Päť znakov, ktoré dedíme po oteckovi

Zo štúdie Davida Perretta a Elisabeth Cornwellovej z University of St Andrews z roku 2008 vyplynulo, že maskulínni muži privádzajú na svet synov s podobne mužnými črtami. To, či budú synovia aj krásni, však už neovplyvnia. Kto však z krásy svojich otcov ťaží, sú vraj práve dcérky. Pozorovaním veľkého množstva rodinných snímok vedecký tím navyše zistil, že atraktivita matky nehrá v kráse úlohu nielen u dievčat, ale ani u chlapcov.

Je pomerne známym faktom, že tehotenstvo v neskorom veku matky zvyšuje u potomka riziko výskytu vývinových chýb. Vysoký vek však zohráva úlohu aj u otca. U detí oteckov starších ako 45 rokov sa zvyšuje pravdepodobnosť niektorých psychických ochorení. Ide napríklad o autizmus, schizofréniu, bipolárnu poruchu, ADHD a ďalšie. S vekom u muža klesá kvalita spermií a v priebehu ich tvorby dochádza k častejším mutáciám, ktoré vedú ku vzniku spomínaných chorôb.

Návšteva zubára nepatrí medzi obľúbené záležitosti. Paniku, ktorú niektorí jedinci pri prehliadke u zubného lekára prežívajú, podľa vedcov preberáme socializáciou od svojich rodičov. A to predovšetkým zo strany otca. Aby toho nebolo málo, aj zdravotné problémy so zubami dedí potomok skôr zo strany oteckov. Hoci zásadný vplyv na zdravie zubov má predovšetkým strava a pravidelná starostlivosť, dieťa môže po otcovi zdediť napríklad stiesnený chrup, čo vedie k ukladaniu plaku, a teda k vyššej kazivosti.

V roku 2012 tím vedcov z univerzity v Leicestri zistil, že určitá forma génu, ktorý sa nachádza na mužskom chromozóme Y, zvyšuje pravdepodobnosť zlyhania srdca u svojho nositeľa o celých 50 percent oproti zdravej populácii. Zistili tiež, že túto variantu génu vlastní približne 20 percent britských mužov. Ak splodí takto postihnutý muž syna, pravdepodobne mu tento svoj ‚nešťastný‘ gén odovzdá spolu s chromozómom Y. Popri fajčení, zlých stravovacích návykoch a strese tak ide o jeden z najvýraznejších faktorov, ktoré sa na zlyhaní srdca podieľajú.