Ropucha

Dlhá zima zmizla v nenávratne a na rybník pri lese dorazila jar. V kroví začali kvákať žaby a neďaleko sa ozývalo klepanie zobáka bociana, ktorý sa vrátil zo svojej dovolenky v Afrike.

Jedného dňa sa na okraji rybníka pri trstine objavili malé priehľadné guľôčky. Boli to žabie vajíčka. Po pár dňoch sa z guľôčok vyliahli malé žubrienky s chvostíkmi, ktoré hbito sebou šili po hladine sem a tam. A keď im narástli nôžky a zmizol chvostík, stali sa z nich rozkošné malé žabky. A nie hocijaké! Boli to zelené rosničky, skokany hnedé aj zelené, aj kunky, blatnice a aj jedna ropucha Boženka!

Bol začiatok leta a malé žabky už život vo vode omrzel. Ešte než sa vybrali do sveta, do okolitých lesíkov, polí a lúk za šťastím, usporiadal pre ne starý salamander Salamandr Alexandr párty na rozlúčku s rybníkom. Prišiel známy moderátor mlok z rozhlasu Žbluňk. Zasadla porota zložená z najstarších obojživelníkov, aby spomedzi obojživelných obyvateľov rybníka zvolili kráľovnú krásy. Pre tých, čo mali spevácky talent, tu bola súťaž v kvákaní. Ostatní si mohli zasúťažiť v skoku do diaľky alebo v streľbe jazykom na pohyblivý terč. Na víťaza z každej kategórie čakala lahodná odmena v podobe nakladaného hmyzu a hlavná cena divákov v podobe útulne zariadeného bytu pod kameňom v kroví.

Všetci súťažili, bavili sa a popíjali žabincový šampus a nikto si ani nevšimol, že jedna žaba stála bokom a plakala. Bola to ropucha Boženka. Každá ropucha je predsa škaredá, slizká a plná bradavíc, nevie ani krásne kvákať, ani ďaleko skákať. Z nej žiadna kráľovná krásy nebude. Ďaleko nedoskočí, pretože ropuchy majú od prírody nôžky krátke. Ani v kvákaní ropuchy nevynikajú. A svojím jazykom by trafila maximálne pomalého slimáka. Boženka bola veľmi nešťastná, bála sa súťažiť s ostatnými, pretože vedela, že v žiadnej súťaži nevyhrá. Navyše sa bála, že sa jej ostatní vysmejú.

„Prečo som práve ja taká škaredá a nemotorná ropucha?“ vzdychala, keď sa prezerala v mláke.

Keby Boženka vedela, akú zábavu môže pri súťažení zažiť, určite by prišla. Ona sa však bála výsmechu a pohŕdania od ostatných. Tak zle poznala svojich obojživelných kamarátov! Nevedela, že praví športovci sa predsa kamarátom nevysmievajú!

A ako všetky súťaže dopadli? Kráľovnou krásy sa hlasovaním poroty jednomyseľne stala slečna Čolková-Horská, skok do diaľky vyhral mladý skokan hnedý Hop, novou superstar bol pán Kuňka. Prichádzal večer a párty sa pomaly blížila ku koncu. Ceny boli rozdané okrem ceny divákov, ktorá mala byť vyhlásená až so západom slnka.

Keď sa už zmrákalo, vyliezla ešte rosnička Anička rovnako ako každý večer na pristavený rebrík z paličiek, aby predpovedala počasie na druhý deň. „Zajtra bude svietiť slniečko a fúkať mierny vietor od severovýchodu,“ hlásila z rebríka zelená žabka. Práve keď sa žabka chystala zase zliezť dolu, objavil sa nečakane zákerný jež. Skočil na prekvapenú rosničku, aby ju zožral. Jesť hmyz a bobule ho už ten deň nebavilo a dostal veľkú chuť na žabu. Ropucha Boženka nečakala a urobila niečo úžasné. Vyliezla z úkrytu lopúcha a postavila sa pred rosničku, aby zabránila najhoršiemu! Ostatné mloky, salamandre, žaby a slávny moderátor zaliezli do bezpečia pod kamene a do dier a so zatajeným dychom sledovali, čo sa bude diať. Boženka sa pred ježom začala zrazu rýchlo nafukovať a nafukovať, až bola dvakrát väčšia ako zvyčajne. Bola to taká šedá bradavičnatá guľa. Zmätený jež sa jej polekal a dal sa na ústup. Potom mu to však nedalo, nechcel sa tak ľahko vzdať a ku svojej koristi sa vrátil. „Žaba ako žaba,“ pomyslel si. Ale čo sa nestalo! Keď sa čuchom dotkol jedovatého slizu ropuchy, pocítil na papuli obrovskú pálčivú bolesť. „Au, to páli!“ skríkol. „Čo to je? To je bolesť! Au, au!“ jačal a utekal rýchlo späť do lesa, odkiaľ vyliezol.

Keď zmizol v bezpečnej vzdialenosti, z úkrytov vyliezli všetci obojživelníci. „Hurá, nech žije naša Boženka! Sláva!“ volali jeden cez druhého. Rosnička Anička poďakovala Boženke za záchranu svojho života. Všetci obdivovali nebojácnosť tejto ropuchy a nebol žiadny obojživelník, ktorý by sa s ňou nechcel kamarátiť. Ako odmenu dostala hlavnú cenu divákov - byt 3+1 pod kameňom s krásnym výhľadom na rybník. Moderátor rádia Žbluňk hneď začal vysielať v priamom prenose správu o hrdinskom čine Boženky. Aj keď ropucha Boženka nebola krásna, nevedela skákať ani škrehotať, mala dobré a statočné srdce a bola správna kamarátka.

A ropucha pochopila, že byť ropuchou má aj svoje výhody. Bradavice a sliz, ktorý jej pokrýva telo, sú jej ochranou. A aj keď nie je kráľovnou krásy, zaslúži si náš obdiv, pretože je veľmi užitočná – veď zje toľko hmyzu a slimákov!