Ako išiel Smrťák za kmotra

Bol raz jeden sedliak, ktorý mal dvadsaťštyri detí, a jedného dňa sa mu narodilo dvadsiate piate. Ostatní sedliaci mu už boli dvakrát či trikrát za kmotrov a pozerali naňho dosť kyslo, keď počuli o ďalšom dieťati. Preto sa napokon vybral do sveta hľadať kmotra. Prvého stretol Pánboha, ktorý by mu za kmotra rád išiel, ale sedliak povedal: „Nie, teba nechcem, nadmieru držíš s bohatými a chudobných nechávaš často odísť naprázdno.“ Keď Pánboh odišiel, zdvihol sa vietor a povedal: „Vezmi si za kmotra mňa!“ „Teba vôbec nemám rád,“ odvetil sedliak: „ty si najnespravodlivejší, jednému vyrvieš dom, druhému stodolu a prenasleduješ predovšetkým chudobných.“ Napokon sa pred ním objavil muž, ktorý povedal, že je Smrť, a takisto sa ponúkol, že by šiel za kmotra. S tým sedliak radostne súhlasil, lebo smrť je spravodlivá; nešetrí ani bohatých, ani chudobných, ani starých, ani mladých, kto musí, musí.

Pri krste teda stál pri chlapcovi Smrťák a dal mu do vienka vhodný dar, lebo sedliakovi povedal: „Nechaj synka vyučiť za doktora, nebude mu chýbať sláva ani pacienti. Dal som mu dar, aby ma videl pri posteli chorých. Ak budem stáť v hlavách, chorý musí umrieť, ale ak sa objavím v nohách postele, chorý zostane nažive. Budem pri tvojom synovi stáť dovtedy, kým bude taký spravodlivý a neústupný ako ja, sama smrť.“ Keď to Smrťák dopovedal, išiel svojou cestou.

Čas bežal, ako býva jeho zvykom, neúprosne a bez prestania.

Tak, ako bolo predpovedané, sa aj stalo. Chlapec vyrástol a mal podivuhodný dar, že vedel predpovedať, ako to s chorým dopadne, lebo videl Smrťáka stáť pri jeho posteli. Vďaka tomu sa čoskoro stal svetoznámym lekárom a valil sa k nemu všetok ľud. Ak stál Smrťák v nohách chorého, uzdravil ho, aj keby jeho prípad vyzeral akokoľvek beznádejne. Ak však stál kmotor pri hlave chorého, zázračný doktor sa do liečenia vôbec nepustil a odišiel.

Jedného dňa sa stalo, že smrteľne ochorel jeden bohatý gróf zo susedstva; žiaden lekár mu nevedel pomôcť. Tak v núdzi poslali po zázračného lekára a prosili ho, či by mohol prísť; ak grófa uzdraví, dostane za odmenu sto tisíc zlatých. Doktor prišiel, ale keď vošiel do izby chorého, hneď videl, že žiadna záchrana nie je možná, lebo Smrťák stál pri hlave chorého, preto povedal: „Usporiadajte si svoje záležitosti, lebo záchrana nie je možná a musíte zomrieť.“ Keď gróf videl, že aj zázračný doktor ho odmieta liečiť, začal plakať a nariekať, zaprisahával ho pri nebi i pekle, aby na ňom vyskúšal svoje umenie, tých sto tisíc zlatých naozaj dostane. Vtedy sa v Smrťákovom krstnom synovi prebudila chamtivosť, a tak sa rozhodol, že kmotrovi vyvedie jeden kúsok. „Dobre,“ povedal: „keď je to tak, pomôžem vám.“ Zavolal štyroch sluhov, aby posteľ otočili. Gróf bol nemálo prekvapený, keď mu zázračný doktor vysvetľoval, že teraz bude zdravý ako ryba. Spočiatku ho mal za luhára, ale ukázalo sa, že doktor mal pravdu, lebo z hodiny na hodinu naberal gróf sily a za pár dní sa celkom zotavil. Zázračný doktor dostal oných sto tisíc zlatých do posledného haliera.

Keď sa tak tešil zo svojej šikovnej lsti a rýchlo zarobeného bohatstva, otvorili sa dvere a vošiel Smrťák. „Stal si sa nespravodlivým,“ začal: „preto som si po teba prišiel, priprav sa.“ Márne hľadal doktor tie najdômyselnejšie výhovorky, Smrťák zostal neoblomný, nakoniec smutne povedal: „Tak ma aspoň nechaj pomodliť sa posledný Otče náš, aby som neodišiel so svojimi hriechmi.“ „Dobre,“ povedal Smrťák a krstný syn začal: „Otče náš, ktorý si na nebesiach.“ A potom bol pokoj. „Modli sa ďalej,“ nabádal ho kmotor. „Kdeže, to má čas,“ odvetil doktor: „Teraz nemám v úmysle dopovedať Otčenáš až do konca.“ Vtedy Smrťák pochopil, že ho krstný syn podruhé oklamal, a nahnevane odišiel.

Bolo to v čase žatvy, keď jedného dňa musel doktor ísť cez pole a tu uvidel v priekope ležať umierajúceho žobráka. „Pomodli sa za mňa, pomodli sa za mňa,“ volal nešťastník slabým hlasom: „aby moja hriešna duša prišla do neba! Pomodli sa aspoň Otčenáš, zmiluj sa!“ Doktorovi bolo úbohého muža z celého srdca ľúto, a aby ho potešil, pomodlil sa Otčenáš. Ale sotva zaznelo jeho Amen!, žobrák sa zdvihol, zasmial sa a zvolal: „Teraz si môj a musíš ísť so mnou!“ Ten žobrák bol Smrťák, ktorý sa k múdremu krstnému synovi takisto dostal lsťou.

Obaja šli ďalej spolu, kým neprišli k vysokej, prevysokej hore. „Tu ti ukážem niečo drahocenné, čo je nad všetky drahocennosti,“ povedal Smrťák a viedol krstného syna cez bránu dovnútra hory. Vo vnútri horeli tisíce a tisíce sviec, až všetka tá žiara oslepovala oči. „Kde sme?“ spýtal sa zázračný doktor. „Sme v sále, kde horia sviece všetkých ľudí. Tu je tvoja,“ povedal kmotor. Vtedy lekár uvidel, že jeho svieca je celkom malá, len koniec sviečky, ktorému hrozí každú chvíľu vyhasnúť. „To nemáš žiadnu vysokú sviecu?“ zvolal vyľakane. „Mal si vysokú, priezračnú sviecu,“ odvetil kmotor: „ale tú si daroval bohatému grófovi, keď si ma oklamal.“ Vtedy vyľakaný krstný syn schmatol jednu jasne žiariacu detskú sviecu, aby ju postavil na svoju dohasínajúcu, ale bolo príliš neskoro. Skôr než to došlo tak ďaleko, jeho svieca zhasla a on padol mŕtvy na zem.

Toto z toho mal, že oklamal smrť.