Cesta jednej mamy k ženskosti

A tých smerov, ktorými som sa mohla vydať (psychika, strava, kozmetika, vlasy, oblečenie), je v tejto oblasti naozaj veľa, takže pekne kúsok po kúsku. Najprv som si niekoľko mesiacov nechala myšlienku pracovať v hlave. Pohrávala som sa s ňou, sledovala, či ma baví a či tam zostáva. Necítila som (prekvapivo) potrebu hneď sa vrhnúť do obchodov a kupovať kade-čo, aby som teda ako mohla byť konečne viac ženská.

Tým som si tiež vysvetlila tú svoju predchádzajúcu nerozhodnosť o ženskom štýle. Základom je totiž to, čo vyžarujeme, nie čo máme na sebe. Takže môže byť krásna žena, ktorá o seba viditeľne pečuje, rovnako ako žena, ktorá nejakú tú parádu až tak nerieši. A práve toto je pre mňa teraz tá pravá cesta. Keď mám chuť sa nalíčiť a viac upraviť, urobím to. Baví ma to, užívam si to a mám z toho radosť. Zároveň však nemám pocit, že už nemôžem bez make-upu a v obyčajnej mikine vyjsť z domu. Ak nemám chuť sa parádiť, nerobím to. Jednoducho sa riadim aktuálnym stavom a náladou. Najprv som začala budovať pevný základ, ktorý sa nakoniec hodí vo všetkých oblastiach života, nielen čo sa ženskej krásy týka.

Hlava

Začala som pracovať na svojich myšlienkach a psychickom stave. Pozorovala som samu seba, ako sa cítim, kedy a prečo. Začala som si všímať, čo mi robí dobre a čo mi naopak neslúži. Vnímať svoje potreby, hranice, radosti. Je to veľmi zaujímavá a, povedala by som, nikdy nekončiaca cesta, ale stojí za to. Starostlivosť, ktorú do seba investujete, je to najlepšie, čo môžete urobiť, a prináša svoje ovocie.

Strava

Milujem jedlo a strašne rada jem. Takže v tejto oblasti sa mi ústupky robiť veľmi nechcelo. Popravde som žiadne ani neurobila. Maximálne tak na mesiac, na dva a potom zase zašla do starých koľají. Až teraz! Objavila som spôsob stravovania, ktorý mi vyhovuje. Hoci má asi hrozivý názov – prerušovaný pôst – nejde o nič zložité, ani drastické. Zdá sa mi to ako jednoduchá, nenáročná, ale pritom efektívna cesta.

Prerušovaný pôst - pravidlo 8/16

Ako už názov napovedá, ide o druh stravovacieho pôstu, ktorý vlastne prerušujete jedlom. V dnešnej dobe (pár desiatok rokov) sme si zvykli na veľký blahobyt. Vo všetkom, teda aj v jedle. Naša obvyklá strava je veľmi bohatá na cukry a ešte k tomu niekoľkokrát (väčšinou 5x) denne. A tým nie je myslené iba sladké jedlo, cukrovinky apod. Keď si pozorne preštudujete zloženie potravín, zistíte, že cukor je takmer vo všetkom. Náš organizmus je však prirodzene nastavený na obmedzený prísun potravy a na takmer nikdy nekončiaci prísun sa nevie prispôsobiť. Ak obmedzíme množstvo jedla, dôjde k tzv. vyhladovaniu buniek, čím im pomôžeme vyčistiť sa (a tým aj celému organizmu) a správne sa nastaviť na ďalší prísun jedla. Viac o pôste si môžete prečítať v knihe Kompletní průvodce půstem od Jasona Funga.

V praxi to v tomto mojom prípade vyzerá tak, že počas 24 hodín jete iba 8 hodín a 16 hodín nejete. Do tých 16 hodín sa počíta aj noc. Je na vás, ako si to rozložíte, a v tých 8 hodinách môžete jesť, čokoľvek chcete.

