Drak a tajný denník

V horúcom piesku na brehu veľkej rieky ležali zahrabané krokodílie vajíčka. Mamička krokodílica ich chodievala denne láskavo opatrovať. Odhŕňala a zahŕňala okolo nich hradbu z piesku, kropila ich, aby sa ochladili, a tienila ich svojím telom, aby sa neprehriali.

A potom prišiel ten slávny deň, keď sa v jednom z vajíčok objavila malá dierka, zväčšila sa a vykukla z nej zelená hlavička krokodílieho dieťaťa. Vedľa sa liahlo druhé a tretie a za chvíľku bolo okolo krokodílej mamičky samé vrtenie a všetka tá drobnota sa hnala čo najrýchlejšie do vody, aby ich horúce slnko nespálilo.

Žiaľ, jedno vajíčko sa s liahnutím oneskorilo. Zostalo ležať na dne jamky opustené a horúce lúče sa mu oprely do škrupiny. Keby to trvalo o niečo dlhšie, uvarili by ho natvrdo. Ale mláďa vo vnútri robilo, čo mohlo, až škrupinu predsa len prerazilo. Lenže tá horúčava spôsobila to, čo sa občas stáva. Namiesto krokodíla sa vyliahlo dráča!

Vyštverlo sa na kôpku škrupín, obzrelo sa a kýchlo na celé kolo. Z nozdier mu vyšľahol plamienok a kúsok za krkom z kože vystrelili ako dve strely rozložité plachty krídel.
„No toto!“ Dráča nimi trochu zamávalo a hľa, vznášalo sa kúsok nad zemou.
„Toto sa mi páči!“ Znovu skúsilo kýchnuť a plamienok sa hneď o kúsok predĺžil.

Mávlo krídlami a skôr ako by si povedal švec, vznášalo sa nad hlavami krokodílíc a svojich súrodencov, ale oni si ho vôbec nevšímali. Pozeralo sa na svoj obraz vo vode a zistilo, že sa im vôbec nepodobá. Preto sa ani nečudovalo, že sa k nemu nehlásili. Jednoducho ho nepoznali.

Vôbec mu to nevadilo. Draci sú odjakživa zvyknutí žiť od narodenia sami. Jedinou ich starosťou je nájsť si prázdnu, priestrannú jaskyňu, pokiaľ možno v neprístupných horách, aby ich nikto a nič nerušilo. Čas od času si zaletia zhltnúť nejakú tú princeznú, ale väčšinou sa živia horskými kozami alebo svišťami.

Podobne na tom bol aj tento čerstvo narodený dráčik. Našiel si byt v jednej pekne pohodlnej jaskyni, vyzdobenej krápnikmi. Zručne lovil všetko, čo sa v jej blízkosti pohlo, a rástol ako z vody. Netrvalo dlho a stal sa postrachom širokého okolia. Do blízkosti jeho domova sa neodvážila priblížiť ani lastovička, dokonca aj muchy sa radšej zdržiavali v úctivej vzdialenosti. Drak musel teda za potravou hlbšie do hôr, a keď už ani tam nebolo čo zahryznúť, obrátil svoju pozornosť do podhoria.

A bolo zle! Ľudia sa začali triasť strachom o svoje životy. Obrátili sa teda na svojho pána kráľa so žiadosťou, aby drakovmu besneniu urobil koniec a zbavil ich tej hrôzy.

Pán kráľ sa hlboko zamyslel: „Ako to mám urobiť, to by ma veľmi zaujímalo? Veď drakovi neponúknem namiesto mäsa kapustu? To by mi pekne poďakoval. Dobre, že nemám dcéru! Určite by si ju žiadal na večeru a to by som neprežil! Musím niečo vymyslieť, jednoducho musím, inak sa mi poddaní vzbúria, zosadia ma z trónu a začnú si vládnuť sami. To tu už raz bolo a dopadlo to hrozne, to nesmiem dopustiť.“

A tak sedel, hlavu v dlaniach, až sa mu koruna samým premýšľaním zošmykla na pravé ucho. Posunul si ju späť a v tej chvíli ho osvietil nápad. Odložil ju aj so žezlom na nočný stolík a spokojne zaspal.

Ráno si zvolal dvorskú radu a všetkých poradcov a vydal nasledujúce vyhlásenie: „Ja, kráľ tejto krajiny, vyhlasujem všeobecnú povinnosť zničiť draka, len čo bude niekde zbadaný. Každý občan je povinný urobiť tak akýmkoľvek spôsobom. Neposlúchnutie je trestné!“
Týmto sa zbavil svojej zodpovednosti a preniesol ju na poddaný ľud.

To viete, že ľuďom sa to nepáčilo. Mali dosť starostí s tým uživiť seba a svoje rodiny a nie aby ešte namiesto kráľa zaisťovali svoju bezpečnosť, ale neostávalo im nič iné, len sa príkazu podriadiť.
Naštastie sa drak zatiaľ zdržiaval v dostatočnej vzdialenosti. Za hranicami boli rozsiahle polia a hlboké lesy plné zveri a tá mu slúžila na nasýtenie dostatočne.

Raz v tom lese zablúdili hubári – otec s malým synčekom. Niesli si plný kôš hríbov, dubákov a čírovok a tešili sa, ako si z nich doma urobia praženicu. A teraz taká šlamastika! Buď prekročili bludný koreň, alebo si jednoducho nepamätali správny smer, vzďaľovali sa od domova viac a viac. Začínalo sa stmievať a oni vedeli, že tu sa zábava končí a zrejme pôjde do tuhého.

