Ako na zaspávanie a spánok detí bez sĺz a kriku

Lenka Medvecová Tinková mala v rámci svojej činnosti možnosť vypočuť si vyše 800 príbehov mamičiek. Pravidelne na túto tému prednáša v Českej aj Slovenskej republike a v rámci štúdia na Karlovej univerzite pracuje na antropologickom výskume zameranom na spánkovú problematiku.

Markéta: Lenka, ako ťa napadlo venovať sa práve spánku? Zaujímala ťa táto téma už predtým, než si sa sama stala mamičkou?

Lenka: Téma spánku ma vlastne sprevádzala od detstva. Vraj som bola plačlivé bábätko a dieťa, ktoré rodičia museli uspávať. Na rozdiel od sestry, ktorá zaspávala sama (smiech). Keď som mala 11 rokov, napísala som knihu rozprávok, pretože sa mi vtedajšie rozprávky zdali príliš negatívne. Potom som sa postupne začala venovať písaniu príbehov aj profesionálne, ako novinárka. Stále som sa však hľadala a chýbalo mi niečo, čo mi bude dávať zmysel a hlavne pomôže meniť negatívne na pozitívne, čo som pri spravodajstve postrádala. Odišla som to s manželom hľadať aj do Anglicka, kde sa mi narodila dcérka Adélka. Nasledujúce prebdené noci a tlak okolia na uspávacie metódy s plačom ma napokon dohnali až na workshopy anglických spánkových poradcov a psychológov. Väčšina však propagovala oddelené spanie a metódu kontrolovaného plaču, s čím som vnútorne nesúhlasila. Začala som sama hľadať iné riešenia. Najprv na internete, ktorý som prečítala snáď celý. Niekoľko dní som bola zdesená z toho, čo všetko ma vraj čaká, ak budem počúvať svoj inštinkt a bábätko uspávať v náručí alebo pri dojčení. Potom smútok vystriedal hnev a odhodlanie spísať pre mamičky minimálne sto metód, ako pomôcť pokojnejšiemu spánku bez stresu a plaču. Začala som písať blog a mamičky mi samy začali písať o radu. Postupne som prichádzala na to, aký individuálny je každý príbeh a spánok. Ponorila som sa viac do čítania antropologických článkov, v ktorých som našla mnoho odpovedí na svoje vnútorné otázky. A zrazu som spánku prepadla úplne a začala som ho študovať viac do hĺbky.

Markéta: A ako to mala so spaním tvoja dcéra?

Lenka: Keby bola spavým bábätkom, k spánku by som sa asi nikdy nedostala tak do hĺbky. Prvé tri dni po pôrode sme pri nej s manželom striedavo bdeli, spinkala nám na hrudníku a my sme si čítali knižku. Prišlo nám to ako to najlepšie riešenie, po položení kamkoľvek, aj vedľa nás, plakala na celý dom. Postupne sa to zlepšovalo a prechádzala rôznymi prirodzenými spánkovými fázami. Nosila som ju, uspávala pri dojčení, uspávala v náručí, uspávala hladkaním. Spánok a zaspávanie sa menili prirodzene s vekom. Teraz má tri a pol roka, spinká celú noc. Aj keď niekedy, keď to s prácou v noci preháňam a pracujem dlhšie než do druhej v noci, príde si po mňa v tichosti do pracovne, vezme ma za ruku a ťahá do postele. Vďaka bohu, že ju mám (smiech). Teraz uspávam pri rozprávke alebo pri pesničke. Tie mám radšej ja. Vždy mi povie: „Mami, tak ak chceš, spievaj si a ja si budem spinkať.“ Uspávania sa ešte neplánujeme vzdať ani jedna, je to pre nás príjemné zakončenie dňa, dozviem sa veľa zaujímavých vecí a tiež ma to donúti trochu spomaliť, navyše pri rozprávkach často prichádzam na nové nápady.

Markéta: Aké chyby robia najčastejšie rodičia, ktorým ich deti nespia?