Ja napríklad mám po zobudení hlad, nevydržím dlho bez raňajok. Takže som sa rozhodla, že budem jesť od 9 do 17 hodín. Vstávame medzi 6 - 7 hodinou, raňajkujem teda až o tej 9. hodine. Dovtedy nič nejem, ani nepijem, maximálne čistú vodu. Počas dňa jem, čo chcem, a k večeru, medzi pol piatou, piatou sa navečeriam. A koniec. Môj manžel (dodržiava pôst tiež) napríklad ráno jesť nepotrebuje, zato rád je večer, stanovil si teda rozmedzie medzi 12. a 20. hodinou. Pre telo je to skvelý spôsob, pretože ho nezásobujeme nepotrebným jedlom, ktoré musí spracovať, a ono má dostatok času stráviť, vytráviť a vyhladovať, čo je presne to, čo potrebuje.

Aj keď používam slovo „vyhladovať“, nemyslite si, prosím, že ide o to nejesť alebo jesť málo. Vôbec nie. Skôr v mojom prípade, keď dojčím malú Sofinku. Naopak. Ak dojčíte alebo ste tehotná, poraďte sa pred pôstom s lekárom.

Som z celého systému nadšená, pretože jediné, na čo som si musela spočiatku zvyknúť, bolo dodržiavanie určených časov. Tie sa jednoducho musia dodržiavať každý deň. Občas môžeme urobiť výnimku, keď sa nezmestíme do svojho časového rozmedzia. Keď sme napríklad na cestách, na návšteve alebo v lete organizujeme obľúbené večerné grilovanie. Ale výnimka by mala byť čo možno najmenej.

Inak vlastne necítim žiadne obmedzenie. Vôbec nepociťujem hlad, môžem jesť, čo chcem, a zároveň vidím a cítim, ako to robí telu dobre. Nie je to nič náročné, je to udržateľná zmena a to ide. Spolu s tým som sa tiež začala s jedlom viac hrať. Zistila som si pár nových receptov, ktoré mi chutia a baví ma ich pripravovať a na tanieri jedlo vyzerá lákavo. Cítim sa dobre a k tomu som schudla niekoľko kíl. To je však až druhotný efekt. Mojím cieľom bolo nájsť spôsob stravovania, ktorý ma bude baviť, nedá toľko práce, nebudem sa cítiť obmedzená a teda pri ňom vydržím.

Šatník

V posledných mesiacoch pre mňa dozrel čas popracovať aj na šatníku. Chcela som si ho zostaviť vedomejšie. Pre mňa to znamená, že:

• Nie je potrebné mať kopu oblečenia.
• Nenosiť to, čo mi nerobí radosť, čo vlastne nenosím alebo len tak sporadicky, keď sa nedá inak.
• Obliekať oblečenie, ktoré lichotí môjmu typu postavy.
• Mať v šatníku len také kúsky, ktoré môžem použiť do aspoň troch outfitov, nosiť ich na niekoľko spôsobov.

Na základe týchto pravidiel som si poctivo vytriedila všetko oblečenie. Zrušila som hromádku „až schudnem“. Dobre, uznávam. Mám tam ešte troje nohavíc, ktoré ešte nosiť nemôžem, pretože som v nich príliš natlačená, ale keďže ich mám fakt rada a myslím, že o mesiac, o dva už budem môcť, tak som si ich nechala. Z hromádky „na doma“ som vyhodila všetko škaredé, otrhané a vyprané oblečenie a pridala predovšetkým topy, ktoré sa mi páčia a cítim sa v nich dobre, aby som nebola doma ako handra a aj tu sa cítila pekne a ženstvene. Niekoľko kusov oblečenia som si dokúpila, ale už vedome a práve s ohľadom na vyššie spomenuté pravidlá.

