Diagnostika komunikačných porúch

Pri podozrení na poruchu reči či hlasu je veľmi dôležité, aby bolo dieťa poslané čo najskôr na odborné vyšetrenia. Váš detský lekár vám napíše žiadanku a určite rád poradí, kedy a kde môžete týchto odborníkov navštíviť. Diagnostika komunikačných porúch by mala byť vždy vykonávaná v spolupráci klinického logopéda, lekára foniatra, psychológa, prípadne ďalšieho odborníka.

Vždy je potrebné mať na pamäti, že ak sa dieťa naučí správne rozprávať pred nástupom do 1. triedy, bude to mať určite pozitívny vplyv na jeho výsledky v škole, a to tak pri čítaní a písaní, ako aj pri zapájaní sa do kolektívu jeho rovesníkov.

Príčin vzniku porúch reči môže byť mnoho. Je to napríklad:

• nesprávny rečový vzor;
• málo podnetov a stimulácií v ranom období dieťaťa;
• choroba či stres matky v tehotenstve, pri pôrode alebo po pôrode;
• vrodené chyby;
• úrazy hlavy;
• poruchy centrálnej nervovej sústavy či zmyslové poruchy.

Základom pre správny rozvoj reči je hlavne neporušené zmyslové vnímanie. Sluch nám umožňuje rozpoznávať jednotlivé zvuky od slov až po hlásky, ale aj kontrolovať, či sú pri reči tieto zvuky správne napodobňované a vytvárané. Pomocou zraku vnímame emócie, ktoré sú vyjadrované neverbálnou komunikáciou, ale aj vidíme pohyby rečových orgánov, čo je veľmi nápomocné predovšetkým pri správnom nácviku hlások. Nezastupiteľný je aj rozvoj motorických zručností. V súvislosti s rozvojom reči klademe dôraz na motoriku rečových orgánov. Myslenie a pamäť podporujú a rozvíjajú predovšetkým komunikačné zručnosti dieťaťa. Úplne nezastupiteľnú úlohu zohráva podnetné rodinné prostredie. Potomok sa najskôr učí reči porozumieť, čím sa u neho rozvíja pasívna slovná zásoba. Je dobré sprevádzať reč výraznou mimikou či gestikuláciou, pretože si takto všetko lepšie zapamätá.

Rozvoju aktívnej slovnej zásoby pomáhame predčítaním a vedením dialógu s dieťaťom. Každý jeho pokrok v rozvoji reči a komunikačných zručností by mal byť vždy podporovaný a chválený. Avšak niektoré podmienky na rozvoj reči a komunikácie u našej ratolesti môžeme sami ovplyvniť, ale niektoré nie – tie patria vždy len do rúk lekárov.

Vývoj reči v závislosti od veku

Medzi prvým a druhým rokom sa výrazne zvyšuje počet slov - názvov osôb, vecí a činností, ktoré dieťa používa.

Medzi druhým a tretím rokom dieťa začína tvoriť jednoduché vety a používať gramatické tvary. Vývoj reči značne zrýchľuje rozvoj myslenia, motoriky a ďalších schopností.

Medzi tretím a štvrtým rokom je dieťa veľmi zvedavé, čo sa prejavuje početnými otázkami (Čo je to? Prečo? ...). O sebe samom ešte hovorí väčšinou v 3. osobe. Keď dieťa pochopí, že je oslovované a že sa od neho očakáva odpoveď na toto oslovenie, vtedy začína používať zámeno „JA“.

Medzi štvrtým a piatym rokom je pre dieťa najdôležitejšou činnosťou hra a kresba, ktorá má typické znaky a je tak vhodná na upresnenie správnej diagnózy a následnej rehabilitácie. Väčšina detí v tomto období vie už aj presnejšie rozlišovať farby, rozprávať krátke rozprávky, reprodukovať jednoduché piesne a riekanky.

· Vek · Rozvoj slovnej zásoby · Vývoj výslovnosti

· do 1 roka · Dieťa rozumie jednoduchým pokynom a začína opakovať jednoduché slová, ktoré počuje. · M B P
A E I O U
D T N J

· do 2,5 roka · Tvorí jednoduché vety, od 2 rokov sa pýta „čo je to“, rozlišuje svoju slovnú zásobu. · K G H CH V F
OU AU

· do 3,5 roka · Rozpráva vo vetách, začína si osvojovať gramatickú stavbu viet, pýta sa „prečo“, ďalej rozširuje slovnú zásobu. Začína sa tvoriť verbálna (slovná) pamäť. · Zvláda
N D T L (aj artikulačne)
Bě Pě Mě Vě

· do 4,5 roka · Dokončuje sa gramatická stavba viet, dieťa už chápe dej a vie ho rozprávať. · Ň Ď Ť
Vyvíja sa Č Š Ž

· do 6,5 roka · Dieťa chápe zložité deje, má už veľkú slovnú zásobu, gramaticky zvláda jednoduché súvetia. · C S Z R Ř
kombinácia ČŠŽ a C

Existujú rôzne typy a stupne porúch či chýb reči. Hovoriť môžeme o ľahkých formách, ktoré je možné odstrániť pomerne rýchlo a včas, alebo o veľmi závažných chybách, ktorým je potrebné venovať náležitú odbornú starostlivosť a čas. Ak nejde o chybu vrodenú alebo získanú vinou choroby či úrazu, je možné poruchám reči predísť aj prevenciou. Medzi najčastejšie poruchy reči patria:

