Vytvorte si s dieťaťom hlboký vzťah

Či ste doma s deťmi, alebo chodíte do práce, nezabúdajte na spoločne strávený čas s každým dieťaťom zvlášť (najlepšie, aby si každé dieťa pravidelne užilo každého rodiča zvlášť). Aj 10 minút denne má veľký význam, cez víkend je lepšia dlhšia doba. Môžete sa s dieťaťom denne dohodnúť na konkrétnom čase a konkrétnej dĺžke trvania spoločného času, ukázať si čas na hodinách alebo si nastaviť budík, alebo ho môžete tráviť spontánne podľa aktuálnej dohody.

Robte čokoľvek, môžete sa dohodnúť, že raz aktivitu vymyslí dieťa, nabudúce vy. Môžete sa rozprávať, čítať alebo hrať na obchod, ale vhodnejšie sú aktivity, pri ktorých sa budete smiať. „Škádlite sa“, hrajte na schovávačku alebo sa hrajte na „popletenú“ mamu. Keď sa dieťa od srdca zasmeje, uvoľní sa napätie a dieťaťu sa vyplavia nahromadené emócie, potom ich nebude ventilovať v nevhodnom čase. V čase spoločného času sa dieťaťu venujte na 100 % – odložte mobily, televíziu, nemyslite na pracovnú schôdzku, ani sa nevenujte ničomu inému.

Ukončenie aktivity môže byť pre dieťa frustrujúce, ale je dôležité ukončenie neustále neodďaľovať. Často dochádza v tejto fáze k uvoľneniu emócií, môže dokonca dôjsť k výbuchu zlosti. V tejto chvíli je na vás, aby ste dieťaťu láskavým spôsobom pomohli zvládnuť svoju emóciu.

Význam spoločne stráveného času:

• dieťa sa zdravo vyvíja, naplno si užije plnú pozornosť rodiča
• umožní dieťaťu zbaviť sa pravidelne a bezpečným spôsobom negatívnych emócií
• budujete si s dieťaťom partnerský vzťah
• dokážete sa lepšie pozerať na veci detskými očami
• lepšie sa zblížime po odlúčení (škôlka, odchod na nákup, spánok) a po konfliktoch, dieťa potom bude lepšie spolupracovať

Okrem špeciálneho času nezabúdajte na každodenné objatie a maznanie, ktoré dieťaťu dáva dôkaz, že vám na ňom záleží. Kedy ste svojmu dieťaťu naposledy povedali, ako ho máte radi, a pomaznali ste ho? Choďte to napraviť a zopakujte to niekoľkokrát za deň, vráti sa vám to mnohonásobne späť. Pri prebudení a pred akýmkoľvek odlúčením si vyhraďte pre dieťa 5 minút času, objímte ho a rozprávajte sa alebo s ním len tak buďte. Hneď ako sa znovu stretnete, naladte sa na dieťa, udržiavajte očný kontakt, zohnite sa k nemu.

Tiež si pri stretnutí zaveďte drobné rituály, dajte si pusu, doprajte dieťaťu masáž chodidiel alebo ho hladkajte vo vlasoch. To všetko znie ako banalita, ale niektorí rodičia na takéto drobnosti zabúdajú, napriek tomu sú tak dôležité pre harmonický vzťah. Nezabúdajte tiež, aby malé rozpory neprerástli vo veľké konflikty. Akákoľvek špina, rozbitý tanier alebo čokoľvek iné nie je dôležitejšie ako váš vzťah s dieťaťom.

Ak zmeníte prístup k dieťaťu, nielen pri ranných odchodoch, a zameriate sa na citové napojenie sa na dieťa, všetko bude jednoduchšie pre vás aj pre dieťa. Dieťa bude lepšie spolupracovať a vy budete pokojnejšie. Platí to pre všetky situácie, ale akékoľvek odlúčenie je náročnejšie, pretože je pre dieťa viac či menej frustrujúce. Ak máte problém s ranným odchodom do škôlky, školy alebo napríklad k lekárovi, odteraz si to zjednodušte. Vstaňte o niečo skôr ako dieťa a venujte sa sama sebe, po prebudení dieťaťa sa zase venujte jemu, pomaznajte sa s ním, dajte mu na výber – čo si dá na raňajky, čo si oblečie, alebo či sa naraňajkuje pri stole, v kresle alebo napríklad v aute. Ak je dieťa ráno unavené, nechce vyliezť z postele, uložte ho o niečo skôr, aj vy si doprajte viac spánku. Všetko, čo môžete, si pripravte vždy večer, než pôjdete spať, desiatu, oblečenie, batôžtek atď. Pokojne nechajte dieťa ísť spinkať v tričku či legínach, v ktorých ráno bude odchádzať, alebo dcérke upleťte večer vrkoč, aby sa nemusela zdržiavať česaním. Ak má dieťa ráno dostatok času, vašej pomoci aj lásky, ale napriek tomu to niekde drhne, jednoducho sa opýtajte, čo by vášmu dieťaťu pomohlo. Dcérke napríklad s prípravou občas pomáha nejaká plyšová hračka, inokedy je výkonnejšia, keď hráme hru „kto bude rýchlejší“, iné dieťa si možno potrebuje ráno chvíľu pohrať, maľovať alebo o niečo dlhšie maznať s mamou.

