Popoluška a kravička

Pásli dievky dobytok a popritom priadli pri jednej hlbokej jame.
Tu k nim prišiel starec s bielou bradou až po pás a hovorí im:
„Chráňte sa, dievčatá, tejto jamy, lebo ak niektorej z Vás spadne do nej vreteno, tej sa matka hneď premení na kravičku.“
Keď to povedal, starec odišiel.
Jeho slová dievčatá udivili, išli k jame ešte bližšie, nakláňali sa nad ňu a pozerali do nej. Tu jednej, ktorá bola zo všetkých najkrajšia, vyšmyklo sa vreteno z ruky a spadlo do jamy. Keď sa to dievča večer vrátilo domov, spoznalo, že sa jeho matka premenila na kravičku a že tá kravička stojí pred domom. A tak ju začalo s ostatným dobytkom vyháňať na pašu.
Po nejakom čase sa otec toho dievčaťa oženil s jednou vdovou, ktorá si so sebou priviedla svoju dcéru. Macocha hneď znenávidela svoju nevlastnú dcéru, hlavne preto, že bola oveľa krajšia ako jej dcéra. Nedovoľovala jej, aby sa umývala, česala a prezliekala, a všemožne hľadala zámienku, aby ju mohla karhať a trápiť.
Jedného rána jej dala plnú tašku kúdele a povedala jej:
„Ak toto všetko dnes neupradieš a do pradena nenavinieš, tak mi večer nechoď domov, zabila by som Ťa.“
Biedne dievča išlo za dobytkom a popritom priadlo, ako len vedelo, a keď si na poludnie dobytok líhal do chládku, aby si odpočinul, videlo, že sa ani nepozná, koľko kúdele už upradlo, a dalo sa do plaču.
Keď to uvidela tá kravička, čo bola jeho matkou, pýtala sa ho, prečo plače, a dievča jej všetko po poriadku porozprávalo, čo a ako.
Tu ho kravička utešovala a povedala mu, aby sa o to ani trochu nestarostilo.
„Ja si vezmem,“ hovorí, „kúdeľ do papule, budem ju žuť, a v mojom uchu sa ukáže vlákno, Ty ho vezmi a hneď ho navíjaj do pradena.“
A tak aj urobili: kravička vzala do papule kúdeľ a žula ju, dievča z jej ucha vlákno vyťahovalo a navíjalo, a hneď boli hotové.
Keď dievča večer dalo macoche veľké pradeno, macocha sa tomu veľmi začudovala, a na druhý deň mu dala ešte viac kúdele, ale keď aj tú dievča upradlo a navinulo ako predošlého dňa a večer jej donieslo navinuté pradeno, myslela si, že jej to pomáhajú jej kamarátky.
A tak jej tretieho dňa dala ešte viac kúdele a tajne za ňou poslala aj svoju dcéru, aby sa pozrela, kto jej to pomáha priasť a navíjať. Keď sa tá poslaná dievčina za ňou prikradla a videla, ako kravička berie kúdeľ do papule, ako ju žuje a ako nevlastná dcéra z jej ucha priadzu navíja, vrátila sa domov a všetko svojej matke povedala.
Potom macocha dotierala na svojho muža, aby tú kravičku zabili. Muž to žene najprv vyhováral, ale nakoniec, keď žena stále trvala na svojom, pristal na to aj on a povedal jej, že toho a toho dňa tú kravičku zabije.
Keď sa o tom nevlastná dcéra dozvedela, dala sa do usedavého plaču, a keď sa jej kravička opýtala, prečo plače, a tá jej všetko povedala, čo a ako, hovorí jej kravička:
„Ale mlč a neplač! Len keď ma zabijú, nejedz mäso zo mňa, ale pozbieraj moje kosti a zakopaj ich za domom pod tým a tým kameňom do zeme. A keď Ti bude zle, príď na môj hrob a nájdeš tam pomoc.“
Keď kravičku zabili a začali jej mäso jesť, dievča nechcelo ani kúsok a vyhovárlo sa, že nie je hladné a že jesť nemôže. Pozbieralo všetky jej kosti a zakopalo ich na to miesto, o ktorom mu kravička povedala.
To dievča sa volalo Mara, ale pretože v dome najviac pracovalo a najviac muselo poslúchať, nosiť vodu, variť jedlá, umývať riad, zametať dom a robiť všetky ostatné domáce práce a pretože sa najviac točilo okolo ohňa, nazvali ju macocha a jej dcéra Popoluškou.
Raz v nedeľu, keď sa macocha so svojou dcérou do kostola pripravili, rozsypala po dome plné vedro prosa a hovorí nevlastnej dcére:
„Ty, Popoluška, ak toto všetko proso nepozbieraš a obed nezvaríš, kým sa vrátim z kostola, tak Ťa zabijem.“
A keď macocha s dcérou odišli do kostola, biedne dievča sa dalo do plaču a hovorí si:
„Obed mi starosti nerobí, ten ľahko uvarím, kto by však pozbieral toľko prosa?“
V tom ju napadlo, čo jej kravička povedala, že keď jej bude zle, aby šla na jej hrob, a tam že nájde pomoc. Hneď tam bežala, a keď tam bola, čo to vidí: Na hrobe bola obrovská otvorená truhlica, plná všelijakých drahých odevov, a na jej veku sedeli dva biele holuby a tie jej hovoria:
„Vezmi si, Mara, z truhlice šaty, ktoré chceš, obleč sa a choď do kostola. My proso pozbierame a aj všetko ostatné urobíme.“
Celá natešená vzala Mara prvé šaty hore, celé zo samého hodvábu, obliekla si ich a išla do kostola. V kostole sa všetci muži i ženy čudovali jej kráse a jej šatám, ale najviac preto, že nikto nevedel, kto je a odkiaľ je. Ale osobitne sa jej čudoval a zahľadel sa na ňu cársky syn, ktorý tam bol tiež.
