Rozprávka o čarodejnici a tekvici

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna malá zarastená záhradka za opusteným domčekom v zabudnutom kraji. Na konci tej záhradky sa rozpadával starý kamenný múrik a do kôpky navievaného lístia tam raz spadlo letiacemu vtáčikovi z zobáčika malé tekvicové semienko. Kto vie, kde ho vtáčik našiel, niesol ho svojim mláďatkám holátkam do hniezda na prilepšenie, ale nedonesol. Zľakol sa tieňa dravca, ktorý krúžil nad ním po modrej oblohe, otvoril zobáčik a semienko sa snieslo k zemi. Zavrtalo sa hlbšie a vo vlhkom lístí začalo klíčiť. Pustilo korienky, aby mohlo z pôdy piť vlahu, a už sa drapalo prvým lístočkom za svetlom a slniečkom. Malo šťastie, slnko sa o kamenný múrik rado opieralo a to tekvicovej rastlinke náramne svedčalo, a tak rástla a rástla, až prišiel čas, keď sa na nej objavil púčik jediného kvetu.

Medzitým ďaleko odtiaľ v hlbokom lese sedela na pni malá stará babka a nariekala a slzy jej tiekli prúdom. Bradu si opierala o metličku a nevedela, čo si počať. Jej chalúpka na kuracej nôžke sa totiž zľakla a utiekla. Bola to odjakživa veľmi bojazlivá chalúpka, ktorá sa desila celkom všetkého, a babka ju musela stále upokojovať čarodejnými zaklínadlami. Keď chcela babka odísť, musela chalúpku kúzlom uspať a privolať jej krásne sny. Lenže tentoraz si na babkin odlet počkala zlomyseľná nočná mora, sadla si chalúpke za komín, celkom ju zobudila a vydesila. Chalúpku nemal kto utešiť a ona od strachu vzala nohy na plecia. Babka sa vrátila s košom plným čarovných byliniek, ale po chalúpke už nebolo ani chýru ani slychu. Len na strome opodiaľ sa chichotala nočná mora zlomyseľnica.

Babka sa pustila po stope kuracej nôžky, ale v hustom krovisku našla ležať len svoju knihu kúziel, ktorá z chalúpky pri tom úteku vypadla von. Babka ju opatrne zodvihla, sadla si na peň a listovala v nádeji, že nájde nejaké kúzlo, ktorým svoju chalúpku privolá späť. Ale nech hľadala, ako hľadala, takéto mocné kúzlo nenašla. Preto teraz tak plakala a nevedela, čo si počne. A keď sa taká babka čarodejnica raz rozplače, nemôže prestať plakať skôr, kým nenaplače novú studničku.

V záhradke medzitým púčik na tekvici rozkvitol a narodila sa z neho malá oranžová guľôčka. Veľké listy ju opatrne uložili medzi seba ako do periny, stonka jej posielala z koreňov vlahu a malá tekvička sa guľatila a rástla. Čoraz viac sa odvažovala vykúkať na slniečko a jej farba medzi zeleňou naokolo žiarila na všetky strany. Čím väčšia bola tekvica, tým menej však bolo slniečka. Prichádzalo babie leto.

Aha, počkať! Hovoríte babie? Jednu nešťastnú babku by sme tu predsa mali, práve doplakala novú studničku. Oči jej konečne oschli, a tak otvorila čarovnú knihu, pričarila k studničke vílu, aby ju mal kto opatrovať, nasadla na metličku a letela rovno za nosom. Lenže sa po ceste stále obzerala, či predsa len niekde neuvidí tú svoju chalúpku na kuracej nôžke, nedávala pozor, kam letí, a jej metličku zaradil do svojho záprahu severný vietor búrlivák. Točil babkou vo veterných vírach ako na kolotoči, nabíral plné náruče padajúceho lístia a rozhadzoval ho po krajine. Zbieral páperie púpav aj pavučiny a šteklil nimi babku pod nosom. Tá sa úbožiačka tak rozkýchala, že urobila na metličke kotrmelec dozadu a vypadla z veterného záprahu von. Metlička rýchlo vyrovnala strmhlavý let a sama sa ponáhľala pristáť na pevnú zem, pretože si po tom prúdovom lete s vetrom o preteky potrebovala odpočinúť.

A osud tomu chcel, že ten babí let uprostred babieho leta skončil v starej záhradke za opustenou chalúpkou v zabudnutom kraji, kde rástla tá najkrajšia tekvica na svete. Babka sa šťastne obzerala okolo seba a vedela, že tu našla nový domov. Zabbýva sa v chalúpke, záhradku zbavila buriny a tekvicu opatrovala ako oko v hlave. Vedela, že čoskoro nastane čas, keď celkom dozrie. Čas, keď bude tekvica žiariť najjasnejšie, pretože sa do nej nasťahuje všetko slnečné svetlo. Slnko na oblohe pôjde spať a nastane tmavé zimné obdobie. Keď sa priblížila posledná októbrová noc, babka tekvicu opatrne vydlabala a vložila do nej čarovnú sviečku. V tmavej a chladnej noci sa zdalo, že sa slnko vrátilo na zem. Babka stojí vedľa svojej krásnej tekvice pred chalúpkou s metličkou v ruke a stráži, aby svetlo neuhaslo, kým sa po chladnej zime nevráti slnko na oblohu, a vo svojom koši na bylinky opatruje nové tekvicové semienko.