Chorobné hromadenie: Keď sa veci stávajú problémom a domov prestáva byť domovom

Mnoho ľudí si pod pojmom hromadenie predstaví zberateľov známok, mincí alebo starožitností. Zberateľstvo je však zvyčajne organizované a predmety majú pre svojho majiteľa konkrétny význam. Pri chorobnom hromadení je situácia odlišná. Človek si schováva prakticky čokoľvek. Môžu to byť letáky, obaly od výrobkov, nepotrebné účtenky, pokazené predmety alebo veci nájdené na ulici.

Typické je, že:

• človek má problém čokoľvek vyhodiť,
• domácnosť je preplnená vecami,
• izby prestávajú slúžiť svojmu účelu,
• nahromadené predmety komplikujú bežný život,
• vznikajú konflikty s rodinou.

Niekedy môže byť situácia taká vážna, že sa nemožno dostať k oknám, nábytku alebo dokonca do niektorých miestností.

Príčina nie je vždy jednoznačná. Odborníci sa domnievajú, že za vznikom poruchy stojí kombinácia genetických, psychologických a sociálnych faktorov. Niektorí ľudia prisudzujú predmetom silnú emocionálnu hodnotu. Staré detské oblečenie im pripomína obdobie, keď boli deti malé. Nepotrebné darčeky predstavujú spomienku na blízkeho človeka. Vyhodenie veci potom vnímajú takmer ako stratu samotnej spomienky. Iní majú neustály pocit, že sa im predmety môžu niekedy zísť. Rozbitá stolička, starý telefón alebo nefunkčný mixér podľa nich v budúcnosti získajú nové využitie. Významnú úlohu môže zohrávať aj prežitá trauma. Chorobné hromadenie sa niekedy rozvíja po rozvode, úmrtí blízkeho človeka, strate zamestnania alebo inej náročnej životnej udalosti.

Dopady tejto poruchy nepociťuje iba samotný človek. Veľmi často zasahujú aj partnera, deti a ďalších členov domácnosti. Deti vyrastajúce v preplnenom byte môžu zažívať hanbu, nechcú si domov pozývať kamarátov a niekedy sa cítia izolované od rovesníkov. Rodinné konflikty bývajú na dennom poriadku. Partner často nerozumie tomu, prečo nie je možné vyhodiť staré noviny alebo nefunkčné spotrebiče. Môže mať pocit, že druhá strana odmieta spoluprácu alebo naschvál ignoruje potreby rodiny.

V skutočnosti však nejde o vzdor. Porucha spôsobuje natoľko silný emocionálny vzťah k predmetom, že bežné argumenty zvyčajne nefungujú.

S pribúdajúcim vekom sa problém môže zhoršovať. Seniori bývajú viac pripútaní k spomienkam a predmety pre nich často predstavujú spojenie s minulosťou. V niektorých prípadoch zohráva úlohu aj osamelosť. Veci môžu nahrádzať sociálne kontakty a poskytovať pocit bezpečia. Ak senior žije sám, okolie môže problém odhaliť až vo chvíli, keď sa situácia stane neúnosnou. Nahromadené predmety potom môžu predstavovať riziko požiaru, úrazu alebo zdravotných komplikácií.

Najčastejšou reakciou rodiny býva snaha urobiť veľké upratovanie počas jedného dňa. Takýto postup však situáciu väčšinou zhorší. Ak niekto bez súhlasu majiteľa veci vyhodí, môže to viesť k intenzívnemu stresu, pocitu zrady alebo zhoršeniu psychického stavu. Dôležitejšie než samotné upratovanie je pochopenie problému. Odborníci odporúčajú:

• hovoriť s človekom bez obviňovania,
• nezľahčovať význam predmetov,
• postupovať pomaly a citlivo,
• podporovať vyhľadanie odbornej pomoci,
• chváliť aj malé pokroky.

Ľudia s poruchou hromadenia často potrebujú dlhodobú psychologickú alebo psychiatrickú starostlivosť.

Najúčinnejšia býva psychoterapia, najmä kognitívno-behaviorálna terapia. Pomáha človeku pochopiť jeho vzťah k predmetom a postupne meniť myšlienkové vzorce, ktoré hromadenie udržiavajú. Terapeut spoločne s klientom pracuje na zvládaní úzkosti spojenej s vyhadzovaním vecí. Súčasťou liečby býva aj nácvik organizácie domácnosti a rozhodovania o tom, čo si ponechať. V niektorých prípadoch sa využíva aj farmakologická liečba, najmä ak človek súčasne trpí úzkosťami alebo depresiou. Je dôležité počítať s tým, že zmena býva postupná. Úspech neprináša jednorazové veľké upratovanie, ale dlhodobá práca na psychických príčinách problému.

Mať doma škatuľu spomienok je úplne bežné. Problém nastáva vo chvíli, keď množstvo vecí obmedzuje bežný život. Ak sa človek kvôli predmetom nemôže pohodlne pohybovať po byte, nemá priestor na bývanie alebo kvôli nim trpia jeho vzťahy, je vhodné situáciu riešiť. Rovnako dôležité je sledovať vlastné emócie. Ak myšlienka na vyhodenie starej veci vyvoláva neprimerane silný stres, môže ísť o varovný signál.

Chorobné hromadenie nie je len neporiadnosť ani lenivosť. Ide o psychickú poruchu, ktorá môže významne ovplyvniť život jednotlivca aj celej rodiny. Hoci cesta k zmene býva dlhá, s vhodnou odbornou pomocou možno situáciu postupne zlepšiť. Kľúčom je trpezlivosť, pochopenie a rešpekt k tomu, že za preplnenou domácnosťou sa často skrývajú hlboké emócie, úzkosti a životné príbehy.

• IPčko — Krízová linka pomoci IPčko, nonstop a bezplatne 0800 500 333
• Liga za duševné zdravie — Linka dôvery Nezábudka, nonstop a bezplatne 0800 800 566