MonPeri nie sú len plienky. Pomáhame núdznym.

Mája: Čo Vás primälo podnikať práve v tomto odbore? Chýbala Vám na trhu kvalitná plienka, ktorá spĺňa ekologické zásady a je šetrná k detskej pokožke?

Natálie: V čase, keď som plánovala otehotnieť s dcérou, som začala riešiť otázku, do akých plienok ju budem baliť. Plienku, akú by som si predstavovala, som jednoducho nenašla a rozhodla som sa, že si ju teda vyrobím sama. Šetrnosť k detskej pokožke, dobrá funkčnosť a minimálna ekologická záťaž boli od začiatku mojou prioritou.

Mája: V čom je plienka MonPeri iná ako u konkurenčných výrobcov? Ponúkate napríklad aj veľmi malé plienky pre nedonosené deti?

Natálie: Kvalitné materiály, absencia chemikálií a pridaných látok, žiadny chlór ani parfumácia, funkčné spracovanie, a v neposlednom rade aj cenová dostupnosť. To sú hlavné atribúty našich plienok. Kvalitné plienky dnes zoženiete, ale ich cena je vo väčšine prípadov vysoká, a nie všetky mamičky si to môžu dovoliť.

Plienky vyrábame pre deti od 2 kg. Sú teda vhodné aj pre nedonosené bábätká. MonPeri nájdete v mnohých pôrodniciach a nemocniciach v celej Českej republike. To bola aj naša pôvodná cesta.
Vlastne až na základe dopytu mamičiek, ktoré mali možnosť vyskúšať plienku v pôrodnici, sa MonPeri začalo šíriť do bežnej obchodnej siete.

Mája: Ako dlho trval proces, kým plienka dostala súčasnú podobu? A ako dlho trvá výroba jednej plienky?

Natálie: Bol to pôrod? Od začiatku som vedela, z akých materiálov a ako by mala plienka vyzerať. Najťažšie však bolo zohnať prevádzku, kde ju dokážu vyrobiť v požadovanej kvalite. To mi zabralo niekoľko mesiacov rokovaní, pri ktorých som nejedenkrát strácala nádej, že nejakú nájdem. Samotná výroba je už záležitosť pár dní.

Mája: Vaše plienky majú certifikát Státního zdravotního ústavu. Ako náročné je ho získať?

Natálie: Vysoké medzinárodné normy musia spĺňať už jednotlivé materiály. Hotové plienky potom prechádzajú testmi, ktoré potvrdzujú zdravotnú nezávadnosť z hľadiska mikrobiologického, záťažového testu a testu kožnej znášanlivosti. Tieto skúšky trvajú niekoľko mesiacov.

Mája: Okrem plienok máte v sortimente výrobkov aj absorpčné podložky, ktoré môžu využiť ľudia s inkontinenciou. Predpokladáte do budúcnosti väčšiu spoluprácu aj s domovmi pre seniorov, prípadne hospicmi?

Natálie: Áno, a už robíme prvé krôčiky. Naše podložky sa používajú v nemocniciach, LDN a hospicoch. V súčasnosti pracujeme na projekte, v ktorom chceme podložkami podporiť aj ľudí v domácej starostlivosti.

Mája: Založili ste tiež zbierku „Pomáháme s MonPeri“. Ide o pomoc deťom s chorobou motýlích krídel. Teraz podporujete už 4 deti. Aký bol prvý impulz k spolupráci s rodinami, v ktorých sa toto ochorenie vyskytlo?

Natálie: Naším prvým motýlikom bol Péťa a našiel si nás vlastne sám. Jeho mamička nám napísala krátko po pôrode s prosbou o pomoc. Plienky mala vyskúšané a Péťovi vyhovovali. Jeho extrémne citlivá pokožka ich znáša na výbornú a nespôsobujú mu žiadne ďalšie podráždenie pokožky. Hneď bolo jasné, že Péťa bude súčasťou projektu Pomáháme s MonPeri. Mamička Jana nám povedala o ďalších deťoch s touto zákernou chorobou, a tak máme 4 motýliky.

Mája: Starostlivosť o chorého je nepochybne náročná. Ako zbierka „Pomáháme s MonPeri“ konkrétne pomáha?

Natálie: Myslím, že nikto, kto má zdravé deti, si to nedokáže predstaviť. Ráno začnú tým, že Péťu celého prehliadnu. Keď nájdu pľuzgieriky, musia ich prepichnúť a ošetriť. Premastia celé telíčko krémom alebo balzamom. Aby sa Péťovi nerobili v ústočkách pľuzgieriky, očistia ich špeciálnym gélom. Každé tri až štyri dni robia veľké preväzy nožičiek. Na starostlivosť potrebujú nielen krémy, ale aj veľa ošetrovacieho materiálu a pomerne veľké množstvo plienok a jednorazových podložiek. Pri plienkach musia vytŕhať gumičky, ktoré môžu kvôli treniu spôsobiť pľuzgieriky.

