Polohy pri dojčení a správne prisatie: Kľúč k pohodlnému dojčeniu pre mamičku aj bábätko

Správne priloženie nezačína až vo chvíli, keď má dieťa prsník v ústach. Dôležité je už samotné priloženie. Bábätko by malo byť otočené celým telom k mamičke, nie iba hlavou. Ucho, rameno aj bedro by mali tvoriť jednu priamku. Vo chvíli, keď dieťa otvorí ústa naozaj dokorán, je vhodné pritiahnuť ho k prsníku. Bábätko by malo uchopiť nielen bradavku, ale aj značnú časť dvorca. Brada býva zaborená do prsníka, zatiaľ čo nos zostáva voľný alebo sa iba zľahka dotýka pokožky.

Ak je priloženie správne, mamička pri dojčení necíti výraznú bolesť. Môže vnímať ťah alebo tlak, ale nie ostrú bolesť. Bábätko pravidelne cicá a po niekoľkých ťahoch je počuť prehĺtanie mlieka. Mnohé mamičky bývajú prekvapené tým, že novorodenec nemusí cicať nepretržite. Je celkom normálne, keď strieda aktívne cicanie s krátkymi pauzami.

Neexistuje jedna univerzálna poloha vhodná pre všetkých. Každé bábätko, prsník aj telesná konštitúcia mamičky sú iné. Dôležité je nájsť polohu, v ktorej je pohodlie na oboch stranách.

Kolíska ako klasika

Kolískova poloha je pravdepodobne najznámejšia. Bábätko leží v náručí na strane dojčeného prsníka. Hlavička spočíva v ohbí lakťa a telíčko je pritisnuté k telu mamičky. Táto poloha býva veľmi pohodlná predovšetkým pri starších dojčatách, ktoré už majú správne priloženie dobre zvládnuté. Pri úplných novorodencoch môže byť niekedy náročnejšia na kontrolu hlavičky.

Krížová kolíska pre začiatky dojčenia

Laktačné poradkyne ju často odporúčajú mamičkám krátko po pôrode. Oproti klasickej kolíske drží mamička dieťa opačnou rukou, než je prsník, z ktorého dojčí. Vďaka tomu má lepšiu kontrolu nad hlavičkou a ľahšie vedie bábätko k správnemu priloženiu. Táto poloha je vhodná najmä vtedy, ak dieťa zaspáva pri prsníku alebo má problémy s priložením.

Futbalové držanie

Pri tejto polohe leží bábätko vedľa tela mamičky a nožičky smerujú dozadu pod jej pazuchu. Hlava dieťaťa je podopretá rukou a nachádza sa priamo oproti prsníku. Futbalové držanie býva ideálne po cisárskom reze, pretože nezaťažuje oblasť brucha. Ocenia ho aj ženy s väčšími prsníkmi alebo mamičky dvojičiek, ktoré môžu dojčiť obe deti súčasne. Mnohým ženám práve táto poloha pomôže vyriešiť problémy s priložením, pretože poskytuje výborný prehľad o tom, ako dieťa prsník uchopuje.

Dojčenie poležiačky

Nočné dojčenie patrí k náročným momentom prvých mesiacov. Dojčenie poležiačky na boku môže mamičke výrazne uľahčiť situáciu. Mamička aj dieťa ležia tvárou k sebe a dojčenie prebieha bez nutnosti vstávania. Táto poloha podporuje odpočinok a mnohým ženám pomáha zvládať časté nočné budenie. Veľmi obľúbená je najmä počas šestonedelia alebo pri rekonvalescencii po pôrode.

Biologická poloha

V posledných rokoch získava stále väčšiu popularitu takzvaná biologická poloha, čiže laid-back breastfeeding. Mamička sa pohodlne oprie do polosedu a bábätko leží na jej hrudi. Vďaka vrodeným reflexom si často samo vyhľadá prsník a prisaje sa. Táto metóda využíva prirodzené inštinkty novorodenca a podporuje kontakt kože na kožu.

Bolesť pri dojčení býva jedným z najčastejších dôvodov, prečo ženy zvažujú predčasné odstavenie dieťaťa. Pritom vo väčšine prípadov nejde o problém so samotným mliekom, ale s technikou. Ak bolesť pretrváva niekoľko dní, objavujú sa praskliny bradaviek alebo krvácanie, je vhodné skontrolovať priloženie a vyhľadať pomoc laktačnej poradkyne. Čím skôr sa problém rieši, tým jednoduchšia býva náprava. Pomôcť môže aj častejšie dojčenie. Hladné a rozrušené bábätko sa totiž často prisáva horšie ako dieťa, ktoré dostane prsník pri prvých znakoch hladu.

Veľa žien zvládne prvé týždne dojčenia bez väčších ťažkostí, ale otázky prichádzajú neskôr. Ako udržať tvorbu mlieka? Čo robiť počas rastových skokov? A ako pokračovať v dojčení po zavedení príkrmov? Základom je dojčiť podľa potrieb dieťaťa, nie podľa hodín. Bábätko si samo reguluje množstvo mlieka, ktoré potrebuje, a telo mamičky na jeho potreby reaguje. Približne okolo tretieho týždňa, šiesteho týždňa, tretieho mesiaca a neskôr sa môžu objaviť obdobia intenzívnejšieho dojčenia. Veľa mamičiek má pocit, že mlieka nie je dosť, ale často ide iba o takzvaný rastový skok. Dieťa si častejším cicaním zvyšuje produkciu mlieka na ďalšie obdobie. Dôležité je nepodľahnúť panike a nesiahať automaticky po umelom mlieku, ak prospievanie dieťaťa zodpovedá odporúčaniam pediatra. Veľkú úlohu zohráva aj psychická pohoda mamičky. Stres, únava a tlak okolia môžu dojčenie zbytočne komplikovať. Nie je potrebné usilovať o dokonalosť. Oveľa dôležitejšia je spokojná mamička a dieťa než snaha splniť predstavy ostatných.

S príchodom prvých príkrmov okolo ukončeného šiesteho mesiaca veku dieťaťa dojčenie rozhodne nekončí. Materské mlieko zostáva významnou súčasťou jedálnička ešte dlhé mesiace. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča výlučné dojčenie prvých šesť mesiacov života a následne pokračovanie dojčenia spolu s príkrmami až do dvoch rokov veku dieťaťa alebo dlhšie podľa želania mamičky a dieťaťa. Mnohé batoľatá sa dojčia ráno, večer alebo počas choroby ešte dlho po prvých narodeninách. Dojčenie už v tomto období neslúži iba ako zdroj výživy, ale aj ako spôsob upokojenia, blízkosti a pocitu bezpečia.

Každá mamička aj každé bábätko sú iné. Niekomu ide dojčenie ľahko od prvého dňa, iná žena potrebuje viac času a podpory. To však neznamená, že je horšia alebo menej schopná. Najdôležitejšie je nebáť sa požiadať o pomoc, dôverovať svojmu telu a hľadať takú polohu a spôsob dojčenia, ktorý bude vyhovovať práve vám. Správne priloženie, pohodlná poloha a dostatok trpezlivosti dokážu vyriešiť väčšinu počiatočných ťažkostí a vytvoriť základ pre dlhé a spokojné obdobie dojčenia.

• MAMILA, o. z. — On-line poradňa dojčenia
• MAMILA, o. z. — Pomoc pri dojčení (najčastejšie problémy)