Zmeniť odbor môže každý

Jana Jedelská je jednou z absolventiek Digitální akademie. Impulzom na to, aby zmenila odbor z personalistiky na IT, bol pre ňu manžel-programátor a fakt, že bola na materskej dovolenke a mala na kurz čas. Czechitas jej tak otvorili dvere do konglomerátu Honeywell, kde analyzuje dáta z motorov lietadiel. Aká tŕnistá bola táto cesta pre ženu, ktorá bola v IT nepolíbená, opisuje v našom rozhovore.

Čo si robila, predtým než si sa prihlásila na Digitální akademii?

Bola som na materskej, ale počas nej som pracovala ako personalistka.

A kedy ťa napadlo zmeniť odbor z personalistiky na IT? Ako si sa vlastne dozvedela o Czechitas?

Spúšťačom bol manžel. Je to ajťák a to on mi povedal, že existujú nejakí Czechitas. Pomyslela som si vtedy, prečo nie? Na materskej nemám veľa práce, tak sa prihlásim na ten trojmesačný kurz.

A čo si od toho kroku očakávala?

Ja ani poriadne neviem, asi som nič veľmi neočakávala. Bolo to hrozne spontánne rozhodnutie, určite som v tom čase neriešila, či zmením odbor. Skôr som si hovorila, že budem ako personalistka vyberať do firmy ajťákov – aspoň sa na mňa nebudú pozerať ako na tú personalistku, ktorá o IT vôbec nič netuší. Niečo si o tom odbore zistím. No a počas kurzu ma to začalo baviť, tak som to skúsila…

Aké náročné pre Teba bolo kurz absolvovať?

Bolo to ťažké. Bolo to náročné. Dvakrát týždenne plus celú sobotu výučba, do toho som robila na projekte niekedy aj do dvoch ráno.

Čo to bol za projekt?

Nazvali sme to Smart Food Planner a v podstate to bola webová aplikácia, ktorá ti na základe toho, čo máš v chladničke, zostavila jedálniček. Nahrali sme tam databázu potravín s ich kalorickými hodnotami a človek si tam mohol naklikať, čo má práve v tej chladničke.

Čo si sa na Digitální akademii všetko naučila? Čo ti priniesla?

Dala mi základy Power BI a Pythonu, SQL. Keby som to mala povedať šírsie, naučila som sa vlastne nejakým základným spôsobom spracovávať dáta. Ono to nie je tak, že by človek išiel na kurz, tri mesiace sa niečo učil a potom z neho bol hotový dátový analytik, to v žiadnom prípade, to je skôr také natuknutie, nakuknutie za tie dvere. Človek za nimi vidí, že má obrovské množstvo dát, a môže sa s nimi pohrať a vytvoriť pre zákazníka napríklad nejaký zaujímavý graf.

Na konci akadémie nasledoval galavečer, kde si úspešne obhájila svoj projekt. Čo nasledovalo?

Prázdniny. Dva dni na to som išla na dovolenku. A potom som v septembri nastúpila do práce. Už ku koncu kurzu som napísala do Honeywellu – od môjho terajšieho kolegu som vedela, že hľadajú niekoho do tímu. Poslala som im CV, šla na pohovor, absolvovala nejaké testy a teraz tam pracujem.

A aký bol nástup do novej práce? Čo ťa napríklad najviac prekvapilo?

Na rovinu? To bolo fakt ťažké. Pretože po tom galavečeri mal človek pocit, že toho vie naozaj veľa, že sa niečo dozvedel – a aj dozvedel, ale je to naozaj skôr nakuknutie za tie dvierka. Človek sa vôbec nedostane do hĺbky. Takže ja som nastúpila do práce a hneď som sa začala školiť. Mala som ale šťastie na kolegov, ktorí vedeli, do čoho so mnou idú – že nemám žiadny background k tej práci, iba chuť učiť sa, a tak ma všetko naučili. A stále mám veľa čo doháňať, som vlastne ešte aj teraz na začiatku. Áno, bolo to náročné, úprimne som si myslela, že to bude jednoduchšie.

V čom si prehlbovala tie znalosti najviac? Ak ide o to, čo si sa naučila na kurze?

V Pythone. Ostatné veci veľmi nepoužívam, hlavne Python, ale to som chcela.

A čo ako dátová analytička robíš? Môžeš priblížiť pre dievčatá, ktoré uvažujú o zmene profesie, aká je tvoja náplň práce?

Pracujem v tíme, ktorý spracováva dáta z motorov lietadiel. Každé lietadlo má v motore veľa senzorov, ktoré snímajú nejaké dáta. My tie dáta máme k dispozícii, máme algoritmus, ktorý nám tie dáta spracuje, vytvorí nejaké grafy a my sledujeme, či nie je nejaká porucha na tom motore a zároveň tie poruchy predikujeme. V podstate zachraňujeme motory lietadiel. Výsledkom tej práce je jednoducho fungujúci motor.