Lenka: Nemám príliš rada titulky typu: 10 omylov, ktoré robia rodičia. Alebo: 5 chýb, ktoré robí každý rodič. Viem, že je to u čitateľov obľúbená téma, pretože kto z nás by chcel byť zlým rodičom. Mám z toho vždy pocit, akoby sme za rodičovstvo mali zbierať body, kto je lepší a kto to vie lepšie. Ale o to predsa nejde. Ide o to vnímať dieťa, ktoré mám doma, a nie to, o ktorom sa píše na internete. Spánok detí závisí od mnohých faktorov, nielen od prístupu rodičov k spánku svojho dieťaťa, ale závisí aj napríklad od povahy dieťaťa, vývinovej fázy, príchodu na svet, psychickej pohody v rodine a tak ďalej. Často sa stretávam práve so stresom a neistotou, ktorú mamičky cítia po pôrode vďaka mnohým protichodným radám a informáciám. To potom často vedie k príliš veľkým očakávaniam od spánku bábätiek a batoliat, prípadne k porovnávaniu s inými. Alebo niekedy máme naopak príliš veľké očakávanie od seba, ako mamičky, a trápime sa tým, sebaobviňujeme sa a s nami to prežíva aj naše dieťa. Táto neistota nás potom skôr vzďaľuje od detí a prehlbuje problémy so spánkom. Keby sa viac písalo o prirodzenom vývine detského spánku v priebehu prvých troch rokov a vývinových fázach či iných veciach, ktoré ho môžu krátkodobo narušiť, situácia by bola možno úplne iná. Všeobecne však nerada ukazujem prstom. Každý problém môže byť úplne individuálny a niekedy nemusí ani súvisieť s nejakými spánkovými zvykmi či zlozvykmi.

Markéta: Čo si myslíš o tzv. „vyrevávacej metóde“?

Lenka: Je to veľmi nebezpečná metóda. V mnohých prípadoch sa k rodičom dostáva ako univerzálna metóda na všetky spánkové problémy. Dieťa prechádza prvými rokmi svojho života veľmi dôležitým fyzickým a psychickým vývinom. Buduje si pevné puto k rodičom, vytvára si pocit bezpečia, z ktorého bude čerpať nasledujúce roky a aj vďaka nemu sa postupne osamostatňuje a púšťa sa do skúmania sveta. Dieťa si pocit bezpečia nebuduje len cez deň, ale aj v noci. U svojich rodičov hľadá odpoveď na svoje strachy, bolesti, neistotu. Uisťuje sa o ich láske, blízkosti a starostlivosti. Dieťa, ktoré plače o samote, popri zvýšenej hladine stresového hormónu pociťuje aj paniku z opustenia. Je to pre neho úplne nová a desivá situácia. Evolúcia nás na to nepripravila. Samota znamenala boj o život. Bábätká sa touto metódou neučia zaspávať v pokoji. Jednoducho len zaspávajú vyčerpaním a s veľmi vysokou hladinou stresu. Jeden z najväčších omylov je, že ak bábätko po dlhom plači v zatvorenej izbe zrazu prestane plakať, pokojne už spinká a nám sa podarilo ho naučiť spať. Stres zostáva v tele ešte dlho potom, čo dieťa prestane plakať. Bábätká, ktoré nedostanú odpoveď na svoj zúfalý plač, často prestanú plakať, pretože pochopili, že zostali samy, a tak sa snažia uchovať si svoju energiu na prežitie a neplytvať ňou na volanie o pomoc. Je to dosť zúfalá situácia. A rovnako zúfalo sa často cíti aj mamička, ktorá za bábätkom do izby nejde, koná totiž úplne proti svojmu telu a inštinktu. Mnoho rodičov, ktorí skúšajú nechať bábätko vyplakať alebo metódu kontrolovaného plaču, to často robí kvôli tlaku okolia, alebo z vyčerpania. Hľadajú riešenie či podporu a nachádzajú iba rady, ako dieťa zlomiť plačom o samote. Pritom problémy, ktoré rodičov dohnali k týmto metódam, sa dajú riešiť aj inak.

Markéta: Odkedy je podľa teba dieťa pripravené spať samo?

