Zamlčané tehotenstvo

Spolu s manželom máme takmer dvojročné dievčatko Emily. Keď som zistila, že som tehotná, začali sme sa veľmi tešiť na nový prírastok do rodiny. V novembri sme už nemali byť len traja, ale dokonca štyria (v skutočnosti však piati, to však v tom čase netušil ešte ani môj gynekológ).

Od úplného začiatku ma trápili tehotenské nevoľnosti, ktoré trvali asi len do 6. týždňa. Nevoľnosti skončili, ale pretrvávala neutíchajúca únava. Potom som začala špiniť. Na internete sa človek dozvie veľa vecí, a preto som neváhala a radšej som navštívila gynekologickú ambulanciu.

Na moje počudovanie som sa dozvedela, že som čakala dvojčatá. Pri jednom vajíčku však došlo k zániku a ďalej sa vyvíja iba jeden plod. Hovorí sa tomu syndróm miznúceho dvojčaťa.

Druhé srdiečko tĺklo, ale napriek tomu som sa stále obávala. Potom sa to stalo, presne v deň mojich narodenín! Zistila som, že krvácam. Opäť som preto navštívila lekára. Lekár toho na svojom prehistorickom ultrazvuku veľa nevidel a asi si nevedel rady. Jeho verdikt znel, že sa maternica pravdepodobne vyčistila po zániku dvojčaťa.

Odvtedy som nešpinila ani nekrvácala, čakal ma konečne veľký ultrazvuk v 12. týždni. Na moju smolu na ultrazvuku nebolo vidieť plod, zostala tam iba placenta. Čakalo ma vyšetrenie v nemocnici.

„Ide o zamlčané tehotenstvo, treba vyčistiť maternicu,“ oznámili mi v nemocnici. Čakal ma gynekologický zákrok.

V utorok som mala podstúpiť veľký ultrazvuk, vo štvrtok ma bohužiaľ už čakala revízia maternice. Do nemocnice som sa dostavila o 7. hodine ráno a nalačno. Od polnoci som nesmela nič jesť ani piť. Po množstve administratívy som sa zabývala na izbe a čakala. Zákrok ma čakal okolo 10. hodiny dopoludnia. Najprv som dostala utišujúce lieky, potom mi sestrička pomohla na sálu, kde už čakal anestéziológ.

Po zákroku ma trošku pobolievalo podbrušie, ale nie veľmi. Pár hodín som sa pospala a potom som už len odpočívala. Ráno po vizite som sa zbalila a išla domov.

Všetko som podstúpila koncom apríla tohto roka. Už som sa s tým vyrovnala. Bola som z toho smutná, to je prirodzené, ale vlastne som to zvládla celkom v pohode. Hlavne som sa snažila čo najviac sústrediť na svoju rodinu a hlavne dcérku. A to robím doteraz a užívam si každú chvíľu, ktorú trávime spolu, a teším sa, že nabudúce to už vyjde a narodí sa nám krásne a zdravé bábätko.