Dcéra vs. syn v puberte: aký je rozdiel a čo rodičov najčastejšie prekvapí

Dievčatá bývajú v puberte emočne výraznejšie. Často rýchlo prechádzajú od radosti k plaču, citlivejšie reagujú na kritiku a viac riešia vzťahy s kamarátkami, rodičmi aj prvými láskami. Chlapci svoje emócie zvyčajne neprejavujú tak otvorene. To však neznamená, že ich neprežívajú. Len ich častejšie skrývajú za mlčanie, podráždenosť alebo uzavretosť.

Rodičia niekedy mylne predpokladajú, že syn „nič nerieši“, zatiaľ čo dcéra „rieši všetko“. V skutočnosti obaja riešia veľa, len každý inak. Dievčatá potrebujú priestor hovoriť, chlapci potrebujú priestor byť. Oboje je v poriadku.

Dievčatá sa v puberte začínajú intenzívnejšie zaujímať o svoj vzhľad. Vnímajú zmeny na tele, porovnávajú sa s rovesníčkami a často riešia, či sú „dosť pekné“. Chlapci sa naopak viac zameriavajú na výkon - silu, šport, rýchlosť, vytrvalosť. Porovnávajú sa s ostatnými chlapcami, sledujú, kto je vyšší, svalnatejší alebo rýchlejší.

Obe skupiny sú zraniteľné, len iným spôsobom. Dievčatá môžu byť citlivé na komentáre o vzhľade, chlapci na komentáre o schopnostiach. Rodičia by mali byť opatrní, ako o tele a výkone hovoria.

Dievčatá v puberte často vytvárajú intenzívne priateľstvá, ktoré môžu byť hlboké, ale aj búrlivé. Konflikty medzi kamarátkami bývajú emocionálne a môžu dieťa silno zasiahnuť. Chlapci majú priateľstvá skôr „vedľa seba“ než „tvárou v tvár“. Menej hovoria o pocitoch, ale viac zdieľajú aktivity - šport, hry, spoločné zážitky.

Dievčatá potrebujú vzťahy rozoberať, chlapci potrebujú byť súčasťou skupiny. Ani jeden prístup nie je lepší alebo horší, len iný.

Rodičia často hovoria, že s dcérou sa dá rozprávať, ale je to emočne náročné, zatiaľ čo so synom sa rozprávať nedá vôbec. Dievčatá majú tendenciu zdieľať, ale očakávajú pochopenie, nie riešenie. Chlapci zdieľajú menej, ale keď už hovoria, býva to stručné a vecné.

Pri dcérach funguje empatické počúvanie. Pri synoch funguje pokojná prítomnosť bez tlaku.

Niekedy je najlepší rozhovor ten, ktorý prebehne pri spoločnej činnosti - varení, ceste autom, športe. Chlapci sa často otvoria, keď sa na nich nikto priamo nepozerá.

Dievčatá majú tendenciu riešiť konflikty slovne - niekedy až príliš. Potrebujú veci vysloviť, vyplaviť, vyjasniť. Chlapci sa často stiahnu, zavrú sa do izby alebo odpovedajú jednoslovne. Konflikt prežívajú, ale nepotrebujú ho hneď riešiť.

Rodičia by mali rešpektovať oba štýly. Dievčaťu pomôže rozhovor po upokojení, chlapcovi pomôže čas a priestor.

Štatistiky aj prax ukazujú, že dievčatá v puberte častejšie riešia:

• nízke sebavedomie
• vzťahové problémy
• úzkosti
• tlak na vzhľad

Chlapci častejšie experimentujú s rizikom:

• rýchla jazda na bicykli alebo kolobežke
• adrenalínové aktivity
• impulzívne rozhodnutia

Rodičia by mali byť pozorní, ale nie prehnane kontrolujúci. Dôvera a otvorená komunikácia sú účinnejšie ako zákazy. Samozrejme nič nie je striktné a výnimky potvrdzujú pravidlo. Môžete mať doma precitlivelého syna a dcéru holdujúcu adrenalínu alebo dieťa v puberte, ktoré je úplne zlaté.

Dievčatá v puberte potrebujú vedieť, že sú milované, prijímané a že ich emócie majú miesto. Chlapci potrebujú vedieť, že im rodičia veria, že ich považujú za schopných a že môžu prísť, keď niečo nezvládnu.

Obe pohlavia potrebujú hranice, ale inak podané. Dievčatá potrebujú hranice vysvetlené. Chlapci potrebujú hranice jasné a stručné.

Ako zvládate alebo ste zvládli pubertu svojich detí vy? Máte porovnanie dievčaťa a chlapca? A ako prebiehala puberta u vás?