Pre Péťu môžu byť nebezpečné aj úplne bežné veci. Ako sa pohne, poškriabe, buchne, nastáva problém. Pozor musia rodičia dávať aj pri výbere hračiek, ktoré musia byť mäkké. Deti s týmto ochorením môže zraniť aj obyčajný šev na oblečení.

Péťovi aj ostatným motýlikom posielame plienky a podložky. Tým sa snažíme aspoň trochu uľahčiť ich rodinnému rozpočtu. Náklady sú totiž naozaj vysoké.

Mája: Čo patrí medzi najnákladnejšie položky, ktoré musí rodina vynakladať pravidelne?

Natálie: Lieky a ošetrujúci materiál. Raz som nakúpila veci z ich mesačného zoznamu a suma v lekárni sa vyšplhala takmer na 12 000,-Kč. Ako taký zoznam vyzerá, si môžete prečítať na našich stránkach Sbírka pro Péťu - Pomáháme s MonPeri. Centrum pre liečbu choroby motýlích krídel je v Brne, takže aj obyčajná lekárska kontrola sa predraží.

Mája: Chystáte sa v budúcnosti pomoc rozširovať medzi viac takýchto rodín?

Natálie: Chystáme, a už sa aj pripravujeme. Máme v pláne pomáhať nielen motýlikom, ale aj deťom s iným hendikepom. Podobnou cestou ako Péťa si nás našlo aj iné dieťa, úžasná malá Ellenka. Ellenka sa narodila v 34. týždni z dvojčiat, vážila 890 g a merala 36 cm. Pretože Ellenka bola v bruštku zle vyživovaná, bol pre ňu pôrod veľmi ťažký. Tesne po pôrode sa zdalo všetko v poriadku, opak však bol pravdou. Iba 45 minút po pôrode sa začal boj o holý život.

Každý ultrazvuk ukazoval, že mozog je vážne poškodený. Po magnetickej rezonancii bolo rodičom oznámené, že mozgové tkanivo je viac-menej preč. Podľa slov lekárov aj keby s Ellenkou cvičili akokoľvek veľa, nemá to cenu, pretože sa nemá čo regenerovať. U Ellenky je vraj možné dosiahnuť maximálne to, že dokáže zdvihnúť ruku. Nebude sa schopná najesť, bude mať PEG do žalúdka. Nebude sama ani dýchať (bola napojená na umelú pľúcnu ventiláciu) a obyčajná nádcha jej môže ohroziť život. Jej šanca na prežitie bola mizivá. Ďalej im ponúkli jej odpojenie od prístrojov. Nechať ju žiť svojím životom a rozlúčiť sa…

Vzhľadom na tieto informácie rodičia vedeli, že taký život pre Ellenku nechcú. Ak sa sama rozhodne odísť, nebudú ju tu držať. Od toho dňa chodili do nemocnice s dcérkou rozlúčiť sa a tráviť s ňou posledné dni. Lenže Ellenka je bojovník a rozhodla sa inak. Po extubácii začala sama dýchať. Ukázala všetkým, ako veľmi chce na tomto svete žiť. Dávala najavo, ako veľmi ju ten dýchací prístroj brzdil, dokonca po pár dňoch začala jesť zo striekačky a po nejakom čase putovala domov k rodičom a dvom sestričkám!

Ellenkina diagnóza je Detská mozgová obrna, spastická kvadruparéza. Ide teda o najťažšiu formu mozgovej obrny.

Ona aj jej rodina sú jednoducho neuveriteľní. Sú to neskutoční bojovníci. Ich príbeh je dlhý a pre mňa, ako mamu dvoch zdravých detí, srdcervúci. Často premýšľam, kde berú takéto rodiny silu a energiu na to, aby to všetko zvládli. Ellenkina mamička je človek plný optimizmu a prekypujúci energiou. Je takmer našou povinnosťou im aspoň trochu pomôcť. Preto aj Ellenke budeme posielať plienky a podložky.

Takýchto rodín je však oveľa viac. Nielen tých, kde sú malé deti, ale aj tých, kde sú ľudia pripútaní na lôžko. Tí zase potrebujú podložky. Preto budeme v rámci Pomáháme s MonPeri spúšťať zbierku na podložky, ktoré potom putujú do potrebných rodín a hospicov.