O princeznej, čo sa vyslobodila takmer celkom sama

Bolo raz jedno cudzie kráľovstvo, ktoré sa volalo Mezopotámia. Volalo sa Mezopotámia, pretože v tom cudzom jazyku to znamenalo niečo ako „medzi riekami“. Okolo toho kráľovstva totiž naozaj tiekli dve veľké rieky. V tom kráľovstve bolo samozrejme kráľovské mesto, v tom meste hrad a na tom hrade bývala princezná Miriam a slúžka Marin. Tú princeznú si namlúvali rôzni princovia a raz prišiel aj čarodejník Valibuk. A hneď že chce princeznú za ženu. Ale princezná nechcela, a tak sa čarodejník nahneval a vyčaroval veľkú vodu. A keď bola v Mezopotámii veľká voda, to teda stálo za to. Bola to voda taká veľká, že všetci vedeli, že najlepšie, čo môžu urobiť, je schmatnúť najnutnejšie veci a na nejaký čas sa presťahovať. Na hrade zostala len princezná so slúžkou. Princezná ako správna budúca kráľovná vedela trochu čarovať, a tak seba aj Marin premenila na oriešok, pretože ten je pevný a voda mu väčšinou veľmi neublíži. Vzali so sebou aj Knihu čarov a kúziel, aby sa vo vhodnej chvíli mohli zase premeniť naspäť. Lenže veľká voda bola taká veľká, že im cestou čarovná kniha uplávala. Rieka ich vyhodila na breh pri svojom ústí do mora neďaleko domčeka, kde býval mladý rybár. Rybárovi sa ten krásny oriešok veľmi páčil, a tak si ho odniesol do svojho domčeka, aby sa naň mohol občas potešiť pohľadom. A začali sa diať veci. Rybárovi bolo čudné, že má teraz stále v chalúpke tak útulne a upratane. Dokonca občas ráno našiel na stole pripravenú desiatu, keď zavčasu vyrážal na lov. Všetko mu to bolo čudné, ale nikoho cudzieho v chalúpke nezazrel ani kútikom oka. Až raz, keď sa v noci prebudil a nemohol zaspať, zazrel, ako sa oriešok presne o polnoci otvára, ako z neho vychádza žiara a von vystupujú dve prekrásne dievčatá. Jedna z nich si sadla k stolu a začala opravovať siete, druhá mu chystala desiatu a varila čaj. Potom zase o jednej hodine oriešok zažiaril a obe dievčatá do neho skočili a on sa za nimi zavrel. Rybár si najprv myslel, že sa mu to len snívalo, ale keď ráno našiel desiatu a opravené siete, hneď vedel, že to nebol sen. Vybral sa preto za múdrou babkou bylinkárkou, ktorá žila v susedstve, aby mu poradila, čo s tým. Bylinkárka si hneď spomenula, že morská voda má liečivé účinky na telo aj na dušu a poradila mu, nech teda tie dve dievčatá nabudúce pokropí morskou vodou. Rybár to tak nasledujúcu noc urobil a Miriam aj Marin boli tak z kúzla uzdravené. Slúžka Marin sa rybárovi veľmi páčila a on jej tiež (navyše vedela veľmi dobre opravovať siete), a tak sa zobrali a žili spolu spokojne v chalúpke pri mori. Princezná sa vrátila na hrad a po čase si našla tiež nejakého milého a dobrého princa, ale aj potom si pamätala, že morská voda je mocná a liečivá sila, a čas od času zašla k Marin na návštevu aj s rodinou, aby si tej zdravej vody všetci spoločne užili.