Lipka

Sedel večer Vaňuša s dedkom, pýtal sa dedka: „Prečo sú medvedie labky podobné našim rukám a nohám?“ Odpovedal mu dedko: „Počúvaj, Vaňuša! Čo som počul od starších ľudí, to ti poviem. Starší ľudia rozprávali: boli medvede ľudia rovnako ako my, pravoslávni kresťania. V jednej dedine žil raz chalupník. Domček mal mizerný. Koníka nemal, o kravičke ani chýru. Drevo nemal. Prišla zima a v nevykúrenej chalupe chlad. Chalupník vzal sekeru a hybaj do lesa. A padol mu do oka začarovaný strom Lipka. Udrie doňho sekerou a začne sekať. A Lipka mu hovorí ľudským hlasom: ‚Čo chceš, všetko ti dám. Ak nemáš bohatstvo, ak nemáš ženu, všetko ti dám.‘ Sedliak povedal: ‚A dobre, keby si ma ty, matička, urobila bohatším ako všetci sedliaci; takto nemám ani kravy, ani koníka, a domček chatrný!‘ Lipka povedala: ‚Choď len domov! Všetko budeš mať!‘ Sedliak ide: dom má nový, plot z brvien. Kone sú také, že by chceli letieť, a sýpka plná obilia. Chalupníkovi ešte chýbalo, že mal ženu nepeknú. Čo robiť? ‚No, pôjdem k matičke Lipke!‘ Vzal sekeru a išiel do lesa.
Príde do lesa k Lipke a udrie ju sekerou. ‚Čo chceš?‘ – ‚Matička Lipka! Ľudia majú ženy ako ženy a ja mám takú nepeknú. Urob mi službu, daj mi peknú ženu!‘ Lipka povedala: ‚Choď si domov.‘ Chalupník ide; žena ho víta taká pekná, krv a mlieko. A komory plné všakého majetku! A žije chalupník s mladou ženou a myslí si: ‚Dobre sa nám žije bohatým, a predsa sme pod vládou. Nemohol by som byť nejako sám náčelníkom?‘ Porozmýšľal so ženou. Išiel opäť k začarovanej Lipke. Príde do lesa, udrie ju sekerou. Lipka sa pýta: ‚Čo ti, sedliačik, treba?‘ – ‚A čo, matička Lipka! Dobre sa nám žije bohatým, a predsa sme pod vládou; nedalo by sa, aby som bol sám starostom?‘ – ‚Dobre, choď domov, všetko budeš mať!‘ Chalupník ešte ani nedošiel domov a k chalupníkovi prišiel list: ‚Nech je chalupník starostom!‘ Zvykol si chalupník žiť ako starosta a myslí si: ‚Dobre je byť starostom, a predsa som pod vládou pána! Nemohol by som byť sám pánom?‘ Porozmýšľali so ženou, poradili sa a išiel zase k stromu k Lipke.
Príde a udrie ju sekerou. Strom sa pýta: ‚Čo ti treba?‘ – ‚Ďakujem ti, matička, za všetko, a aby som nemusel pred pánom čiapku sťahovať, nemohol by som byť sám pánom?‘ – ‚Čo s tebou robiť? Choď domov! Budeš mať všetko!‘ Chalupník ešte nedošiel domov a už prišiel gubernátor, priniesol od kráľa list: ‚Nech je šľachticom.‘ Dobre je byť šľachticom; začal usporadúvať pitky a bankety. ‚Dobre je byť šľachticom, a predsa nemám hodnosť. Nedalo by sa byť úradníkom?‘ Porozmýšľali, uvážili, išiel k Lipke, udrie ju sekerou. – ‚Čo ti, sedliačik, treba?‘ – ‚Za všetko ti, matička, ďakujem. A nedalo by sa, aby som bol úradníkom?‘ – ‚No, choď domov.‘ Nedošiel ešte domov a už príde kráľovský list: obdarený hodnosťami. ‚Dobre je byť úradníkom, a predsa som pod mocou gubernátora. Nedalo by sa, aby som ja sám bol gubernátorom?‘ Uvážil so ženou, išiel do lesa k začarovanému stromu Lipke.
Príde k Lipke, udrie ju sekerou. A ona hovorí: ‚Čo ti, sedliačik, treba? Čím si nespokojný?‘ – ‚Ďakujem ti, matička, za všetko! Nedalo by sa, aby som ja sám bol gubernátorom a mal bohatú dedinu?‘ – ‚Ťažko sa to robí! Ale čo si s tebou počnem? No, choď si domov!‘ Chalupník ešte ani nedošiel domov a už prišiel list: ‚Nech je chalupník gubernátorom a nech je obdarený dedinou!‘ Zvykol si chalupník žiť ako gubernátor, akoby sa ani nenarodil ako sedliak. ‚Dobre je byť gubernátorom, a predsa som pod kráľovou vládou.‘ Pomyslel si, išiel do lesa k začarovanému stromu k Lipke.
Príde, udrie ju sekerou. Stromček šepká: ‚Čo ti treba?‘ – ‚Všetko dobré. Ďakujem ti za všetko. Ale nemohol by som byť sám kráľom?‘ Lipka ho začne odhovárať: ‚Nerozumný, o čo prosíš? Pomysli si, čo si bol a čím si sa stal? Z chalupníka si sa stal vynikajúcim a všetko; a cár je od Boha vyvolený.‘ – Lipka ho odhovára všelijako, aby viac neprosil, inak že všetko stratí. Chalupník si nedal povedať, naliehal, aby ho urobila cárom. A Lipka mu povedala: ‚Toho sa nedá urobiť a nebude to; aj posledné stratíš.‘ A chalupník stále naliehal. A Lipka hovorí: ‚Buď teda medveďom a žena medvedicou.‘ A stal sa z neho medveď a z nej medvedica. A tak vznikli medvede.“
A vnúčik sa pýta: „Dedko, je to pravda?“ – „To je, samozrejme, bájka; čo je nemožné, to si neželaj: buď radšej spokojný s málom. Veľa sa ti zachce, posledné stratíš.“