. Pre dieťa je to veľa stresu a vy zistíte, že to jednoducho za to nestojí.
• Ak svoje dieťa sťahujete, aby sa priestor v postieľke uvoľnil pre nového súrodenca, urobte to najneskôr dva mesiace pred termínom pôrodu. Prvé dieťa by malo byť šťastné vo svojej novej posteli skôr, než uvidí „votrelca“ vo svojej postieľke. Ak zistíte, že vaše dieťa ešte nie je úplne pripravené na opustenie postieľky, môžete mu ešte jeho pôvodnú postieľku na chvíľu „zapožičať“.
• Ak je to možné, postavte novú posteľ na rovnaké miesto, kde stála pôvodná detská postieľka. Ak budú vaše deti zdieľať jednu izbu, presuňte bábätkovskú postieľku na nové vhodné miesto.
• Ak je to možné, nechajte dieťa, aby si svoju novú posteľ vybralo samo. Ak ste posteľ od niekoho dostali alebo si ju požičiavate a dieťa príliš nezaujme, skúste ho zapojiť do vybaľovania a skladania postele.
• Ak nechcete zaobstarávať špeciálnu detskú posteľ so zábranami a máte v pláne rovno kúpiť klasickú jednolôžkovú posteľ, začnite s matracom na podlahe. Je to bezpečnejšie a aj dieťa sa bude cítiť viac v pohode. Rám postele môžete pridať o pár rokov.
• Uistite sa, že je nová posteľ pre dieťa útulná. Na začiatku použite čo najviac vecí z pôvodnej postieľky (prikrývku, vankúšiky). Je v poriadku, ak dieťaťu dovolíte, aby si vybralo nové hračky, s ktorými bude spať, ale jeho obľúbená deka je to, čo bude potrebovať najviac. Obklopte ho obľúbenými hračkami a ak má posteľ zábrany, uistite sa, že dobre držia. Ak sa bude dieťa cítiť bezpečne, udržíte ho v novej posteli ľahšie.
• Dieťa na presun najprv pripravte slovne. Pripomeňte nejakého kamaráta alebo napríklad bratranca – veľkého chlapca, ktorý spí vo svojej posteli. Čítanie tematickej knižky je tiež skvelý spôsob, ako dieťa priviesť na myšlienku spania vo veľkej posteli. Skúste dieťa pre tento presun nadchnúť ešte skôr, než novú posteľ dostane.
• Deň pred veľkým presunom predvádzajte uspávacie scenáre s plyšákmi. Vaše dieťa bude so záujmom sledovať, ako ukladáte na spánok do novej postele napríklad malého slona. Rovnako ako keď ho ukladáte do postieľky, čítajte mu rozprávku, spievajte uspávanku a dávajte pusinku na dobrú noc. To mu pomôže pochopiť, čo sa bude diať.
• V deň presunu začnite s večernou rutinou o hodinu skôr než zvyčajne. Vysvetlite svojmu dieťaťu, že sa dnes večer chystá spať vo veľkej posteli. Urobte všetko tak ako zvyčajne a pred zaspaním zostaňte s dieťaťom na posteli v jeho tesnej blízkosti.
• Ak sa vás dieťa bude snažiť zapojiť do rozhovoru, stačí povedať „Porozprávame sa zajtra. Je čas spať.“ Rovnako reagujte aj vtedy, ak bude chcieť vyliezať z postele, povedzte „Teraz je čas na spánok, musíme zostať v posteli.“ Presuňte sa bližšie, aby ste dieťa mohli ľahko držať v posteli, ak začne vstávať. Udržte svoj postoj pevný.
• Nebojte sa, ak bude zo začiatku dieťa pri zaspávaní vyžadovať vašu trvalú prítomnosť. Nevytvárate zlozvyk. Je to len uľahčenie prechodu, a len čo sa dieťa naučí zaspávať v novej posteli, opäť sa budete môcť uvoľniť.
• Ak bude vaše dieťa plakať, utešte ho. Niektoré deti sú veľmi citlivé na odchod matky. Pripomeňte si, že je to prejav strachu, a nenechávajte svoje dieťa samé. Zakaždým, keď začne plakať, vráťte sa do miestnosti a ubezpečte ho, že ste stále nablízku a v prípade potreby vždy prídete. Ak svoje dieťa nikdy nenecháte plakať osamote, pomôžete rozpustiť obavy, ktoré sú príčinou separačnej úzkosti. Môže to trvať aj niekoľko dní, ale skôr či neskôr už nebude mať strach, keď poviete, že potrebujete odísť.
• Dajte dieťaťu veľa pozitívnej spätnej väzby, keď sa mu podarí zaspať vo svojej vlastnej posteli bez toho, aby sa snažilo dostať von, a to aj len v prípade pokroku správnym smerom. „Všimla som si, že som ti musela len dvakrát pripomínať, aby si zostal/a v posteli včera v noci. Môžeš byť na seba hrdý/á. Čoskoro sa budeš cítiť dobre vo svojej vlastnej posteli sám/a.“
• Ak ste boli vždy v posteli, kým vaše dieťa nezaspí, postupne sa vzďaľujte. Najprv seďte na posteli a držte ho za ruku, neskôr si presaďte na stoličku. Postupne ho prestaňte držať za ruku. Nakoniec presuňte stoličku ďalej, môžete sedieť napríklad vo dverách. Tento pozvoľný prechod môže trvať mesiace, ale tiež to môže byť len týždeň.
• Keď sa vám niekoľko dní po sebe podarí, aby dieťa samo zaspalo, bez toho, aby sa snažilo dostať z postele počas toho, čo vy sedíte pri dverách, môžete začať odchádzať z miestnosti. Najskôr na pár minút, neskôr na dlhší čas. Len povedzte, že budete hneď späť, a priebežne dieťa kontrolujte.
• Ak má vaše dieťa noc čo noc problém so zaspávaním, treba vziať do úvahy možnosť, že je presilené, a posunúť dopredu čas, kedy ide spať. Deťom sa vyplavuje veľa kortizolu a adrenalínu, ak zostanú hore dlhšie, než je obvyklé, a horšie sa im potom zaspáva. Skoršie spanie zvyčajne rieši problém, keď sa dieťa nedarí v správnom čase prinútiť k pokoju.