Zo života poľného slimáka Ferdu

Išiel tak raz slimák Ferda popri kamienku pri potoku, keď tu naňho z borovicového hájika znenazdajky niečo urobí BAF.
„Pozdrav pánboh,“ odpovie Ferda a pátra, čo to je.
Nikde nič, tak ide ďalej a zrazu BUM ..... šiška ako dom.
„Čo mi slintáš okolo môjho kamienka?“ pýta sa šiška.
„Ja neslintám, ja idem a ten kamienok nie je tvoj,“ povedal asertívny slimák Ferda.
„A ja ti vravím, že je môj a pozri sa vypariť niekam inam!“ pritvrdila šiška.
„Počuj, šiška, vráť sa späť na strom, kým ti iná šiška neobsadí konár!“
„Aby som ti nezaviazala tykadlá, slimák drzý!“
„Aby som ti neoslintal kôru!“
„Slimák, ja ťa varujem. V Y P A R Ď !!!“
Ferda si pretiahol telíčko a otvoril okienko na domčeku:
„To sa nám dnes urobilo krááásne…“ a namieril jedno oko na oblohu a druhým pozoroval šišku.
Šiška sa hrozivo napriamila a blížila sa k Ferdovi.
Ferda zaradil tretiu svetelnú rýchlosť a pomaly nabehol na kamienok.
„Urobím z teba vedierko na lykožrúty!“ zasipela šiška a vrhla sa Ferdovi na domček.
Ferda cítil, ako ho šiška ťahá za záclonku dole, snažil sa, ako len mohol, zastaviť to nešlo.
Pomaly sa zošmykával dole po vlastnej stope a v odleskukoknu sa mihala strašná šiška…
I zaslinil, čo mu kanáliky dali, šiške odišli nôžky dozadu a bruškom sa prilepila ku kamienku.
Zamazaná šiška pustila Ferdu a nahnevane zhŕňala rozbehnuté pazúriky k sebe.
„Fúúúj…“ ohŕňala sa, utierala si labky o suchú stranu kamienka a nôžkami šudlila trávu.
„Z takého hnusného slimáka…“ obzrela sa k lesu, odkiaľ sa ozýval šibalský smiech, a zvýšila hlas, „… si urobím vedierka tri a zvyškom pomažem okolité konáre!“ dodala výhražne smerom k lesu.
Ferda medzitým vyšiel na vrchol kamienka a bojovne sklopil tykadlá.
„Tak vylez hore, slizká šiška!“ osmelil sa Ferda, „vedierko čaká…“
Šiška zanechala čistenie, zle sa pozrela hore na Ferdu, potom na kameň a obišla ho z druhej strany.
„Teraz už to máš spočítané!“ a rýchlo stúpala po suchej strane kameňa nahor.
Ferda pozeral, ako sa približuje a naťahuje po ňom pazúriky. Už, už ho chytala za šermujúce tykadlá, keď tu Ferdovi padol do oka potok za kamienkom. Trošku sa pootočil, a v momente, keď sa drevená spona dotkla domčeka, zaslinil zo všetkých zvyšných slimačích síl a šiška odišla na prívalovej vlne plavne až do potoka.
„Šiška je drevo…“ premýšľal Ferda pri pohľade na šišku zmietajúcu sa v živle, „… topiť by sa tým pádom azda nemala… takže mi asi maše.“
„No čo už,“ pomyslel si dobromyseľne Ferda, vytiahol vreckovku a mával šiške tak dlho, kým nezmizla pod najbližším jazom.
„Tak to by sme mali,“ Ferda schoval vreckovku, vylovil ceruzku a krasopisne domaľoval na domček ďalšiu čiarku.
Tak, milé deti, teraz už viete, odkiaľ majú slimáky čiarkované domčeky.