Keď už mali bohoslužby končiť, vykradla sa dievka z kostola a bežala domov, vyzliekla si šaty, dala ich späť do truhlice, truhlica sa sama zavrela a bola preč. A dievka pospiechala k ohnisku, ale tam už bolo proso pozbierané, obed uvarený a všetko urobené.
Netrvalo dlho, a už tu bola macocha s dcérou z kostola a veľmi sa čudovali, keď uvideli, že všetko je urobené a aj proso pozbierané.
Druhú nedeľu sa matka so svojou dcérou zase pripravila do kostola, a kým odišli, rozsypala po dome ešte viac prosa a nevlastnej dcére hovorí ako predtým:
„Ak toto všetko proso nepozbieraš, obed nezvaríš a všetko ostatné neurobíš, kým sa vrátim z kostola, zabijem Ťa.“
Keď potom tie dve odišli do kostola, išla nevlastná dcéra hneď k matkinmu hrobu, a tam bola zase tá otvorená truhlica ako predtým a na veku sedeli dva biele holuby a povedali jej:
„Obleč sa, Mara, a choď do kostola. My to proso pozbierame a aj všetko ostatné urobíme.“
Tu si dievča vzalo z truhlice šaty z ryzieho striebra, obleklo sa a išlo do kostola. V kostole sa jej zase všetci čudovali a ešte viac ako predtým a cársky syn z nej oči nespustil. Ale keď mali bohoslužby skončiť, tu sa to dievča medzi ľuďmi nejako vykradlo a utekalo domov, rýchlo-rýchlo sa vyzlieklo, šaty dalo späť do truhlice a rýchlo k ohnisku.
Keď macocha so svojou dcérou prišli z kostola, ešte viac sa začudovali, keď uvideli proso pozbierané, obed hotový a všetko ostatné urobené, a nijako sa tomu nevedeli vynačudovať.
Tretiu nedeľu sa zase pripravili do kostola, a kým odišli, rozsypala macocha po dome ešte viac prosa a ako predtým nevlastnej dcére hovorí:
„Ak toto všetko proso nepozbieraš, obed nezvaríš a všetko ostatné neurobíš, kým sa vrátime z kostola, tak Ťa zabijem.“
Keď potom odišli z domu, išla nevlastná dcéra hneď k matkinmu hrobu a našla tam zas otvorenú truhlicu a na veku dva biele holuby a tie jej povedali, aby sa obliekla, išla do kostola a o nič v dome sa nestarala. Tu vzala z truhlice šaty z ryzieho zlata, obliekla sa a išla do kostola.
V kostole sa jej všetci ešte viac obdivovali a cársky syn si umyslel, že ju nepustí ako predtým, ale že ju bude strážiť, aby videl, kam pôjde. Keď mali bohoslužby skončiť a dievča chcelo odísť, išiel cársky syn v päte za ňou, a ako sa tak to dievča medzi ľuďmi prepletalo a utekalo, stratilo nejako črievičku z pravej nohy, a pretože nemalo kedy ju hľadať, ušlo bosé a cársky syn si vzal jej črievičku. Keď prišlo domov, vyzlieklo sa, dalo šaty späť do truhlice a hajde k ohnisku ako predtým.
Cársky syn sa potom s tou jej črievičkou vybral hľadať ju po celom cárstve. Skúšal každému dievčaťu črievičku, ale tej bola malá, tej zas veľká, tej bola tesná a tej zas voľná, ani jednej sa nehodila.
A ako tak chodil od domu k domu, prišiel aj do domu jej otca. Keď jej macocha videla, že cársky syn ide dievča hľadať aj do jej domu, schovala nevlastnú dcéru pred domom pod koryto. A keď k nim cársky syn s črievičkou prišiel a pýtal sa, či majú v dome nejaké dievča, povedala, že majú, a priviedla svoju dcéru. Skúsil jej črievičku na nohu obuť, ale tá sa nedala obuť ani na prsty.
Tu sa cársky syn pýtal, či majú v dome ešte nejaké dievča, ale macocha mu povedala, že už žiadne nemajú.
V tom vyskočil na koryto kohút a zaspieval:
„Kikiriki, tu je, pod korytom.“
A macocha vykríkla:
„Kši, orol si Ťa vezme!“
Ako to cársky syn začul, bežal rýchlo-rýchlo ku korytu, nadvihol ho, a hľa, tam pod tým korytom bolo práve to dievča, ktoré bolo v kostole, a práve v tých šatách, v ktorých tam bolo po tretíkrát, len bez črievičky na pravej nohe.
Keď ju cársky syn uvidel, div že sa od samej radosti nezbláznil, a rýchlo-rýchlo jej črievičku obul na pravú nohu. A ako uvidel, že jej nielen sedí na nohe ako uliata, ale že je práve taká, ako tá, čo má na ľavej nohe, odviedol ju do svojho paláca a oženil sa s ňou.