Lenka: Je to veľmi individuálne. Z mnohých dôvodov nie som zástankyňou samostatnej izby pre bábätká a batolatá. Mamička nablízku dokáže rýchlejšie reagovať na signály dieťaťa a učí sa ich aj rozpoznávať. Dieťa zasa dostáva pocit bezpečia, dôležitý pre pozitívny vzťah k spánku. Niekedy rodičia dieťa presunú do vedľajšej izby veľmi skoro. Napríklad už pred šiestym mesiacom. Alebo v ôsmich či deviatich mesiacoch, keď deti práve často prechádzajú separačnou úzkosťou, a teda aj oveľa väčším strachom z osamotenia. V tomto období si tiež budujú pevné puto so svojimi rodičmi, sú citlivejšie na maminu náruč. Toto obdobie je pre ne veľmi zásadné. A pre ľudí všeobecne nie je prirodzené spať o samote. Veď aj my dospelí sa v noci k niekomu radi túlime alebo aspoň cítime, že nie sme úplne sami. Bez stresu deti do svojich izieb s podporou rodičov prechádzajú najčastejšie medzi dva a pol až piatimi rokmi. Vhodný čas závisí od povahy dieťaťa a okrem iného aj od vývinu ich spánku. Niektoré deti to zvládnu skvele aj o niečo skôr a iné z rôznych príčin zasa o niečo neskôr. Deti nám väčšinou veľmi rýchlo dajú spätnú väzbu svojím správaním, zmenou spánku či zaspávania. Naznačia, či bol čas skutočne vhodný.

Markéta: Aké sú najčastejšie mýty o spánku detí?

Lenka: Medzi tie najnebezpečnejšie považujem to, že by bábätká od šiestich mesiacov mali spať celú noc, najlepšie 10 hodín v kuse. Paradoxom je, že sa často stretávam s opakom. Aj veľa detí, ktoré prvé mesiace svojim rodičom dovolili spať aj niekoľko hodín v kuse, sa v štyroch či šiestich mesiacoch zrazu v noci začne budiť aj niekoľkokrát za noc. V mnohých prípadoch totiž do hry vstupuje fyzický a psychický vývin, ktorý naberá na rýchlosti (deti sa viac pohybujú, spoznávajú svet, prežívajú separačnú úzkosť a podobne) a každé dieťa navyše tieto medzníky prežíva inak, napríklad aj v závislosti od povahy. No a mohla by som pokračovať s podobnými mýtmi ďalej. Napríklad tým, že keď sa bábätko naučí zaspať bez vašej pomoci, už vás na uspávanie nikdy nebude potrebovať. Prvé roky života sú však také náročné a vzrušujúce zároveň, že sa to často môže meniť ako na hojdačke. Dieťa, ktoré zaspávalo niekoľko mesiacov po pomaznaní a zamávaní rodičov, zrazu mamičku nechce pustiť, kým nezaspí. A naopak. Mýty o spánku detí som spísala do e-knihy, práve ako podporu pre rodičov, ktorí okolo seba neustále počujú, že na všetky problémy so spánkom existuje rýchle a jednoduché riešenie. Alebo že pravidelným uspávaním či spoločným spaním deti rozmaznávajú a vytvárajú im zlozvyky.

Markéta: A otázka na záver. Ako všeobecne vnímaš materstvo? Čím ťa obohacuje?

Lenka: Materstvo je skvelé poslanie. Dieťa ma učí byť viac v prítomnosti a opäť naplno prežívať aj drobnosti. Mnoho vecí vidím trochu inak ako predtým. Paradoxne vďaka dcére poznávam lepšie aj seba a svoje lepšie i horšie stránky a učím sa s nimi pracovať. A v neposlednom rade mi prináša neustále nové výzvy, ktoré ma posúvajú zase ďalej v pochopení a rešpekte k iným. Keď vychovávame dieťa, zrazu v ňom vidíme všetko ako v zrkadle. A tak sa stáva, že keď ho chceme naučiť napríklad ďakovať, zistíme, že na ďakovanie tiež občas zabúdame. Preto si myslím, že nás deti robia lepšími, pretože nakoniec prichádzame na to, že musíme začať u seba. Či už ide o upokojovanie a spracovávanie hnevu, alebo o správanie sa s rešpektom k druhým, s hovorením pravdy a pokojne aj so stravovacími návykmi.

Markéta: Lenka, ďakujem veľmi pekne za rozhovor. Mne určite dodal viac istoty a upokojil ma, že som neurobila nič zle, keď moje predtým spavé bábätko zrazu spí podstatne horšie (smiech).

{{:pr:}}

Mamičky, viac o Lenke a jej projekte sa dozviete na stránkach http://www.prosimspinkej.cz/. Lenka sa venuje aj poradenstvu, takže sa na ňu môžete obrátiť so svojimi otázkami a reakciami priamo tu pod článkom, alebo na jej stránkach v sekcii Poradenstvo.

Pošlite odkaz na tento článok medzi ostatné mamičky, ktoré by mohol zaujímať. Väčšina z nás má s uspávaním „svoje starosti“.