Mocenské hry alebo hraním k väčšej pohode

Z pohľadu detského vývinu majú deti počas dňa len málo skutočnej moci. Dospelí rozhodujú, kedy sa vstáva, čo sa je, kam sa ide, kedy sa musí spať alebo odísť domov z ihriska. Niet divu, že si deti potrebu kontroly často kompenzujú práve v hre.

Keď rodič dovolí dieťaťu zažiť pocit víťazstva, dieťa si môže bezpečne vybiť nahromadenú frustráciu a získať pocit kompetentnosti. Smiech navyše pomáha znižovať stres a podporuje vzájomné puto medzi rodičom a dieťaťom.

Nie je náhoda, že sa mocenské hry odporúčajú pri nástupe do škôlky, školy, po narodení súrodenca, počas sťahovania, rozchodu rodičov alebo pri akejkoľvek väčšej zmene v živote dieťaťa.

Mocenské hry bývajú užitočné napríklad vtedy, keď dieťa:

• odmieta spolupracovať,
• často vybuchuje hnevom,
• býva agresívne voči súrodencom,
• prechádza náročnou zmenou,
• sa bojí lekárov alebo iných situácií,
• je po škole alebo škôlke preťažené,
• vyžaduje neustálu pozornosť,
• pôsobí neisto alebo smutne.

Nemusia však slúžiť iba ako riešenie problémov. Sú výborným nástrojom prevencie a budovania vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.

Neexistujú presné pravidlá. Dôležitejší než konkrétna hra je princíp.

Dieťa by malo získať pocit prevahy a úspechu. Vy naopak môžete hrať roztržitého rodiča, ktorý neustále prehráva, nechá sa nachytať alebo dramaticky preháňa vlastné neúspechy.

Najväčší liečivý efekt prichádza vo chvíli, keď sa spoločne smejete.

Ak dieťa počas hry začne plakať alebo sa vztekať, neznamená to, že sa niečo pokazilo. Naopak. Emócie, ktoré boli dlho potláčané, môžu konečne vyjsť na povrch.

Vankúšová bitka

Dieťa po vás hodí malý vankúš a vy reagujete, ako keby vás zasiahol obrovský balvan. Prehnane padáte na zem, predvádzate dramatické grimasy a nemôžete sa spamätať.

Čím viac preháňate, tým viac sa dieťa baví.

Zakázané činnosti

Hovoríte napríklad:

„Hlavne si nesadaj na tú stoličku!“

Dieťa samozrejme urobí presný opak. Vy predstierate prekvapenie a nechápete, ako sa to mohlo stať.

Táto hra býva skvelá pri obliekaní, odchode z domu alebo v situáciách, keď dieťa niečo nechce urobiť.

Laserové chodníky

Praskliny v chodníku predstavujú lávu, biele čiary sú lasery a dieťa určuje trasu. Vy musíte počúvať jeho pokyny a plniť úlohy.

Cesta domov sa vzápätí zmení na dobrodružstvo.

O dieťa bojujú obaja rodičia

„Ja chcem byť s Aničkou!“

„Nie, Anička bude so mnou!“

Dieťa získava silný pocit dôležitosti, lásky a prijatia.

Táto hra býva veľmi účinná po narodení súrodenca alebo po dlhšom odlúčení.

Hra na návrat domov

Rodič zazvoní a predstiera návrat z práce. Dieťa beží otvoriť dvere a nasleduje veľké vítanie.

Hra pomáha najmä deťom, ktoré ťažko znášajú odlúčenie od rodiča.

Áno. Len je potrebné prispôsobiť ich veku dieťaťa. Mladší školáci často milujú rôzne súťaže, naháňačky, spoločné bláznenie, spoločenské hry alebo športové aktivity, pri ktorých môžu rodičia občas komicky prehrávať.

Veľmi dobre fungujú napríklad:

• vankúšové súboje,
• zápasy na gauči,
• preteky so smiešnymi pravidlami,
• stolové hry, kde rodič predvádza dramatickú porážku,
• tajné misie a šifrovacie hry.

Školské deti totiž stále potrebujú pocit kompetentnosti, len ho už hľadajú v iných aktivitách než predškoláci.

Hoci sa to nemusí zdať, princíp mocenských hier funguje aj pri dospievajúcich. Forma je však iná.

Puberťáci väčšinou nestoja o vankúšové bitky, ale ocenia humor, nadsádzku a možnosť cítiť sa rešpektovaní. Dobre fungujú:

• slovné prestrelky a vtipkovanie,
• spoločné športové výzvy,
• videohry hrané spoločne s rodičom,
• spoločenské hry,
• únikové hry,
• rodinné súťaže,
• spoločné tvorenie alebo varenie.

Dospievajúce dieťa potrebuje zažívať, že rodič nie je iba autorita, ale aj partner a človek, s ktorým je príjemné tráviť čas.

Niekedy dieťa opakovane bije súrodenca, ťahá za vlasy alebo je agresívne k ostatným deťom. Namiesto okamžitého trestania môže pomôcť pozrieť sa na príčinu. Agresívne správanie býva často znakom preťaženia, stresu alebo nenaplnených potrieb. Práve vtedy môžu pomôcť symbolické hry. S plyšákmi, figúrkami alebo bábikami si dieťa prehráva situácie, ktoré zažíva, alebo naopak také, ktoré by si želalo zažiť.

Môžete spoločne zahrať návštevu lekára, prvý deň v škole, hádku súrodencov alebo konflikt na ihrisku. Dieťa často prostredníctvom hry odhalí oveľa viac, než by dokázalo opísať slovami.

Niekedy rodičia očakávajú okamžitú zmenu správania. Ak však dieťa dlhodobo prežíva stres alebo ťažkosti, nemusí sa efekt dostaviť po jednej hre. Dôležitá je pravidelnosť a ochota skutočne sa do hry ponoriť. Deti veľmi rýchlo spoznajú, či sa rodič hrá len preto, že čítal nejaký článok, alebo či si spoločný čas naozaj užíva. Nesnažte sa preto hry používať ako trik na poslušnosť. Vnímajte ich ako spôsob budovania vzťahu.

Niekedy stačí len päť minút plnej pozornosti, aby sa zmenila atmosféra celého dňa. Nemusíte byť dokonalí ani mať nekonečnú trpezlivosť. Deti nepotrebujú perfektných rodičov. Potrebujú rodičov, ktorí sú ochotní sa občas zasmiať, odložiť telefón a vstúpiť do ich sveta. Práve v takýchto chvíľach vznikajú nielen krásne spomienky, ale aj pocit bezpečia, ktorý si dieťa nesie do ďalších životných etáp.

Poznáte mocenské hry? Budeme radi, ak nám uvediete ďalšie príklady do komentárov!