Chcem mať odvážne dieťa

K odvahe určite deti neprimejeme, keď ich budeme hodnotiť a porovnávať s ostatnými deťmi. Stále si myslíte, že práve toto deti vyburcuje? Tak si predstavte, že manžel, ktorý vás tlačí, aby ste skočili medzi tých tigrov v klietke, hovorí: „Pozri na Janičku, aká je šikovná, veď ty sa nebudeš báť, keď ona to zvládla, a ešte im dala mäso priamo z ruky.“ Toto je samozrejme nadnesený príklad, doplňte si tam čokoľvek, do čoho by ste nešli vy. Hodnotenie, kritika, znižovanie, porovnávanie, prípadne vyčítanie, vydieranie, podplácanie – to všetko deťom skôr znižuje sebaistotu. Ak napriek tomu na ten kolotoč sadnú, alebo sa o to aspoň pokúsia, robia to len kvôli vám. Aby vás nesklamali, aby ste na nich boli hrdí, alebo naopak neboli sklamaní, aby ste ich náhodou nemali menej radi.

Skúšali ste sa niekedy zamyslieť, prečo chcete, aby dieťa prekonalo svoj strach, aby bolo odvážne? Možno vás napadne, aby to malo v škole (škôlke, krúžku, v živote) jednoduchšie, aby to niekam dotiahlo, už na to má vek, ostatné deti to zvládajú, kamarátkine deti sa neboja, stará mama si myslí, že toto by teda zvládať malo ... Pretože vy máte strach! Z toho, že vaše dieťa bude pozadu, čo na to povedia ostatní, že vám robí hanbu.

Alebo ste celkovo skôr o krok vzadu a do vecí sa práve nehrniete a chcete, aby vaše dieťa bolo úspešnejšie alebo šikovnejšie. A už ste niekedy počuli, že dieťa sa učí hlavne nápodobou? To platí, nie je potrebné ho moralizovať, manipulovať s ním, hovoriť, čo má ako robiť a čo sa patrí. Stačí, keď sa tak správate vy. Ak vám v každodenných činnostiach chýba dostatok odvahy, bojíte sa skúšať nové veci, niet divu, že nepresvedčíte ani svoje dieťa.

Po malých krôčikoch sa snažte byť odvážnejšia vy, skúšajte nové veci, zmeňte prístup a všetky príležitosti hneď nezavrhujte. Keď vaše dieťa uvidí, že skúsite napríklad skočiť aspoň z toho najmenšieho mostíka, nabudúce možno pôjde do bazéna aspoň s kruhom. Keď bude chcieť, keď to bude jeho rozhodnutie.

Uistite sa, že je všetko v poriadku. Stojíte tu vy so svojím milovaným dieťaťom, ste zdraví, máte sa radi, nehrozí vám žiadne nebezpečenstvo. To, že teraz dieťa nevojde do hlbokého bazéna alebo si samo nepovie, akú zmrzlinu chce kúpiť, vôbec nevadí. Keď dieťaťu dáte priestor, uistíte ho, že ho napriek tomu máte stále dosť radi a že to nevadí, že to možno zvládne nabudúce alebo jednoducho inokedy, raz to naozaj dokáže. Možno naozaj hneď zajtra, možno o štvrť roka. Zaberie to podstatne menej času, než keď na dieťa stále len tlačíte a obaja ste v napätí. Často sa takéto poháňanie nezaobíde bez slzičiek či scén.

Často pritom stačí ponúknuť dieťaťu pomocnú ruku. Ale nie tú, ktorú opäť navrhnete vy, dajte priestor dieťaťu. Netlačte naň, aby skočilo, že tu stojíte a chytíte ho, alebo že mu podáte ruku. Priamo sa ho opýtajte, čo by dieťa potrebovalo, ako by to chcelo urobiť. A alebo mu môžete pomôcť sami, tým, že mu ukážete, ako to robíte vy. Ako si idete sama kúpiť lístky do kina, alebo skočíte z preliezačky dole.

Ako vy podporujete deti v odvahe?