A naozaj! Zrazu sa ozval strašný rev a rachot a pár krokov od nich sa zniesol k zemi okrídlený netvor. Gúľal hrozivo krvavými očami, vydychoval dlhé ohnivé jazyky, smrdel spáleninou a príšerne škrípal zubami. Sliny mu kvapkali z otvorenej papule na trávu, a kam skvapkali, tam okamžite zožltla a uschla.

Hubári sa krčili pritisnutí k statnému dubu. Nezadržateľne sa k nim blížil zelený, akoby opancierovaný dlhý krk s malou, pretiahnutou hlavou a oni sa už v duchu lúčili so životom. Ale ten malý chlapec si spomenul, že im pani učiteľka v škole rozprávala o tom kráľovskom nariadení a rozhodol sa, že to s drakom skúsi po dobrom. Bolo mu jasné, že po zlom by nič nezmohol. Na to bol príliš malý a nemal ešte dostatok sily.

Vystúpil udatne z tône stromu a skôr než mu v tom otec stihol zabrániť, postúpil odhodlane proti príšere a priškrteným hlasom najprv slušne pozdravil, tak ako ho to rodičia naučili:
„Dobrý deň, pán drak. Teší ma, že vás spoznávam. Ešte nikdy som sa s vami, ani so žiadnym vaším príbuzným nestretol. Veľmi sa mi páčite. Dovolíte mi, aby som si vás odfotografoval? Napíšem o našom stretnutí článok a pošlem ho do novín aj s vašou fotografiou. Ľudia si o vás iste radi prečítajú niečo pekné. Všetci vás poznajú, ale nikto vás ešte v skutočnosti nevidel.“ Vytiahol z vrecka fotoaparát a keď videl, že drak si ho zvedavo prezerá, začal fotiť jednu fotku za druhou.

„Prosím, usmejte sa, ďakujem. Hlavu viac natočte doľava a tie krídla keby ste mohli trochu rozovrieť, aby boli lepšie vidieť, ďakujem. Teraz si prosím sadnite a pozerajte sa hore, ďakujem. Tak a teraz trochu ohňa, výborne!“ Drakovi sa fotenie páčilo. Keď skončili, požičal si od chlapca foťák a pozorne si ho prezeral. Vypytoval sa, na čo slúži ktoré tlačidlo, ako sa nastavuje expozícia a prečo to vôbec celé funguje a chlapec mu vysvetľoval, čo vedel, a čo nevedel, sľúbil zistiť. Drak len krútil v údive dlhým krkom. V jeho jaskyni ani v horách v živote nič také nevidel. Chlapec sa ponúkol, že mu ukáže ešte iné divy techniky, napríklad televíziu alebo počítač, ale musí sľúbiť, že nikomu neublíži! Veď má v lese aj na poliach potravy dosť, nemusí ohrozovať práve ľudí! A povedal mu aj, aké opatrenie proti nemu kráľ vymyslel.

Drak sa zamyslel celou svojou podlhovastou hlavou a potom smutne vravel: „Čo proti mne máte, nič som vám zlé neurobil, ani neviem, či by ste mi vôbec chutili. Rád by som spoznal tvoj svet, ale keď ma vezmeš medzi ľudí, budú sa ma báť a zabijú ma. A to by som veľmi nerád!“

„Ochránim ťa. Napíšem do novín, že si k nám priletel na priateľskú návštevu a nemáš v úmysle ľuďom škodiť, nech ťa teda nechajú na pokoji. Neboj sa, nebudú sa s tebou biť, majú dosť svojich starostí.“ Plesli si na to. Posadil si chlapca aj s jeho otcom na chrbát za krídla a zložil ich až u nich pred domom.

Chlapec mu ukázal všetko, čím sa jeho svet líšil od dračieho. Aj všetky svoje hračky a knižky a tajnosti. Ukázal mu aj svoj denník, ale len zatvorený. Vysvetlil mu, že denník je taká schránka na tajomstvá, do ktorej mu nikto nesmie nazerať, len on sám.
„Vieš čo, tak ja ti na oplátku, že si ma zachránil pred ľuďmi, ochránim tie tvoje tajomstvá v denníku. Daj si na obálku moju čarovnú, desivú fotografiu a nikto sa od strachu neodváži ti ho otvoriť. Tomu, kto by tak predsa len urobil, uhryznem ruku!“ Chlapec súhlasil. Podaril sa mu taký hrôzostrašný dračí obrázok, že zatiaľ nikto v jeho okolí o ruku neprišiel.

A drak? Vrátil sa do svojej jaskyne a chodí ďalej loviť len do lesa a na polia. Občas sa od hôr ozve rachot a burácanie a v diaľke sa blýska. Ľudia si myslia, že je búrka, ale mýlia sa. To drak posiela pozdrav svojmu malému priateľovi. Na jeseň sa vždy vydá pozrieť sa, čo je nové v ľudskom svete, ale k zemi sa veľmi neodvažuje. Nie je si istý, či kráľ už tú vyhlášku zrušil. Poletuje radšej niekde nad poľom medzi papierovými šarkanmi, ktoré púšťajú do vetra deti. Málokto si ho tam všimne.

A viete, čo neviete? Ten malý chlapec k nemu ide tento rok do hôr na prázdniny.
Určite bude mať plno zážitkov na zapísanie do svojho tajného denníka!