Keď zomrie manžel a ocko ... a ako ďalej

Ježiš, keď kráčal poslednú bolestnú cestu, padol pred ukrižovaním celkom trikrát. Ja som teraz prekonala ďalšiu, v poradí tretiu veľkú krízu, keď sa mi naozaj nechce žiť, všetko je zbytočné, zložité, deti sú protivné a nevďačné ... Áno, aj to sú pocity, keď vám „puknie“ srdce a vy musíte zdvihnúť hlavu, musíte sa postaviť na nohy, aj keď tá hlavná opora po vašom boku neskutočne chýba, je veľa malých opôr v podobe detí, rodiny a priateľov, ale čo si budeme hovoriť, kto naozaj miloval, ten vie. Veci, ktoré môžem vyriešiť, mám, dúfam, zabezpečené (vdovský a sirotský dôchodok, prepisy údržby chodu domácnosti, banka...) a ďalej čakám na pridelenie notára, aby sa mohlo vyriešiť dedičské konanie, vyplatenie poistiek (hlavne hypotéka), prepis auta a motorky ... A tiež realizácia hrobu, miesto máme vybrané, zákazka u kamenára podaná, pomáha mi pri tom kamarát, ktorý je aj hrobár, takže je fajn mať aj takých priateľov. Dnes idem s pánom farárom dohodnúť podrobnosti zbierky, ktorú na mňa a deti vypísal Městys spolu s farnosťou, som za to rada, ale nie som zvyknutá prijímať takúto pomoc, nie je to príjemný pocit, aj keď sama rada pomáham, keď môžem. Tak mi, Maminky, držte päste a prajte silu, pretože stále bojujem a je to ťažký a dlhý boj.