Fyziologický vývin detského mozgu a jeho správna stimulácia

Ako už možno viete, základnou stavebnou jednotkou ľudského mozgu je neurón (nervová bunka). Pri narodení mozog novorodeného dieťaťa obsahuje až 100 miliárd neurónov. Počet je daný geneticky a je nemenný. V prípade, že mozog pracuje naplno, odčerpávajú neuróny až 20 % kyslíka, ktorý ľudské telo vdychuje. Okrem iného spotrebúva energiu ako malá žiarovka. Jeho váha môže byť až 1,4 kg a je jedným z najväčších orgánov v tele. Váha mozgu však určite nie je priamo úmerná inteligencii človeka (napríklad mozog Alberta Einsteina vážil len 1,23 kg).

Podľa informácií, ktoré som načerpala na prednáške pani doktorky Ludvíkovej, sú všetky neuróny vytvorené už pri narodení, ich počet sa teda nezmení, napriek tomu však mozog môže ďalej rásť, a to prostredníctvom tzv. synapsií – spojenia dvoch neurónov slúžiaceho na odovzdávanie vzruchov, informácií. V súčasnosti sa synapsii hovorí aj jednotka aktivity mozgu. Každý neurón môže vytvoriť až 15 tis. synapsií v jednom okamihu. V mozgu sa za priemerný deň zrodí až 70 tis. rôznych myšlienok.

Ako som už spomenula vyššie, mozog je (minimálne pokiaľ ide o počet neurónov) vytvorený hneď po narodení. Ako sa bude ďalej zväčšovať, rozvíjať, záleží od nás rodičov, od prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, od toho, ako svoje deti budeme stimulovať, učiť sa s nimi, vysvetľovať, ukazovať okolitý svet a vôbec mu pripravovať zaujímavé podnety na „zamyslenie“. Po narodení novorodenci vykazujú skôr nízku hustotu synapsií, ale postupne dochádza k jej prudkému zvýšeniu a v 3 rokoch obsahuje mozog dieťaťa 2x viac synapsií ako mozog dospelého človeka.

Podľa pani doktorky Jitky Fořtíkovej detský mozog najviac nasáva a pracuje (jednoducho sa ľahko učí) práve medzi prvým a tretím rokom života. To tiež súvisí s najťažšou úlohou, akú mozog počas života dostane – naučiť sa rozprávať. „To niektoré deti zvládajú už v dvoch rokoch, u niektorých sa to rozvíja až do štyroch, ale priemer sú tri roky,“ vysvetlila Jitka Fořtíková. Za pomyselný koniec tohto ľahkého a automatického nasávania do mozgu možno označiť dvanásty rok života.

Vo vývine mozgu dieťaťa existujú tzv. senzitívne periódy (odborníci ich označujú ako „windows of opportunity“), ktoré trvajú práve do cca 12 rokov veku. Počas nich sa deti učia rýchlejšie, ľahšie a s väčším významom ako kedykoľvek v budúcnosti. Tieto „okná príležitostí“ vyžadujú veľa rôznych a zaujímavých podnetov na to, aby si mozog vytvoril a upevnil synapsie. Jednoducho povedané, sú to časové periódy, keď dieťa najlepšie nasáva a spracúva informácie, ktoré si následne veľmi jednoducho ukladá a v budúcnosti ich dokáže prakticky optimálne využiť.

Ako spomenula Mgr. Ivana Vlková, ak chceme, aby naše dieťa úspešne, s ľahkosťou a s radosťou zvládalo nároky, ktoré naň budú kladené v budúcnosti, napríklad s nástupom do školy, malo by zvládnuť prirodzene prijímať, sledovať, spracúvať a zapamätať si nové podnety z okolia. Túto schopnosť bude mať za predpokladu, že sa mu už od narodenia dostávalo podnetné prostredie aj v oblasti zmyslového vnímania. Rodičia správne stimulovali jeho mozog, prezerali si s ním obrázkové knižky, opisovali, čo vidí – nielen v knihe, ale aj na prechádzkach, opisovali prírodu, spievali si s dieťaťom, tvorili, maľovali.

Jednoducho povedané, zamestnávali čo najviac všetky jeho zmysly, najlepšie naraz... oko, jazyk, chuť, čuch, hmat, sluch, emočnú inteligenciu.

Ona sama ďalej spomenula, kedy je vhodné akú stránku u detí rozvíjať: „Vývin motoriky začína ešte pred narodením a najlepšie obdobie na jej rozvoj trvá zhruba do dvoch rokov. Emočný a sociálny rozvoj začína narodením, rozvíja sa tiež do dvoch rokov. Rovnako je do dvoch rokov veku dieťaťa najlepšie obdobie pre zrak. Slovná zásoba sa otvára v období 2 až 6 rokov. Druhý jazyk možno učiť hneď, najlepšie obdobie na rozvoj trvá do ôsmich až desiatich rokov. Matematika a logika sa najlepšie rozvíjajú od troch do šiestich rokov. Okno príležitostí pre hudbu sa otvára okolo druhého roku života.“ To sú veľmi zaujímavé a cenné informácie, lebo určite každý svedomitý rodič chce, aby sa jeho dieťa rozvíjalo správnym smerom a najlepším spôsobom.

Pre ukážku prikladám pod článok niekoľko fotiek, ktoré znázorňujú, ako jednoducho je možné rozvíjať detský mozog, napríklad v domácom prostredí bez drahých hračiek.

Určite to pozná každý rodič.. Keď potrebujeme uvariť, upratať, mať chvíľku pre seba, posadíme dieťa pred televízor alebo mu dáme do ruky tablet. Áno, sú situácie, keď napríklad nie je iná možnosť, ale tomuto „(ne)rozvoju“ detského mozgu by sme sa mali skôr vyvarovať, resp. vôbec ho dieťaťu nedopriať. Deti sú totiž v tomto prípade jednostranne zaťažované v oblasti zrakového vnímania a tak veľmi potrebná koordinácia ruky a oka, tzv. vizuomotorika, priestorového či sluchového vnímania je zatlačená do pozadia. To je napríklad práve príčina toho, prečo veľa detí v tejto dobe nevie maľovať, využiť svoju fantáziu, následkom môže byť to, že v škole potom budú mať deti zníženú schopnosť koncentrovať sa na učenie, na výklady učiteľa.

Venujme preto svojim deťom maximum času, venujme sa vzájomnej interakcii. Deti čas strávený s nami rodičmi naozaj ocenia.

Veľa šťastia pri správnom rozvoji vašich detí!