Keď sa rozbieha nový projekt, tak sa musí napísať celý nový algoritmus. Potom sa s ním nejakým spôsobom pracuje, a to gro je vyhodnocovanie tých dát – porovnávanie grafov a sledovanie, či nám tam niečo neprekračuje limity a podobne.

Koľko je tam dievčat?

My sme práve tím, kde sme štyri dievčatá a piati chlapi. Ale sme v rámci Honeywellu veľká výnimka, pretože tu pracuje približne 95 percent mužov. Tie dievčatá, ktoré tam sú so mnou, sú ale všetko absolventky IT odborov, ja som v Honeywelle vlastne asi jediná, kto je mimo odboru. Ale kolegovia sú skvelí – neexistuje pre nich zlá otázka, vždy sú ochotní pomôcť, mám na nich obrovské šťastie.

V čom je táto práca iná než tá pôvodná? Ako si s tým odborom spokojná? A kde sa vidíš napríklad o päť rokov?

Neviem povedať, či je to horšia alebo lepšia práca – je to jednoducho iné. Myslela som si napríklad, že v IT nebudem vôbec komunikovať s ľuďmi – ale to vôbec nie je pravda, stále niečo riešime. A viem si predstaviť, že v tomto odbore zostanem, a že sa niekam posuniem, ale vôbec neviem teraz povedať, kam sa budem môcť posunúť. Pretože oproti ľuďom, ktorí absolvujú päťročné štúdium informatiky, trojmesačný kurz to nedobehne. A bude to chvíľu trvať, kým budem na úrovni kolegov-absolventov. Nemyslím si, že by to bolo nereálne, pomaly k tomu aj smerujem. Ale keď som sem nastúpila, nerozumela som mnohým IT slovíčkam, ktoré sú pre ľudí z odboru úplne prirodzené. Teraz sa už v nich orientujem, ale mám sa jednoducho stále čo učiť.

Takže Digitální akademie Ti otvorila dvere, ale nie je to všetko.

Vôbec nie. Realita začína až potom. Digitální akademie je naozaj náročná, ale je to len začiatok. Človek zistí, čo ho baví – či je to skôr vizualizácia dát, alebo písanie kódov. Potom sa musí veľa učiť a až potom sa do tej reality dá nejako nastúpiť.

A ty si bola informačnými technológiami úplne nepolíbená?

Absolútne.

A čo si teda pred kurzom vedela?

(smeje sa) Ja? Napríklad som vedela vytvoriť tabuľku v Exceli.

To ale môže byť pre mnoho ľudí ekvivalentom k dátovej analytike.

No tak rozhodne nie vo firme, ktorá spracováva milióny a milióny záznamov. My máme napríklad projekt, ktorý spracováva dáta z motorov lietadiel, o ktorom som hovorila, a tam sa každú sekundu z každého senzora – a tých senzorov je tam niekoľko – stiahne osem záznamov. Tak si skús predstaviť, keď let trvá napríklad dve hodiny, senzorov tam sú desiatky, aké množstvo dát to je. To sú naozaj milióny, nie tabuľka so stovkou čísel. A práve pomocou algoritmov a iných nástrojov tie dáta vyhodnocujeme, vizualizujeme a môžeme tam vidieť a vyčítať nejaké zmeny a tak ďalej. Tým navrhujeme napríklad aj nejakú údržbu tých motorov. Vŕtame sa v dátach, vyberáme z nich to podstatné a výsledky posielame ďalej, takže vo finále napríklad navrhneme aj výmenu nejakej súčiastky.

Keď sa s odstupom času pozrieš na Digitální akademii, a mala by si povedať, čo je tým rozhodujúcim elementom, aby človek v odbore uspel, čo by to bolo?

Ja to asi poviem takto: keď chceš, tak uspeješ. Ja sa celý život riadim heslom „Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody“. Takže ak človek naozaj chce uspieť v tomto odbore, tak tomu venuje čas, naučí sa to – a uspeje. Tá cesta potom nemôže byť iná.

Uvažujete nad tým, že by ste skúsili zmenu? Chceli by ste počas materskej/rodičovskej dovolenky zmeniť odbor? Ale máte strach, že skočiť rovno do programovania by pre vás bolo príliš náročné? Čo si najprv otestovať svoje znalosti a prípadne zvýšiť sebavedomie so začiatočníckymi kurzami s ProMaminky.cz? Zaujalo Vás to? Vyplňte nám, prosím, krátky dotazník, aby sme vedeli, v ktorých krajoch spustiť pilotné kurzy.