Princezná, ktorá milovala kvety

Bol raz jeden kráľ a bola raz jedna kráľovná a tým sa jedného dňa narodila prekrásna princezná. Keď princezná prvýkrát otvorila oči, jej pohľad padol na kvet vo váze na stole. A na čo princezné upriu svoj prvý pohľad, to milujú až do konca svojich dní, a tak najkrajšia princezná na svete od toho dňa milovala kvety. Od toho dňa kráľovná chradla a miznila kráľovi pred očami, pretože sa tým, že princezná miluje kvety, veľmi trápila. Keď ležala na smrteľnej posteli, prosila kráľa, aby nezostával sám, ale znova sa oženil a vzal si ženu dobrú a šľachetnú. Kráľ jej to sľúbil a ona navždy zavrela oči. Kráľ sa trápil, kade chodil, tade myslel na milovanú kráľovnú, vládu prenechal radcom a každý deň vyrážal do hlbokých lesov na lov. Jedného dňa kráľ zablúdil ďalej ako zvyčajne a dostal sa k malej lesnej chalúpke. Rýchlo sa blížil večer, a tak zaklopal na dvere, aby požiadal o nocľah. Z chalúpky vyšla krásna žena, ktorá ho pozvala dnu. Kráľ bol jej krásou očarený tak, že jej na mieste ponúkol, aby sa stala jeho ženou. A ona súhlasila. Za pár dní sa konala veľká svadba, kráľ sa opäť usmieval a nevšimol si, že jeho dcéra sa neteší spolu s ním.
Princezná trávila celé dni v kráľovských záhradách medzi kvetmi a novej kráľovnej sa vyhýbala. Ale kráľ bol šťastný a do roka sa mu narodila ďalšia dcéra. Aj táto princezná bola krásna ako deň a dobrá ako slnko. Kráľ aj kráľovná ju milovali celým svojím srdcom a na princeznú v záhradách nepomysleli. Princezná chodila celé dni medzi svojimi kvetmi a tie sa jej vypytovali na jej sestru a ona im rozprávala o jej kráse a dobrote srdca a kvety princeznú prosili, aby ju raz aj do záhrady priviedla. A tak princezná, ktorá kvety nadovšetko milovala, jedného dňa svoju mladšiu sestru do záhrad naozaj priviedla. Ale tá kvety nemilovala nadovšetko, páčili sa jej, ale rovnako nadšená bola z krásnych motýľov, pestrofarebných vtákov v korunách stromov a zlatých rybiek vo fontánach. Vtedy sa kvety nad tým, že ich táto princezná dosť nemiluje, zachmúrili, sklonili k sebe hlavy, zašepkali akési čarovné zaklínadlo a z malej princeznej bola zrazu obyčajná sivá myš, ktorá zdesene pišťala a zmizla v diere v zemi.
Na zámku zavládlo zdesenie a smútok, keď sa rozchýrilo, že sa princezná stratila. Princezná, ktorá milovala kvety, však mlčala. Kráľ aj kráľovná nariekali, dlho sa trápili, ale ich smútok do roka pominul, pretože sa im narodila ďalšia dcéra. Aj táto princezná bola krásna ako deň a dobrá ako slnko. A kvety v záhradách opäť princeznú, ktorá ich tak milovala, prosili, aby im svoju sestru priviedla ukázať, a ona opäť súhlasila a jedného dňa svoju sestričku do kráľovských záhrad priviedla. Ale ani táto princezná nemilovala kvety o nič viac ako motýle, vtáky a zlaté rybky, čo kvety opäť nahnevalo a premenili ju na sivú myš, ktorá zdesene ušla do diery v zemi.
A opäť na zámku zavládol smútok, kráľovná nariekala, kráľ plakal a všetci princeznú hľadali, ale nikde ju nemohli nájsť. Ale Pán sa nad nimi zmiloval po tretí raz a ich zväzok požehnal už po tretí raz a do roka sa im narodila ďalšia princezná, ale táto princezná bola škaredá ako noc a zlá ako smrť. A kvety v záhradách princeznú, ktorá ich milovala, opäť prosili, aby im priviedla ukázať svoju sestru. A ona sa zdráhala, sestra bola síce škaredá a zlostná, ale rodičia ju milovali nadovšetko a strážili ju ako oko v hlave. Ale nakoniec predsa len kvetinovému naliehaniu neodolala a jedného dňa zavčasu ráno, keď kráľovná aj kráľ ešte spali, svoju najmladšiu sestričku do záhrady priviedla. Škaredá a zlá princezná prišla do záhrady a pred jej škaredosťou a zlobou sa tie prekrásne kvety začali triasť, a keď prišla ešte bližšie, začali tie prekrásne kvety skláňať svoje nežné hlavy, a keď prišla až k nim, kvety od tej zloby a škaredosti celé zčernali a navždy uschli. Keď to princezná, ktorá milovala kvety, videla, začala nad tou skazou lomiť rukami a nariekať, až jej z toho puklo srdce a skolabovala bez života k zemi. A len čo sa jej mŕtve telo dotklo zeme, zem ho pohltila a z myšacej diery vybehli dve sivé myšky a hneď z nich boli dve prekrásne princezničky a tie pribehli k tej najmladšej a radostne ju objímali a bozkávali. A tá najmladšia princezná už vôbec nebola škaredá ani zlá, všetka tá jej zloba a škaredosť odišla spolu s kvetmi. A na zámku zavládla veselosť, princeznú, čo milovala kvety, nikto neľutoval. Kráľ, kráľovná aj tri princezné potom žili šťastne a spokojne do konca svojich dní.
A od tých čias v tom kráľovstve dbali na to, aby sa novorodené dieťa vždy pozrelo najprv do tváre svojej matky.