Skúste tiež s dieťaťom hrať tzv. emocionálne hry, pri ktorých dieťa uvoľní svoje emócie, zasmeje sa a bude lepšie spolupracovať. Zahrajte si scénku s ranným odchodom, alebo akúkoľvek inú situáciu, na ktorej potrebujete zapracovať, ale urobte si z nej zábavu. Hrajte popletenú mamu, dieťa odchádzajúce do školy v pyžame, ocka, ktorý odloží svoju prácu kvôli stratenému autíčku a podobne.

Každé ráno povedzte dieťaťu, čo potrebujete, aby splnilo, a vyzvite ho na spoluprácu. Zároveň ho ubezpečte, že mu s čímkoľvek pomôžete, keď bude potrebovať. Alebo si spoločne vytvorte nástenku ranných činností, kreslenú, pre väčšie deti aj s popiskami, prípadne dieťa odfoťte pri ranných činnostiach a fotky umiestnite na nástenku.

Ak máte naopak problém s večernými činnosťami, vytvorte takúto nástenku. Aj ukladanie na spánok patrí k častým úzkostným činnostiam, tak to deťom uľahčite. Zaspávanie aj kvalitný spánok ovplyvní aj to, ako prebiehal celý deň dieťaťa. Čím viac podnetov, tým dlhšie trvá, kým ich večer spracuje. Aj akékoľvek napätie, konflikty či prehry dieťa rozrušia, rovnako ako strava. Dbajte teda aj na kvalitnú stravu, obmedzte cukor a sladkosti a na noc dieťaťu uvarte detský bylinkový čaj pre lepší spánok. Počas celého dňa, predovšetkým pred spaním obmedzte tablety, mobily aj televíziu, radšej sa na chvíľu prejdite na čerstvom vzduchu. Minimálne hodinu pred spaním sa zamerajte na pokojnejšie aktivity, spoločenskú hru, maľovanie, čítanie. Keď dieťa ukladáte na spánok, vždy dôkladne vyvetrajte a zabezpečte, aby v miestnosti nebolo rušivé svetlo či zvuky televízie, pípanie mobilu a podobne. Pri ukladaní na spánok sa nerozptyľujte žiadnymi inými činnosťami ani myšlienkami a radšej sa s dieťaťom dostatočne pomaznajte a povedzte mu, ako ho máte radi. Pokojne sa chvíľu rozprávajte alebo rozprávajte nejakú rozprávku po zhasnutí svetla. Niekedy deťom trvá, kým sa naladia na pokojový režim a dokážu zaspať. Hlavne zachovajte pokoj a myslite na to, že špinavý riad, ani kopa nevyžehlenej bielizne nie je dôležitejšia než to, aby sa dieťa pri zaspávaní cítilo pokojne a bezpečne.

Väčšina negatívnych pocitov dieťaťa pramení z neuspokojenia základných potrieb. Nielen fyziologických, ale aj psychických. Dbajte na dostatok lásky, objatí, láskavosti a deťom načúvajte. Ako? Naozaj sa na dieťa pozrite, udržiavajte očný kontakt a počúvajte, čo hovorí, majte pritom zatvorené ústa. Keď zopakujete požiadavku či otázku dieťaťa, naplníte jeho potrebu byť počúvané. Je potom jedno, či jeho želanie splníte, alebo nie. Počas rozhovoru ovládajte svoje emócie, ak ste v strese alebo podráždená, zastavte sa a snažte sa emócie uvoľniť napríklad tým, že si uvaríte čaj alebo opláchnete tvár vodou. Hlavne sa vyvarujte vnucovania svojich rád a riešení. Ak vidíte naopak, že dieťa nie je vo svojej koži, povedzte, že vidíte, že je unavené/nahnevané, rozhodne ho však nehodnoťte, ani nekritizujte.

Ak budete dieťaťu načúvať, naučí sa to od vás. Ak chcete, aby vás dieťa počúvalo, uistite sa, že vás vníma, nehovorte len tak „do vetra“. Oslovte ho, čakajte na jeho pohľad, zohnite sa k nemu. Ak vás nevníma, počkajte na jeho pozornosť, neopakujte požiadavku niekoľkokrát. Tiež sa snažte byť stručná a nezahltiť dieťa rozprávaním. Snažte sa pozerať na situáciu očami dieťaťa, neodťahujte ho od činnosti násilím, ale pokojne mu to vysvetlite. Ukážte si na hodinách, kedy je treba ukončiť činnosť, alebo sa dieťaťa opýtajte, či chce ísť do kúpeľne teraz, alebo až bude ručička dole. Nejednajte pod vplyvom emócií a pomôžte dieťaťu zvládnuť tie jeho. Hneď ako budete v pokoji, skúste spoločne vymyslieť, ako situáciu nabudúce zvládnuť lepšie. Povedzte dieťaťu, ako by ste si to predstavovala, a vyzvite ho na riešenie. Keď budete len „prskať“ rozkazy a rozčuľovať sa, že dieťa nespolupracuje, skôr vás to zbrzdí a nikam ďalej sa neposuniete. Preto dajte priestor aj dieťaťu.

Čo vám pomáha pri ranných odchodoch a večernom zaspávaní? Máte s deťmi pravidelný spoločný čas, ako prebieha? A čo oteckovia, tiež sa zapájajú?