Hlásky a šidihlásky - O Terezke a Pavlíkovi - 5. príbeh

Pavlík a Terezka mali veľkú radosť, prišla k nim na návštevu pani Kateřina s Kateřinkou a s Václavom. To si pekne pohrajú!

Pavlík s Václavom hneď bežali do záhrady na hojdačku a Kateřinku zaviedla Terezka do detskej izby, že jej ukáže nové korálky a že si ich budú spolu navliekať. A veľmi pekne sa spolu hrali: jedna druhej podávali korálky, ktoré mali práve bližšie pri sebe, pomáhali si, radili si, aký korálik sa kam hodí.

Keď boli šnúrky plné, dievčatká ich zviazali, dali si korálky na krk a išli sa ukázať mamičkám. Mamičky sa len usmievali, korálky im pochválili a poslali ich, aby sa išli tiež vybehať do záhrady. Terezke sa ale nepáčilo, že by si mala Kateřinka vziať jej korálky do záhrady. Mamička to spoznala a vzala si Terezku nabok:

„Terezka, mohla by si Kateřinke tie korálky nechať. Dala si s nimi prácu a iste by ju potešilo, keby si ich mohla vziať domov. Kateřinka doma žiadne korálky nemá a ty ich máš toľko, že to ani nespoznáš.“

A Terezka sa opäť mala rozhodnúť:

**Jeden hlások jej radil: „Terezka, pekne sa na Kateřinku usmej, povedz jej, nech si korálky nechá, bude z nich mať radosť a ty sa môžeš tešiť spolu s ňou.“

Ale ten druhý: „Prečo by si jej mala korálky dávať? Veď sú tvoje! A ak Kateřinka doma korálky nemá, nech jej ich rodičia kúpia. Veď nebudeš rozdávať! Nech ti ich radšej hneď vráti, čo keby ich v záhrade stratila? Čo by si potom mala?“

** Terezka nič nepovedala, ale keď pani Kateřina s deťmi odchádzala a Kateřinka jej korálky vracala, len sa usmiala a povedala Kateřinke, že bude rada, keď si ich nechá. Kateřinka mala veľkú radosť a hneď to bežala povedať svojej mamičke. Terezkina mamička to samozrejme tiež počula a tešila sa zo svojho dievčatka

Terezka potom stála vo dverách vedľa mamičky a dlho Kateřinke mávala a mala radosť, že ju mohla potešiť. A čistá radosť, tá povznáša dušu do nádherných záhrad, kde smie dušička načerpať veľa žiarivej sily. Radujme sa z radosti druhých ako Terezka.

*** Terezka nechcela ani počuť, že by mala Kateřinke korálky požičať do záhrady... a dať domov? Nie! Ani za nič! A dokonca sa začala zlostiť. Mamička ju musela poslať do izby. Kateřinku hojdali chlapci na hojdačke a Terezka sa na nich zamračene pozerala z okna. Najviac jej vadilo, že Kateřinka má jej korálky a že mamička Kateřinke sama povedala, že si ich má nechať.

No, lakomstvo a závisť, to sú zlí radcovia a kto ich počúva, ten nie je nikdy spokojný. Ale takéto hlásky šidihlásky my počúvať nebudeme, však nie?

• korálky (pre menšie deti): Deti sedia alebo čupia. Jeden chodí medzi nimi a koho sa dotkne, ten sa ho chytí za ruku. Keď sa všetky korálky navlečú, môžu sa opäť vyvliekať – otočia sa a ten, kto bol prvý, sa prvý posadí..