Ako zapojiť dieťa do chodu domácnosti?

Keď začnete s deťmi spoločne upratovať od malička, bude to pre vás jednoduchšie. Batoľatá totiž strašne rady upratujú. Síce to ešte nedokážu tak dôkladne ako vy, ale robia to s obrovským nadšením. Začať môžete s jednoduchšími úlohami. Najprv môže dieťa pomáhať ostatným členom domácnosti, u starších detí však postupne prejdite k tomu, aby bolo zodpovedné za jednu konkrétnu prácu.

Činnosť a náročnosť musia zodpovedať veku dieťaťa. U malých detí začínajte s tým, aby si samy upratovali hračky, prípadne ich upratujte spoločne. Zveriť im však môžete aj prachovku, vlhkú handričku, zmetáčik a lopatku, prípadne im dovoľte odložiť si spodnú bielizeň do skrine. Ďalej môžu zoraďovať topánky alebo iné veci, prestrieť alebo upratať stôl a pomôcť vám pri varení.

Deti tesne predškolského veku môžu vyprázdniť umývačku, vybrať bielizeň z práčky, upratať a poskladať si oblečenie, vybaliť nákup. Nečakajte, že všetko bude urobené perfektne a podľa vašich predstáv. Je však dôležité dieťa motivovať, oceniť snahu a poradiť mu, ako tieto práce robiť lepšie a efektívnejšie.

Staršie deti môžete pokojne poslať na nejaký malý nákup. Ďalšie vhodné činnosti pre školákov sú vysávanie, utieranie prachu, vynášanie koša, prezliekanie postelí alebo žehlenie nenáročných kusov bielizne. U starších detí by sa aspoň niektorá z týchto činností mala stať povinnosťou. Dôležité však je, aby ste cez víkend dali dieťaťu priestor a čas aj na jeho záujmy a koníčky. Celý týždeň chodí do školy a má tiež nárok si odpočinúť.

Teória je jedna vec, prax druhá. Ak do života dieťaťa vstúpia povinnosti, mala by do toho vášho života zároveň vstúpiť dôslednosť a trpezlivosť. Najmä prvý mesiac je zlomový. Psychológovia tvrdia, že po 21 dňoch sa z vykonávanej činnosti stáva zvyk. Dôverujte dieťaťu a po prvých nezdaroch ho netrestajte. Je lepšie nechať dieťa jednoducho pocítiť dôsledky nesplnenej povinnosti.

Niekedy však dieťa nesplní svoju povinnosť len preto, že je unavené alebo má do školy veľa úloh. Skrátka niekedy je tiež dobré z domácich povinností zľaviť, dieťa si tak odkuká vašu dobrú vôľu a citlivosť.

U tých najmenších buďte trpezlivejšia a ohľaduplnejšia, všetko sa len učia a majú nárok povedať „nie“. Aj vy sa zamyslite nad tým, či naozaj trváte na tom, aby malo vaše dieťa izbičku každý večer upratanú, alebo si na zemi môže nechať postavené Lego.

U detí školského veku vždy stanovte, ako by mala vyzerať uprataná izba, prípadne ako si predstavujete konečný stav pri jeho ostatných úlohách, ako sú povinnosti do školy, starostlivosť o domácnosť, domáceho miláčika a pod. Dohodnite sa, kedy to budete kontrolovať, napríklad každý večer alebo v polovici týždňa. Dovtedy za dieťaťom nechoďte, nič priebežne nekontrolujte, nepripomínajte, nechajte zodpovednosť úplne na dieťati. Dieťa by však malo vedieť, že ono môže za vami kedykoľvek prísť a požiadať o pomoc, alebo sa dohodnúť na iných pravidlách.

Určite nepovažujte pomoc dieťaťa za samozrejmosť a jeho snahu oceňte. Zbytočne ho však nepreháňajte s chválou, môže to byť skôr na škodu. Dieťa potom upratuje len preto, aby vám urobilo radosť, nie preto, aby malo čistú izbu. Skúste si nájsť čas a občas dieťaťu s jeho povinnosťami pomôcť. Nezadávajte mu prácu, keď sami nerobíte nič, to je veľmi demotivujúce.

Zriedka, hlavne pri dlhších činnostiach či generálnych upratovaniach, si naplánujte odmenu. Napríklad že si pustíte rozprávku a dáte si horúcu čokoládu alebo si pre radosť upečiete zdravú dobrotu. Peniaze sa ako odmena neodporúčajú.

Systém prác môžete nastaviť tak, že spíšete všetky domáce práce, ktoré je potrebné urobiť, plus ich frekvenciu a čas, ktorý zaberú. Deťom zadávajte pravidelné činnosti a s pribúdajúcim vekom pridávajte povinnosti. Môžete si napríklad vytvoriť papierový projekt a všetko tam graficky zvýrazniť, ak vám to tak vyhovuje. Ruka v ruke by spolu mali ísť povinnosti a nové práva. Keď deti vnímajú prepojenosť oboch, lepšie svoje povinnosti prijímajú. Kontrola prác je dôležitá a za dlhodobo neodvedenú prácu by mala byť dohodnutá náprava, nie však trest. Telesné tresty vzbudzujú v deťoch hnev a kazia vzťah nielen k určitej povinnosti, ale aj k vám samotným. Zvolajte napríklad rodinnú radu a bavte sa o tom, čo nefunguje a ako by to mohlo ísť lepšie, potom si stanovte nové pravidlá.

Medzi domáce práce nepatrí upratovanie riadu po jedle, upratovanie papierikov a hračiek (u starších detí), hádzanie špinavej bielizne do koša alebo upratovanie topánok a zavesenie bundy. Tieto veci by si mal každý člen rodiny robiť sám za seba (vrátane rodičov). Ak budete v tomto dôslední, predídete tomu, aby sa z vás stal otrok, ktorý bude neustále zbierať veci a odnášať ich na ich miesto.

Je fajn, keď sa s partnerom zhodnete, prípadne dohodnete na kompromise. Dôležité je aj ísť dieťaťu príkladom. Malé deti majú chuť v rámci poznávania pomáhať, tak to využite. Po asistencii vášho malého pomocníka pri varení môže byť vaša kuchyňa síce trochu „hore nohami“, ale dieťa sa bude cítiť potrebné a určite ho tým motivujete k ďalšej pomoci. Buďte trpezliví a dieťa motivujte a nekárajte ho. Berte to ako hru. Dávajte im postupne jasné pokyny.

Práce určite nedeľte na ženské a mužské. Aj chlapci radi utierajú prach a pečú tortu, dievčatá naopak rady vyskúšajú kladivo či skrutkovač. A tiež nezabúdajte, že každý z nás vníma to, ako má byť upratané, inak.

A ako to máte doma nastavené vy? Pomáhali ste doma ako malé vy a pomáhajú vám teraz vaše deti? Podeľte sa s nami o vaše skúsenosti.