Traja medvede

Jedno dievčatko odišlo z domu do lesa. V lese zablúdilo, hľadalo cestu domov, ale márne. Prišlo k malému domčeku. Dvere boli otvorené; dievčatko nazrelo do dverí, a keď videlo, že v domčeku nikto nie je, vošlo dovnútra. V domčeku žili traja medvede. Jeden bol otec a volal sa Michajlo Ivanovič. Bol veľký a huňatý. Druhá bola medvedica. Bola menšia a volala sa Nastasja Petrovna. Tretie bolo malinké medvieďa, volali ho Mišutka. Medvede neboli doma – odišli na prechádzku do lesa.
V chalúpke boli dve miestnosti: jedáleň a spálňa. Dievčatko vošlo do jedálne a videlo na stole tri misky s polievkou. Prvá bola veľmi veľká, patrila Michajlovi Ivanovičovi, druhá menšia bola Nastasje Petrovny a tretia, modrunká misočka, patrila Mišutkovi. Vedľa každej misky ležala lyžica: veľká, stredná a malinká.
Dievčatko vzalo najväčšiu lyžicu a ujedlo z najväčšej misky; potom vzalo menšiu lyžicu a pojedlo z menšej misky; nakoniec vzalo najmenšiu lyžičku a ochutnalo z modrunkej misočky a Mišutkina polievka sa mu zdala zo všetkých najchutnejšia. Dievčatko sa chcelo posadiť. U stola uvidelo tri stoličky; jednu veľkú – Michajla Ivanoviča, druhú menšiu – Nastasje Petrovny, a tretiu malinkú stoličku s modrým vankúšikom – Mišutkovu. Vyliezlo na veľkú stoličku a spadlo; potom si sadlo na strednú stoličku, ale sedelo sa mu nepohodlne; potom si sadlo na malinkú stoličku a zasmialo sa, aké dobré bolo sedieť. Vzalo si modrú misočku, položilo si ju na kolená a dalo sa do jedenia. Zjedlo všetku polievku a začalo sa hojdať na stoličke. Stolička sa však prelomila a dievča spadlo na podlahu. Vstalo, zodvihlo stoličku a šlo do druhej miestnosti. Tam stáli tri postele; jedna veľká – Michajla Ivanoviča, druhá stredná – Nastasje Petrovny, tretia malinká – Mišutkova. Dievčatko si ľahlo do veľkej postele, ale bola príliš priestranná; ľahlo si do strednej – tá bola zasa príliš vysoká; ľahlo si do malinkej postieľky a tá mu prišla tak vhod, že hneď zaspalo. Medvede prišli domov hladné a chceli obedovať. Veľký medveď vzal svoju misku, pozrel hore a zareval strašným hlasom:
„Kto jedol z mojej misky?“
Nastasja Petrovna sa pozrela na svoju misku a zavrčala slabším hlasom:
„Kto jedol z mojej misky?“
A Mišutka, keď uvidel svoju prázdnu misočku, zapišťal tenkým hláskom:
„Kto jedol z mojej misky a všetko mi zjedol?“
Michajlo Ivanovič pozrel na svoju stoličku a zareval strašným hlasom:
„Kto sedel na mojej stoličke a odsunul ju z miesta?“
Nastasja Petrovna pozrela na svoju stoličku a zavrčala slabším hlasom:
„Kto sedel na mojej stoličke a odsunul ju z miesta?“
Mišutka pozrel na svoju zlomenú stoličku a zapišťal:
Medvede prišli do druhej komory.
„Kto ležal na mojej posteli a pokrčil ju?“
zareval Michajlo Ivanovič strašným hlasom.
„Kto si ľahol do mojej postele a pokrčil ju?“
zavrčala Nastasja Petrovna nie tak hlasno.
A Mišutka si pristavil lavičku, vyliezol na svoju postieľku a zapišťal tenkým hlasom:
„Kto si ľahol do mojej postele?“
A zrazu zbadal dievčatko a zakvílil, akoby ho na nože brali:
„Tu je! Drž ju! Tu je! Tu je! Drž ju!“ A chcel dievčatko pohryznúť.
Dievčatko otvorilo oči, a keď uvidelo medvede, vrhlo sa k oknu. Okno bolo otvorené. Dievčatko vyskočilo oknom a ušlo. A medvede ho nedohonili.