Materské Mlieko a jeho sila

Na svojej ceste Laktačnej Poradkyne mám možnosť denne nahliadnuť do životných príbehov dnešného sveta materstva a jeden taký životný príbeh pre Vás mám. So súhlasom mamičky Veroniky by som sa s Vami rada podelila o príbeh malého Péťu.

Raz som na jednej sociálnej sieti videla otázku mamičky Veroniky týkajúcu sa dojčenia jej najmladšieho syna. Už vtedy ma zaujala jej fotka, taká energická ženská, povedala som si. Odpovedala som na položenú otázku a pokračovala som ďalej. Po čase sa na mňa opäť pozrela fotka tejto mamičky, krátke vlasy, výrazné, veľmi pekné okuliare. Moja pamäť zaplesala nad známou tvárou. Otázka sa tentoraz týkala jej prostredného dieťaťa, syna Péťu. Znova som odpovedala a pokračovala som ďalej v nasledujúcej činnosti. Po dvoch mesiacoch sa mamička Veronika opäť pripojila na sociálnu sieť, ale tentoraz už nie s otázkou, ale s informáciou, ktorá sa ma natoľko emočne dotkla, že som pani Veroniku súkromne oslovila.

Péťovi vtedy bolo len 1,5 roka, keď pani Veronike začalo byť čudné, že je stále viac a viac unavený a na tele sa mu čoraz častejšie objavujú modriny. Neváhala a absolvovala návštevu lekára a následne nemocnice. Po všetkých možných testoch prišla diagnóza - leukémia. Každej milujúcej mame musí hlavou prebehnúť rovnaká myšlienka, ako vtedy prebehla aj pani Veronike v momente, keď tvárou v tvár stála pred lekárskym verdiktom „Myslela som, že je to koniec, že o syna prídem.“ hovorí. Na moju otázku, čo nasledovalo, prišla jasná a obdivuhodná odpoveď „Zostala som na všetko bohužiaľ sama, otec syna sa zrútil a utiekol. Ja som potom musela byť tá silná, pretože sa zosypala aj celá moja rodina, takže som ich upokojovala a držala nad vodou. Nebolo to nič pekné, musela som byť silná už kvôli malému, boli to ťažké chvíle, ale aj tie pekné, keď liečba začala zaberať.“.

Liečba trvala 2,5 roka a nasledovala rekonvalescencia, keď Péťa nesmel medzi deti ani do väčšieho kolektívu, to trvalo dlho. Hocijaký bacil len preletel a Péťa hneď ochorel, po chemoterapiách mal totálne zničený imunitný systém. Až donedávna, keď po všetkých možných pokusoch pani Veronika dostala nápad...

„Potom som začala zo zúfalstva premýšľať o materskom mlieku, dojčím stále najmladšieho 19-mesačného syna a vyskúšala som to.“

Nedalo mi to a musela som sa opýtať, ako pani Veroniku napadlo podanie materského mlieka synovi a ako naň on reagoval. Péťovi je teraz 7,5 roka, odpoveď bola opäť obdivuhodná „Raz som sedela a malý bol znova chorý, mal mononukleózu a ja som dojčila mladšieho syna. Pozerala som na neho a na Péťu a potom ma to trklo. Hovorím si, keď to dáva živiny malému a posilňuje imunitu, prečo by to nemohol aj on. Prešla som si pár článkov a bolo jasno. Potom som ho zavolala a povedala som mu, či nechce odo mňa vyskúšať mlieko, aby nebol stále chorý, a on povedal, že áno. Vzal to tak, že je to pre neho dôležité a že to naozaj potrebuje. Nemal a nemá s tým žiadny problém, sám bol dojčený len mesiac a teraz to zvláda ako profesionál, ako by sa dojčil odjakživa.“

Péťa je teraz na požiadanie dojčený vyše 2 mesiace, neberie žiadne lieky na podporu imunity a je to od toho desivého momentu s názvom - leukémia - prvýkrát, keď za celý ten čas dojčenia NEBOL ANI RAZ CHORÝ, a to aj napriek tomu, že najstaršia dcéra bola nachladnutá „Normálne by už bol chorý a mal minimálne 2x antibiotiká.“ hovorí mamička Veronika.

S pani Veronikou sme sa dohodli, že osloví lekárov, porovnajú sa výsledky Péťu pred dojčením a po ňom, ak bude pani Veronika súhlasiť, pokračovanie vykričíme opäť do sveta.

Chcela by som touto cestou veľmi poďakovať pani Veronike za možnosť nahliadnuť do jej a synovho osobného života a za súhlas podeliť sa o ich životný príbeh verejne. Takisto by som chcela, a to naozaj celkom úprimne, zaželať Péťovi a celej jeho rodine veľa zdravia a nech ich na tej ceste životom čaká len to krásne.

No uznajte sami, nie je dojčenie tak trochu zázrak?