• Oneskorený vývoj reči - Najčastejšie sa prejavuje tak, že dieťa vo veku troch rokov nerozpráva, alebo je jeho slovná zásoba veľmi obmedzená (povedzme menej ako 30 slov). Túto poruchu reči je najdôležitejšie podchytiť čo najskôr. Odborným vyšetrením sa musí vylúčiť chyba sluchu alebo zraku, porucha intelektu, chyby rečových orgánov či rázštepy a poruchy centrálnej nervovej sústavy. Deťom s obmedzenou slovnou zásobou a vôbec oneskoreným vývojom reči musíme venovať zvýšenú pozornosť. Väčšinou stačí úprava rodinného prostredia, dobrý rečový vzor, správne stimuly na rozprávanie. Veľmi skoro sa dieťa vo vývoji reči môže svojim rovesníkom vyrovnať. Niekedy však táto porucha môže prerásť do poruchy inej, napríklad dyslálie či dysfázie.
• Narušená výslovnosť hlások (dyslália, patlavosť) - Ide o najrozšírenejšiu poruchu reči v detskom veku. Prejavuje sa nesprávnou výslovnosťou hlások, a to väčšiny hlások C, Č, S, Š, Z, Ž, L, R, Ř. Dyslália môže postihnúť jednotlivé hlásky, keď dieťa niektorú hlásku jednoducho vynechá, zamení ju za inú alebo ju chybne vyslovuje, alebo skupiny hlások v slabikách či v celých slovách. Liečba je u každého dieťaťa individuálna, určite je však nutné ju konzultovať s logopédom, ktorý vykoná diagnostiku a nastaví postup korekcie danej hlásky u každého dieťaťa individuálne. Potom je to už na spoločnej práci dieťa - rodič, čo je pre liečbu to najdôležitejšie. Ak túto poruchu diagnostikujeme včas a budeme správne pracovať na náprave, je možné ju takmer vždy úplne odstrániť.
• Narušená plynulosť reči (koktavosť) - Táto porucha reči patrí medzi tie najzávažnejšie a môže mať aj veľmi nepriaznivé dopady do budúcnosti. Prejavuje sa narušenou plynulosťou reči, keď dieťa pri reči zadrháva. Buď ide o mnohonásobné opakovanie či predlžovanie častí slov, prvej hlásky alebo slabiky. Kritickým obdobím je vek medzi 3. a 4. rokom. Koktavosť však môže byť aj reakciou na príliš veľkú záťaž v 1. triede základnej školy. V prípade koktavosti je najlepšou prevenciou správny výchovný prístup rodičov, ktorí by mali dieťa vždy trpezlivo vypočuť a poskytnúť mu dostatok času na vlastné vyjadrenie. Rodičia by sa mali tiež snažiť dieťa zapojiť do činnosti jeho rovesníkov, ale nikdy nedopustiť výsmech okolia. Odborná starostlivosť o dieťa, ktoré koktá, patrí výlučne do rúk špecializovaného odborníka.
• Dysfázia – Ide o oneskorený vývoj reči a sťaženú schopnosť naučiť sa verbálne správne komunikovať. Dieťa má narušené vnímanie a chápanie stavby viet a má pomerne malú slovnú zásobu. Často nedodržiava správne skloňovanie a časovanie. Mnohokrát je narušená výslovnosť veľkého počtu hlások. Je veľmi dôležité túto poruchu včas a správne logopédom diagnostikovať, pretože môže negatívne ovplyvniť celkový rozvoj potomka a tak znížiť jeho možnosť ďalšieho zaradenia medzi rovesníkov. Pri terapii by sa mal klásť dôraz hlavne na celkové správanie dieťaťa, pričom sa zložka reči nesmie zdôrazňovať. V školskom veku sa k dysfázii často pridružujú poruchy učenia.
• Príliš rýchla dynamika a tempo reči (breptavosť) – Pri tejto poruche dieťa tak veľmi rýchlo, zbrklo rozpráva, že sa reč stáva nezrozumiteľnou. Hláskové skupiny sa redukujú a vznikajú skomoleniny slov. Môže sa prejavovať aj v zmene správania. Pohyby detí bývajú veľmi unáhlené. Ľahko vzniká emočná labilita a motorický nepokoj. Často sa stáva, že je breptavosť zamieňaná s koktavosťou.
• Ďalšie poruchy reči – Popri vyššie spomenutých poruchách reči je možné menovať napríklad dysartriu, ktorá vzniká na základe poškodenia centrálnej nervovej sústavy a ide o tzv. narušenie článkovania reči. Je to porucha artikulácie. Ďalšiu poruchu môže signalizovať jav, keď dieťa komunikuje napr. len v domácom prostredí, alebo len s niektorými ľuďmi. Ide o tzv. mutizmus.

V prípade podozrenia na akúkoľvek poruchu by ste teda určite mali navštíviť klinického logopéda. Jedine ten vám dokáže odborne pomôcť a poradiť, ako najlepšie postupovať na dosiahnutie tej vhodnej reči a komunikácie vášho dieťaťa.

Pre vás aj pre vaše dieťa je veľmi dôležité, aby sa už v ranom veku naučilo dieťa správne komunikovať, pretože pri nástupe do školy by preň akákoľvek porucha reči mohla byť zbytočnou komplikáciou. Rečové chyby bývajú často sprevádzané ťažkosťami v oblasti čítania a písania, čo sa môže v škole prejaviť ako dyslexia, dysgrafia či dysortografia. V prípade, že dieťa nedokáže správne vysloviť všetky hlásky pred nástupom do školy, je potrebné zvážiť odklad školskej dochádzky.