Keď odíde mladý človek, ťažko sa to chápe

9 rokov bola mojou kamarátkou, vŕbou, spolu sme boli tehotné a deti máme o 3 mesiace od seba. Užili sme si toľko srandy a vecí, ktoré mi dnes pripadajú ako prúsery, ale vtedy sme to brali inak. 2 roky bojovala Mirka s rakovinou, začalo to gynekologickými problémami, pri ktorých sa musela zmieriť s tým, že bude mať jedináčika. Má krásnu holčičku, takého blond anjelika, šikovnú a hovorivú slečnu. Potom sa to začalo zhoršovať, viackrát nad rakovinou vyhrala, síce jej vypadali vlasy, ale neriešila to, vzala si šatku a bola na to hrdá a ostatným chorým dodávala silu a odvahu bojovať a riešiť to verejne. Chodila do Motola za chorými deťmi a vozila im darčeky, deťom rovnako chorým, ako bola ona sama, rozdávala silu, úsmevy, nádej, že to dá a zvládne túto chorobu poraziť. Bohužiaľ pred mesiacom jej v nemocnici povedali, že na jej chorobu už nie je žiadna liečba.........ten posledný mesiac sa venovala dcérke, svojej chorej mamičke, ktorá je na tom už teraz rovnako ako bola ona. Aj ona umiera na rakovinu. Vždy písala, ako to zvláda, ako je všetko ok, že vyhrala a že môže chodiť do práce a toľko plánov mala. Ja som bola na dovolenke, keď som sa to dozvedela, že Mirka svoj boj prehrala. Neverila som tomu a dodnes tomu naďalej neverím. Čakám, že sa mi na telefóne ukáže sms od nej alebo sa na fb ukáže jej profil ako aktívny. Jej 7-ročná dcérka sa bude sťahovať k svojmu otcovi a babičke, ktorí sa oňu postarajú. Malá bude nastupovať v septembri do 1. triedy, bude to pre ňu ťažké... nové bývanie, prostredie, kamarátky, vlastne celý život od začiatku nanovo. Ale verím, že to zvládne, vždy bola šikovná a vnímavá a v izbičke jej fotky budú pripomínať jej jedinú mamku, ktorú tak milovala.