Pleť

To, že je potrebné starať sa o svoju pleť, je asi jasné. Každá z nás si však túto starostlivosť možno predstavuje inak. Pre mňa to bolo len rýchle večerné čistenie a hotovo. Priznám sa, že som do svojich starostlivostných rituálov zase toľko nepridala, ale teraz to už mám tak, že svoju pleť sledujem a všímam si, čo jej robí dobre, čo naopak nie, a podľa toho sa rozhodujem ďalej. Dbám na poctivé odlíčenie, pravidelné čistenie a hydratáciu. Tu a tam pleťová maska, sérum a je to. Nechcem si na tvár „mazať“ kopu prípravkov, myslím, že to nie je správna cesta. Ale objaviť len pár takých, ktoré mi budú vyhovovať, a tých sa držať.

Kozmetika

Začala som sa líčiť. Tu a tam, len keď mám náladu. V mojom prípade opäť nič zložité. Len prirodzené, ľahké líčenie. Make-up, riasenka a rúž. Pri make-upe mi nejde o nejaké skrytie nedokonalostí. Ak sú, tak k mne jednoducho patria a o niečom vypovedajú (nie že by som ich vítala s radosťou). Ide mi len o zjednotenie tónu pleti. Riasenka, občas očná linka, na ľahké zvýraznenie očí. A rúž je taký zlatý klinec. Myslím, že dobre zvolený odtieň dokáže tvár a celkový vzhľad nádherne rozžiariť a doplniť. Musela som si na líčenie zvykať. Bolo to pre mňa niečo nové a trošku sa obávam, že na ženu, ktorá sa líči, sa pozerá skresleným pohľadom.

Rada by som zbavila ženy strachu z tohto nepekného presvedčenia a dodala im odvahu začať sa o seba starať tak, ako chcú. Aby sa cítili dobre a robilo im to radosť.

Predtým som používala jeden parfum, a kým som ho nevyužila, iný som neotvárala. Dnes sa viac hrám. V skrinke mám štyri parfumy a striedam ich podľa nálady a toho, ako to cítim, na ktorý mám chuť. Len starostlivosť o nechty pre mňa nie je novinkou. Nosím gélové nechty, a to od svojich 17 rokov. A takmer desať rokov si ich robím sama. Tie ma vždy bavili. V mojom prípade opäť nič náročné, prehnane zdobené. Obľúbila som si asi 5 farebných gélov, ktoré jednoducho striedam podľa chuti.

Nemám rada prezdobenosť, v celom skrášľovaní mi ide o dojem prirodzenosti, ľahkosti a upravenosti.

Toto je moja aktuálna cesta k ženskosti. Myslím, že to nie je nič prehnané, náročné ani zložité. Len rozmaznávanie samej seba takým spôsobom, aby som sa v danej chvíli cítila prirodzene.

Nie vždy sa darí. Sú dni, keď sa cítim fakt pod psa a jediné, čo by mi pomohlo, by bolo zaliezť si do postele, nikam nevyliezať a s nikým nehovoriť.

Ale azda sa mi podarilo spísať taký základ, ktorý mi v posledných rokoch pomohol cítiť sa viac ženstvene. Je to fajn pocit a odporúčam ho všetkým.

Ak cítite túžbu, zvedavosť alebo jednoducho chcete niečo skúsiť, choďte do toho, milé ženy! Zoberte odvahu a konajte.

Pre skutočný pocit ženskosti odporúčam zadovážiť si sukňu alebo šaty a použiť rúž. Nemusí byť nutne hneď červený, ak sa na to necítite (hoci červený rúž pri správne zvolenom odtieni pristane každej žene!), pokojne nejaký nude odtieň. A zatiaľ pokojne noste len samy doma, v bezpečí, v pokoji, len sama so sebou, ale objavujte a skúšajte.

Žijeme iba raz. Bola by škoda schovávať sa v ulite a nepodporiť svoju ženskosť tým správnym spôsobom, ak si to želáte. Každá sme iná, každá sme krásna!